Temné tajomstvo pri košickom sídlisku. Zmierovací kríž láka historikov aj turistov
Ak niekto spácha zločin, alebo rovno vraždu, trest ho neminie. Nie vždy to ale bolo len o väzení, či treste smrti.
Zmierovací kríž na území košickej mestskej časti sídlisko Ťahanovce je zrejme jediný svojho druhu na Slovensku. Aj to bol dôvod na preskúmanie odborníkmi.
Ale poďme poporiadku. Len máloktorý obyvateľ Košíc vie o pamätihodnosti v Ťahanovskom lese. Na prvý pohľad jednoduchý kameň – pri bližšom skúmaní je jasné, že nejde o dielo prírody.
Aj preto nedávno prebehlo stretnutie k pamiatkovo-archeologickému výskumu v lesoparku Košice – Sídlisko Ťahanovce pri kamennom, tzv. zmierovacom kríži. Podieľali sa na ňom odborníci z Technickej univerzity v Košiciach, zástupcov mestskej časti Košice – Sídlisko Ťahanovce a miestnej poslankyne a zároveň historičky Uršuly Ambrušovej. Nechýbali ani zástupcovia Krajského pamiatkového úradu Košice, ktorí dohliadali na archeologický výskum. V lokalite zároveň prebehol štátny pamiatkový dohľad.
Finančné prostriedky na spomínaný výskum poskytla zo svojho rozpočtu mestská časť sídlisko Ťahanovce a boli odsúhlasené poslancami ešte na zasadnutí Miestneho zastupiteľstva v septembri tohto roka. Výskum iniciovala historička Východoslovenského múzea v Košiciach a poslankyňa miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice – Sídlisko Ťahanovce Uršula Ambrušová.
Spáchal si zločin? Postav kríž
Zmierovacie kríže nie sú bežné, navyše sa nie všetky zachovali. Aký bol ich účel? „Zmierovacie, resp. kajúcne kríže sú kamenné pamiatky dokumentujúce násilné trestné činy v stredoveku. Boli zhotovované z miestnych materiálov a často nesú vyobrazenia zbraní alebo predmetov súvisiacich so zločinom. Vztyčovali sa na miestach vrážd ako súčasť povinností uložených páchateľovi v rámci stredovekého obyčajového práva. Ich vznik súvisí s kompozičným systémom, ktorého cieľom bolo obnovenie narušeného spoločenského poriadku prostredníctvom zmierenia a pokánia," vysvetlila Ambrušová.
Kameň, z ktorého je vytesaný ťahanovský kríž nie je miestny. Preto je viac – menej isté, že musel byť privezený z inej lokality. Akej, na to odpovie výskum. Zatiaľ nie je známe ani to, kto sem pred stáročiami kríž umiestnil. Určité indície predsa len existujú. „Aj v tomto prípade si dotyčný hriešnik musel zaplatiť kamenára, ktorý kríž vytesal, aj jeho dovoz na miesto. Vzhľadom na hmotnosť kríža je jasné, že to nemohol zvládnuť jeden človek," domnieva sa Ambrušová.
„Navyše výrobu a inštaláciu zmierovacieho kríža si nemohol dovoliť bežný, chudobný človek. Bola to záležitosť bohatých. Preto je dosť pravdepodobné, že zmierovací kríž sem umiestnil košický mešťan. Takýto človek na to mohol mať dosť peňazí," priblížila historička. Práve zmierovací kríž bol v stredoveku určitou formou trestu a pokánia pre bohatých a vplyvných ľudí. Väčšinou ho dali vyrobiť a umiestniť previnilci, ktorí spáchali ťažký zločin. „Plus často zaplatili aj zádušné omše a celkovo išlo o zmierenie s rodinou zavraždeného zosnulého," vysvetlila historička.
Dodala, že tradícia stavania týchto krížov zanikla koncom 17. storočia v dôsledku vývoja trestného práva. „Kajúcne kríže sa vyskytujú na území celej Európy, pričom dodnes sa zachovalo približne 7 – tisíc objektov. Predstavujú významný historický doklad snahy o verejnú nápravu a zmierenie, porovnateľný s princípmi súčasnej restorativnej spravodlivosti," dodala Ambrušová. Mestská časť spolu s historikmi chce zistenia prezentovať na tlačovej konferencii.
U susedov sú stovky krížov
Treba dodať, že ide zrejme o jediný kríž svojho druhu na Slovensku. „O iných zatiaľ nevieme. V tomto prípade nie sme tak ďaleko, ako niektoré susedné štáty," upresnila historička s tým, že mnoho zmierovacích krížov je v Nemecku, Rakúsku, či Poľsku. Hlavne región Sliezska je známy množstvom zmierovacích krížov.
Veľmi veľa sa ich zachovalo aj susedných v Čechách a na Morave. Tam ich volajú „smírčí kříže" a dokonca majú aj svoju internetovú stránku. Nečudo, už ich tam identifikovali niekoľko sto. Navyše v Čechách a na Morave existuje silná a pomerne početná komunita ľudí, ktorá sa venuje hľadaniu zmierovacích krížov, ako aj zisťovaniu bližších informácií o nich. „Preto sa kvôli ďalšiemu výskumu chceme spojiť s odborníkmi z Čiech a Nemecka, kde sú v tejto oblasti oveľa ďalej, ako my," uzavrela Ambrušová.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.