Historická lekáreň v Košiciach ponúka alchymistickú dielňu, ale aj umelú inteligenciu. Časom pribudnú bylinky
Jedinečná lekáreň nadväzuje na stáročnú tradíciu apatiek, ktoré fungovali stáročia. Nájdete ju v košickej Uličke remesiel.
Návštevníci môžu každý deň okrem pondelka využiť komentované prehliadky od 9.00 do 17.00. „Záujem je obrovský, čo ma veľmi teší. Expozícia je navštevovaná a obľúbená. Ľudia sa pýtajú na všetko, či už na vitráže, krokodíla alebo registračnú pokladňu,“ teší sa historička Východoslovenského múzea v Košiciach Uršula Ambrušová.
Plánom do budúcna je bylinková záhrada s liečivými rastlinami. „Pôjde hlavne o také, ktoré sa dajú bežne vysadiť. Či už levanduľa, mäta alebo harmanček. Neskôr poslúžia napríklad v tvorivých dielňach pri výrobe voňavých vrecúšok. Prípadne sa dajú rastliny lisovať, sušiť alebo drviť. Výber byliniek konzultujem s Botanickou záhradou UPJŠ, ale aj prírodovedným odborom Východoslovenského múzea,“ uviedla Ambrušová s tým, že projekt bylinkovej záhrady čaká na schválenie, čo potrvá zhruba mesiac až dva.
Košická lekáreň fungovala stáročia
Historická lekáreň má na čo nadväzovať. Sklad liečiv je v Košiciach doložený od 13. storočia. Prvým známym košickým lekárnikom bol Joannes Jacobes Apothecarius, spomínaný v mestskej knihe z rokov 1394 – 1405. Prvá doložená lekáreň vznikla v Košiciach v roku 1573 a mala jednoduchý názov – Mestská lekáreň.
Názov lekáreň U božieho oka používal už jezuitský rád, ktorý mal svoju lekáreň od roku 1660. „Ním som sa inšpirovala, znie dobre. Pôvodne jezuitská lekáreň, ktorá bola niekde v miestach pri Levočskom dome, fungovala až do polovice 20. storočia. Existovala najdlhšie, aj keď mala postupom času rôznych majiteľov. Súčasné vybavenie je zo zbierok Východoslovenského múzea. Všetko je originálne, autentické a zreštaurované. Týka sa to aj nábytku, ktorý pochádza zo zrušených lekární. K nám do múzea sa to dostalo tak, že lekárnici nám ho sami odovzdali. Takže aj vďaka tomu sa zachoval,“ dodala Ambrušová. Nábytok bol vyhotovený na mieru v neznámej stolárskej dielni na východnom Slovensku.
V múzejnej lekárni nájdu návštevníci pod presklenou podlahou alchymistickú dielňu. Nie je to náhoda. „Aj alchymisti mohli byť ľuďom prospešní. Alchýmia zohrala významnú úlohu. Položila základy tvorby laboratórií, rovnako aj destilácie a ďalších podobných postupov. Alchymisti boli inovátori, posúvali farmáciu vpred. Rovnako ich možno zaradiť medzi prvých chemikov. Vznikalo rôzne vybavenie, ako boli kadičky, banky, skúmavky a podobne,“ vysvetlila historička.
Vitráže, pokladnica aj umelá inteligencia
Zaujímavým doplnkom historickej lekárne sú zreštaurované vitráže z 19. storočia. „Boli v depozitári nášho múzea. Vytiahla som ich odtiaľ, lebo som si povedala, že škoda ich nevystaviť. Sú pekné, do lekárne pasujú. Majú zaujímavú minulosť. V minulosti boli v Červenom kláštore, v minulosti sme tam mali expozíciu. Zrejme si to dal v 19. storočí vyrobiť nejaký lekárnik. Trochu klamú telom tým, že sú vyhotovené na základe dobových obrázkov spred niekoľkých storočí,“ dodala Ambrušová. Na vitrážach sú latinské nápisy, ktoré sa viažu k určitým lekárskym postupom.
{* sablona=„citajte_viac“ | clanok=„787186“ | popisok=„citajteViac“ } . { koniec-sablona *}
Expozíciu oživila aj umelá inteligencia (AI). Presnejšie, AI lekárnik Mathias – animovaná postava, ktorá návštevníkom v slovenčine, angličtine a maďarčine pútavo priblíži „svoju lekárnickú prax“.
V lekárni je aj pokladňa z roku 1910. Je to na tú dobu technologický zázrak a novinka. Lekárnik si ju objednal z USA od firmy National. Je zaujímavá tým, že je elektrická. Dokázala nielen spočítavať a odčítať, ale aj vydávať bločky s dátumom. Keď sa otočilo kľukou, ozvalo sa klasické cinkanie. „Muselo ísť o bohatého lekárnika, ktorý si ju v tej dobe mohol dovoliť,“ uzavrela Ambrušová.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.