Veľký audit nemocníc: Prázdne operačky, nadbytok lekárov a vysoké platy

Audit PwC (PricewaterhouseCoopers, pozn. red.), ktorý si objednalo ministerstvo zdravotníctva, analyzoval päť štátnych nemocníc. Jeho zhrnutie zverejnila odborníčka opozičnej SaS na zdravotníctvo poslankyňa Jana Bittó Cigániková s tým, že verejnosť má právo poznať výsledky, pretože ide o verejné peniaze.

Audítori sa pozreli na to, ako fungujú Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici (FNsP FDR BB), Fakultná nemocnica Nitra (FN NR), Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) a Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina (FNsP ZA).

Náklady sú vyššie

V materiáli s prívlastkom Prísne dôverné sa uvádza, že za posledných päť rokov vzrástli celkové náklady nemocníc o 59 %. Počas skúmaných rokov 2020 až 2024 to predstavovalo 380 miliónov eur, pričom krivka najviac rástla pri Univerzitnej nemocnici Bratislava. Z auditu však vyplynulo, že napriek nárastu nákladov sa počet ukončených hospitalizácií nezvýšil. „Priemerný medziročný nárast počtu hospitalizácií v nemocniciach UNB, FNsP FDR BB a VÚSCH za obdobie 2020–2024 bol 1,33%,“ uviedli audítori.

V rámci štruktúry nákladov skúmali štyri položky – osobné náklady, lieky a zdravotnícky materiál, energie, služby a ostatné náklady. „Najväčšiu položku v nákladoch sledovaných nemocníc tvoria osobné náklady v priemere 54,39 % v 2024, obdobne je to aj v predchádzajúcich rokoch,“ uvádza sa vo výsledkoch s tým, že bratislavskej UNB vzrástli o 75,2 milióna eur. Najviac rástli ostatné náklady, ktoré reprezentujú napríklad penále, pokuty, odpisy či opravy.

Zo záverov vyplýva, že medzi rokmi 2023 a 2024 náklady na prevádzku nemocníc narástli až o 112 miliónov eur, z čoho osobné náklady predstavujú 51 miliónov eur.

Rozdiely medzi nemocnicami

Čo si audítori všimli, je, že podiel nákladov na lieky a zdravotnícky materiál sa výrazne líšil najmä medzi dvoma zariadeniami – UNB (17,28 %) a VÚSCH (38,24 %). „Príčinu môže predstavovať zložitosť prípadov ako aj typ liekov a zdravotníckeho materiálu používaného vo VÚSCH,“ podotkli.

Analytici Dušan Zachar z INEKO a Martin Vlachynský u INESS sa zhodujú, že je to dané zameraním a špecializáciou jednotlivých auditovaných nemocníc. „V každom kardioústave bude podiel nákladov na lieky, a najmä na ŠZM, výrazne vyšší ako vo všeobecných nemocniciach. Je to dané charakteristikou, štruktúrou a náročnosťou výkonov, ktoré to zariadenie robí. Čiže rozdiel je prirodzený,“ vysvetlil Zachar.

Ak sa pozrieme na čísla detailne, kým v roku 2020 dala UNB za lieky a zdravotnícky materiál 63,796 milióna eur, o štyri roky neskôr to už bolo 86,704 milióna eur. V prípade východoslovenského ústavu je rozdiel približne 10 miliónov.

Lekárov je priveľa, sestier málo

Prekvapivým záverom je, že skutočná potreba personálnej kapacity podľa normatívu je nižšia. „Analýza troch nemocníc potvrdila, že počet lekárov v zariadeniach je dostatočný na splnenie zákonných normatívov pre lôžkové aj nelôžkové pracoviská, a naopak, počet sestier je naďalej pod normatívnym obsadením,“ uvádza sa v dokumente. Nadstav lekárov za rok 2024 bol 341 FTE (full-time equivalent, ekvivalent plného úväzku, pozn. red.), v prípade sestier podstav predstavuje 425 FTE.

Najvyšší je rozdiel v UNB, kde pracuje 1132 lekárov, no podľa normatívu by ich malo byť len 835. Čo sa týka sestier, zamestnávajú 1623, ale normatív stanovuje 1895.

Z úst slovenských pacientov však často zaznieva presný opak, a to, že sa k lekárom majú problém dostať. Ako si to teda vysvetliť? Podľa Vlachynského sa pacient väčšinou „nevie dostať“ k ambulantným lekárom. Čakacie doby sú však aj na operácie. Tam sú však pri veľkom množstve výkonov stanovené maximálne čakacie doby, ktoré sa pohybujú od 30 do 425 dní.

