Hlavný architekt Košíc: V meste treba prepojiť západ s východom, mrakodrapy sú zatiaľ zbytočné

Niektorí košickí aktivisti kritizujú zmeny v novom územnom pláne. Poukazujú na to, že nový územný plán platí len niekoľko mesiacov a už sa chystajú rôzne úpravy, ktoré mala verejnosť pripomienkovať. Ako to vidíte, majú pravdu?

Myslím si, že ide o nepochopenie faktu, že keď sa vypracoval územný plán, neznamená to, že sa už nikdy nedá zmeniť. V súčasnosti sa územný plán musí na základe detailov a menších požiadaviek, ktoré sa ukázali v súvislosti s procesom, upraviť. So zahusťovaním voľných plôch to nemá nič spoločné. Ide o upresnenie v 16 lokalitách. Zároveň ide o nastavenie skutkového stavu a opravu niektorých chýb, ktoré sa do územného plánu „vlúdili“. Mesto jasne deklaruje svoj záujem, že sa chce rozvíjať v intenciách nového územného plánu. Predstavuje projekty, ktoré sú kľúčové pre rozvoj mesta v budúcnosti. Pokiaľ chcú Košice využiť svoj potenciál, musia premýšľať o tom, ako ďalej.

Magistrát pred časom predstavil víziu novej obytnej štvrte pri Hornáde. V akom časovom horizonte sa stane realitou?

Buďme úprimní, ide o obdobie 15 – 25 rokov. Toto územie však treba riešiť a pripraviť už v súčasnosti. Je to základ koncepcie územného plánu, ktorý bol schválený, aby sa mesto začalo vytvárať zvnútra. To znamená začleniť územia, ktoré nie sú dlhodobo využívané. Je tam obrovský potenciál rieky Hornád, ktorá v mestskom organizme momentálne nehrá vôbec žiadnu, alebo len veľmi obmedzenú úlohu. My by sme ju radi začlenili do mesta. Urbanizovanie tohto územia vnímam ako jeden zo strategických cieľov na obdobie 20 – 25 rokov.

V Košiciach už dlhé roky platí výškové obmedzenie pre stavbu nových budov. Súvisí s letovým koridorom, ale aj s pamiatkami v historickom centre mesta. Došlo aj tu k nejakej zmene, alebo je všetko po starom?

To sa nezmenilo, lebo na to zatiaľ nie je dôvod. Košice majú zatiaľ dostatok priestoru na to, aby sa tu mohli stavať výškové budovy, ktoré majú 14 – 15 poschodí. Zatiaľ teda nie je ekonomický ani priestorový dôvod na to, aby boli budovy ešte vyššie, ako je to v európskych a svetových metropolách.

V poslednom čase rezonuje v meste aj riešenie cestnej dopravy. Aj s ohľadom na chystanú rekonštrukciu mosta na Hlinkovej ulici sa opäť oživili debaty o tom, že by Košiciam prospel ďalší most cez Hornád. Je to reálne?

Samozrejme, ide o jednu z kľúčových úloh, ktorá súvisí aj s avizovanou urbanizáciou územia pozdĺž rieky Hornád za železničnou stanicou a s celým koridorom. Sú tam naplánované premostenia. Dnes preferujeme riešenie premostenia, ktoré má prepojiť Masarykovu ulicu s Prešovskou cestou. Je to jedna z kľúčových vecí, ktorá by mohla zlepšiť dlhodobo zanedbávané prepojenie medzi východom a západom mesta.

Uvažovalo sa aj o prepojení vlakovej a električkovej dopravy, ktorú mali v Košiciach zabezpečovať tzv. „tramtrainy“. Rozchod koľají košických električiek a železnice je rovnaký. Je to ešte aktuálne?

Na základe rôznych pokusov a určitých hodnotení sa ukázalo, že táto možnosť nie je celkom reálna. Územný plán preto počíta s výstavbou ďalších klasických električkových tratí.

Ako vnímate oživenie kultúrnych projektov v Košiciach? Napríklad kino Družba má aj architektonickú hodnotu…

Ja by som si prial, aby kino Družba, ako dôležitá architektúra, ktorá tu vznikla ešte v 60. a 70. rokoch a je ikonická, bolo znovu oživené. To, že vznikla nová iniciatíva, ktorá môže budovu naplniť novým kultúrnym programom a zabezpečiť jej prestavbu a budúcnosť, je úplne v poriadku. Zároveň obohatí program, ktorý je v Košiciach celkom rozmanitý.