Viete, čo najviac zabíja Slovákov? Covid ustal, ale zákerné choroby stoja za siedmimi z desiatich úmrtí
Vlani na Slovensku zomrelo 53,5 tisíca osôb, čo predstavuje medziročný pokles o 0,7 % (o 356 osôb). Ako informoval Štatistický úrad SR, tento počet bol najnižší od nástupu pandémie COVID-19 v roku 2020 a prakticky sa zhoduje s päťročným priemerom pred pandémiou.
Video
Je smutné, ak lekár povie, máte rakovinu a teraz si nájdite onkológa
Na Slovensku stúpa úmrtnosť žien na rakovinu prsníka, pretože pacientky zachytávame v neskorších štádiách ochorenia. Vo chvíli, keď si žena nahmatá hrčku, môže byť aj neskoro na to, aby bol nádor liečiteľný s dobrým prežívaním. Zhovárame sa s onkologičkou MUDr. Belou Mriňákovou, PhD.
Zdroj:
Ivan Majerský
tv
Hrubá miera úmrtnosti, teda počet úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, klesla na 988 a udržuje sa tak už tretí rok pod hranicou 1 000 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. Pre porovnanie, počas kulminácie pandémie v roku 2021 dosiahla hodnota úmrtnosti až 1 350 úmrtí. Riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu SR Zuzana Podmanická poukázala, že úmrtnosť sa od roku 2021 kontinuálne znižuje a hodnoty sa vrátili na úroveň predpandemických dlhodobých priemerov. Správa Štatistického úradu SR o počte zomretých a ich príčinách bola zverejnená krátko po spracovaní kompletných demografických údajov za rok 2025.
V roku 2025 sa rozdiel medzi úmrtnosťou mužov a žien zmenšil. Podľa štatistického úradu vlani zomrelo 27,5 tisíca mužov, čo je pokles o 407 osôb oproti roku 2024, zatiaľ čo počet zomretých žien mierne vzrástol o 51 na 26,1 tisíca. Podľa Podmanickej ženy na Slovensku žijú v priemere dlhšie, čo spôsobuje ich prevahu v starších vekových kategóriách. V minulosti bol rozdiel medzi počtom úmrtí mužov a žien vyšší, napríklad na prelome tisícročí presahoval 3 tisíc.
Regionálne výsledky za rok 2025 priniesli pozitívny vývoj v šiestich z ôsmich slovenských krajov, výnimkami boli Prešovský a Košický kraj. Nižší počet úmrtí ako priemer pred pandémiou zaznamenali Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický a Bratislavský kraj. Hrubá miera úmrtnosti bola najnižšia v Bratislavskom kraji (820 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov) a najvyššia v Banskobystrickom kraji (1 142 na 100-tisíc).
Video
Užitočná pravda: Koľko dnes stojí dôstojná rozlúčka? Pozreli sme sa na ceny, príspevky od štátu a anomálie, ktoré vás môžu prekvapiť
Smrť blízkeho je šok, ktorý mnohí zneužívajú na rýchly zisk. Stalo sa vám, že vám lekár alebo záchranár namiesto útechy podsunul vizitku konkrétneho pohrebníctva? Ladislav Stríž, predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb, v otvorenom rozhovore varuje pred nekalým marketingom priamo v bytoch pozostalých.
Zdroj:
Užitočná pravda
Z hľadiska vekových skupín došlo k poklesu úmrtí v produktívnom veku (15 až 64 rokov) o takmer 4 % medziročne a o 18,8 % v porovnaní s predpandemickým priemerom. Počet zomretých seniorov nad 65 rokov zostal nezmenený, pričom u starších seniorov nad 75 rokov bol nárast úmrtí približne 5 percent. U mladších seniorov od 65 do 74 rokov evidujú až takmer 11-percentnú nadúmrtnosť oproti obdobiu pred pandémiou.
Najčastejšími príčinami úmrtí zostali choroby obehovej sústavy a nádory, ktoré spoločne tvorili 70 percent všetkých úmrtí. Choroby obehovej sústavy spôsobili 24,1 tisíca úmrtí, čo je o 1 417 menej než priemer pred pandémiou. Pokles o viac než tisíc zomrelých zaznamenali už druhý rok po sebe. Najvýraznejší pokles úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia nastal u ľudí v produktívnom veku, kde bol medziročný pokles 7,5 percenta a oproti predpandemickému obdobiu až cez 24 percent. Najviac osôb zomrelo na tieto ochorenia v Banskobystrickom kraji (558 na 100-tisíc) a Nitrianskom kraji (530 na 100-tisíc).
Nádory tvorili druhú najčastejšiu príčinu úmrtí s necelými 13,3 tisíca prípadov a podielom 25 percent. Počet úmrtí na nádory sa medziročne takmer nezmenil (pokles o 0,3 %) a oproti predpandemickému obdobiu klesol o 2,6 percenta. Väčšinu tvorili seniori vo veku 65 a viac rokov. Najvyššia úmrtnosť na nádory bola v Nitrianskom a Trnavskom kraji (280 osôb na 100-tisíc).
Na treťom mieste podľa príčin smrti boli choroby dýchacej sústavy, predstavujúce takmer 9 percent všetkých úmrtí, pričom ich počet medziročne vzrástol o 0,7 percenta a oproti predpandemickému obdobiu až o viac ako 19 percent. V roku 2025 v dôsledku ochorení dýchacej sústavy zomrelo vyše 4,7 tisíca osôb.
Vlani pokračoval pokles úmrtí na COVID-19. Zomrelo 50 osôb, čo predstavuje pokles o 75 percent oproti roku 2024, keď na toto ochorenie zomrelo 200 osôb. COVID-19 sa tak zaradil na 16. miesto v rebríčku príčin smrti s podielom len 0,1 percenta na celkovej úmrtnosti. Od začiatku pandémie však na následky tejto choroby zomrelo na Slovensku viac ako 22,5 tisíca ľudí.
Historicky sa úmrtnosť vyvíjala od roku 1940 rôznymi smermi. Po dosiahnutí maxima počas druhej svetovej vojny (1 952 zomretých na 100-tisíc obyvateľov v roku 1945) nasledoval pokles v povojnových dekádach, pričom najnižšiu úmrtnosť zaznamenali v roku 1961 na úrovni 749 zomretých. Od 70. rokov 20. storočia sa však úmrtnosť začala zvyšovať pod vplyvom populačného starnutia a od roku 1980 presahuje hranicu 1 000 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa úmrtnosť stabilizovala v intervale 948 až 998 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov do roku 2019.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.