„Problémom je skôr to, že na absolvovanie operácie musíte väčšinou absolvovať dlhšiu sériu úkonov (prvotné vyšetrenie, vyšetrenie jedným či viacerými špecialistami, zobrazovacia diagnostika) a čakanie sa naberá pri každom z týchto krokov. Zároveň samozrejme platí, že dostupnosť lekárov v jednotlivých špecializáciách a typoch výkonov je kolísavá – iná je operácia pruhu a iné odstránenie nádoru na mozgu,“ vysvetlil analytik INESS.

Ak má pacient pocit, že sa nevie dostať k nemocničným lekárom, podľa Zachara to môže byť spôsobené suboptimálnou organizáciou práce, nižším využitím lôžok a operačných sál a nižšou produktívnosťou lekárov v niektorých nemocniciach. „Vo všeobecnosti nemáme v priemere problém s počtom lekárov v nemocniciach. Samozrejme, v niektorých špecializáciách a nemocniciach sa môže objaviť ojedinelý nedostatkový stav,“ priblížil.

Nadštandardné platy

Ušetriť by sa dalo na nadčasoch, odmenách aj príplatkoch. Audítori vyčíslili, že škrtmi na týchto položkách by sa nemocnice dokázali dostať na takmer 50 miliónov eur. Rozmenené na drobné, náklady vynaložené za nadčasy v sledovaných nemocniciach predstavovali pred dvoma rokmi viac ako 39 miliónov eur. Podľa audítorov by sa práve tu dali ušetriť prostriedky, keďže analyzované nemocnice dosahovali personálne zabezpečenie lekárov nad normatívom.

„Priemerne nemocnice zaznamenali až 11 % medziročný (23–24) nárast v nákladoch na nadčasy, pričom výkony medziročne vzrástli iba o 2,81 % a počty hospitalizovaných prípadov klesli o 4 %,“ ukázali závery. Náklady na nadčasy predstavovali pre UNB v roku 2024 takmer 26 miliónov eur.

Vlachynský predpokladá, že ide o dôsledok skrátenia pracovného času zo 40 na 37,5 hodiny týždenne po dohode s odborármi v roku 2025. „To, čo bolo predtým platené štandardnou sadzbou, je po novom už nadčas,“ ozrejmil analytik INESS. Zachar za tým vidí aj nerovnomerné rozhodenie práce mimo štandardného pracovného času medzi jednotlivých pracovníkov.

Čo sa týka odmien, v sledovaných nemocniciach predstavovali viac ako 3,2 milióna eur. Pri bonusoch a príplatkoch sa všeobecná suma nedala vyčísliť, keď nie sú naprieč zariadeniami štandardizované. „V nemocniciach VÚSCH a FNsP ZA tvorili viac ako 8 miliónov eur,“ ozrejmili.

Výrazne nadštandardné benefity, ktoré presahujú zákonné požiadavky a požiadavky kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zabezpečujú zamestnancom podľa záverov auditu kolektívne zmluvy. Významne sa tým zvyšujú personálne náklady nemocníc. Najvyššia úspora je podľa nich možná v banskobystrickej nemocnici v objeme 4,3 milióna eur, najnižšia vo výške 370-tisíc eur v Žiline.

Operačné sály

Jedným z najviac rezonujúcich záverov je, že operačné sály nemocníc sú počas ranných zmien využité priemerne len na 40 % a popoludní po 15. hodine takmer vôbec. „Priemerný denný operovaný čas na jednu sálu je 3,6 hodiny. Najväčšiu vyťaženosť operačných sál evidujeme vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta Banská Bystrica, kde priemerný čas dosahuje až šesť hodín denne, pričom v Univerzitnej nemocnici Bratislavy je to iba dve hodiny denne,“ uvádza sa v súhrne.

Nerovnomerné využitie sál evidovali v nitrianskej nemocnici, kde až päť zo 16 „operačiek“ má nižší počet operovaných hodín ako 35 a v priemere boli využité len počas 15 dní zo 45 dostupných.

„Jednotlivé operácie sú často zapísané na inú operačnú sálu, v evidencii je potom niekoľko operácií realizovaných v rovnakom čase na rovnakej sále,“ poukázali audítori s tým, že niektoré dáta absentovali v informačnom systéme a bolo ich nutné manuálne vyhľadať a prepísať do záznamov.

Jednoznačná odpoveď, či takto fungujú aj zahraničné nemocnice, podľa Vlachynského neexistuje. Chýbajú na to totiž medzinárodné štatistiky, v rámci ktorých by bolo zákroky možné porovnať. „Ale ak si vyberieme dostupné príklady zopár západných štátov (Holandsko, Veľká Británia), je 40 % dosť nízka hodnota, tam sa to pohybuje na úrovni 70 %,“ priblížil.

Zachar ozrejmil, že v dobre spravovaných zdravotníckych systémoch a nemocniciach sa snažia cieliť zhruba na 80-percentnú hranicu operačných sál, čo je považované za optimum.