Magyar po víťazstve naznačil smer: vo vzťahoch so Slovenskom otvoril citlivú tému

O 80 rokov starých dokumentoch prezidenta Edvarda Beneša sa začalo viac hovoriť po tom, ako opozičné Progresívne Slovensko (PS) na výjazde poslancov v Komárne prijalo uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. Vzísť malo z obáv ľudí, že ešte aj dnes im môžu štátne orgány vyvlastniť pozemok alebo parcelu s odvolaním sa na desaťročia staré právne akty.

Najsilnejšie opozičné hnutie si za neobratnú komunikáciu obáv zaznievajúcich z južného Slovenska vyslúžilo masívnu kritiku. Už mesiace musí vysvetľovať, že nešlo o otváranie Benešových dekrétov, že sú nemenné a tvrdenia o ich rušení sú len politickou kampaňou Smeru.

Trest za spochybňovanie

Nešikovnosť PS využili nielen partneri v opozícii, ale aj vládne strany, čo sa odzrkadlilo v novele Trestného zákona prijatej v decembri. Tá stanovila trestnoprávnu zodpovednosť za spochybňovanie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne, ktoré vzniklo na základe právnych aktov, medzi nimi aj prezidentských dekrétov.

Zákon stanovuje trest na šesť mesiacov za mrežami a od svojho prijatia vyvolal nespokojnosť maďarskej menšiny na Slovensku a odozvy aj priamo z Budapešti. Dosluhujúci premiér Viktor Orbán sa dal počuť, že Maďarsko bude „ostro reagovať“ v prípade potrestania svojho občana na základe slovenskej novely.

Reakcie prišli spoza Dunaja aj po víkendových voľbách. Keď sa novinári pýtali víťaza na vzťahy s Bratislavou, dotkol sa aj dekrétov. Magyar sa vyjadril, že pre tisíce krajanov, ktorí u nás žijú, musí mať so Slovenskom dobré vzťahy, aj keby nechcel. Na druhej strane, je potrebné vyriešiť aj niektoré veci.

„V Európskej únii v roku 2026 nie je v žiadnom prípade prijateľné, aby Maďarom brali pôdu a potom ich neodškodnili, aby sa robili rozdiely medzi slovenskými a slovenskými občanmi s maďarským pôvodom a aby tým, ktorí sa odvážia kritizovať Benešove dekréty, hrozilo väzenie,“ odpovedal.

Priestor na spoluprácu s novou maďarskou vládou premiér Robert Fico (Smer), ktorý pred voľbami podporil Orbána, vyčlenil hneď v pondelok nadránom. Je pripravený na intenzívnu spoluprácu s Magyarom, blahoželá mu, no ciele jeho kabinetu sa nemenia. Slovensko má záujem o nadštandardné postavenie národnostných menšín na oboch územiach, želá si oživenie V4 a spoločný postup pri obnovení prevádzky ropovodu Družba.

Šéf agentúry AKO Václav Hřích v relácii ta3 poznamenal, že Magyar je za posilnenie V4, spolupracovať chce, ale zároveň niekoľkokrát naznačil, že témou budú aj Benešove dekréty. „Nešlo to do takej hĺbky, že by sme vedeli, či ide o nejaké zrušenie. Predpokladám, že nie. Skôr mal na mysli asi tú relatívne čerstvú legislatívu, ktorú máme na Slovensku pri téme popierania Benešových dekrétov,“ vysvetlil.

Citlivá téma

Otázne je, ako ovplyvní rozbuška s dekrétmi vzťahy vlád. Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity v Prešove si myslí, že pre každú maďarskú politickú reprezentáciu budú citlivou témou a ťažko sa bude hľadať zhoda s akoukoľvek slovenskou politickou reprezentáciou. „Navyše, Fico a Orbán boli politickými spojencami, ktorí sa vzájomne podporovali, a preto kým bude pri moci Fico, vzťahy s maďarskou vládou nebudú také vrelé ako doposiaľ,“ uviedol.

Z prvých vyjadrení Magyara k Ukrajine, ale aj k dekrétom je podľa Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied SAV zrejmé, že Tisza sa snaží Orbánov protibruselský nacionalizmus opierajúci sa o spoluprácu sebe naklonených stredoeurópskych vlád nahradiť etnickým nacionalizmom. Agendu „národnej politiky“, čo bola dovtedy Orbánova doména, sa novému lídrovi podarilo podľa neho „ukradnúť“.

Nová Magyarova vláda bude mať podľa Cirnera mnoho celkom iných a dôležitejších problémov, no očakáva, že mediálne proklamácie k dekrétom z maďarskej strany zrejme pretrvajú. „Pre Maďarov je to dôležitá téma a dodnes trauma, s ktorou sa nezmierili a neuznali ju. Pozícia Maďarska bude vždy v tomto duchu,“ domnieva sa prešovský politológ.

Téma tak skoro nezmizne ani v prípade Slovenska. Marušiak si myslí, že nejaký čas bude ešte rezonovať. „Signály z Maďarska treba opatrne sledovať, pretože v súčasnosti sa obraz Maďarska na úrovni EÚ a jej členských štátov zmenil a momentálne je rozhodne lepší ako obraz Slovenska pod vedením Fica. To určite nemusí byť pre Slovensko dobré. Je však potrebné dávať jasne najavo, že téma Benešových dekrétov bola uzavretá v momente vstupu oboch štátov do EÚ a ostáva vnútornou záležitosťou Slovenska,“ podotkol politológ SAV.

Jej význam medzi voličmi v Maďarsku a elektorátom maďarských voličov na Slovensku by však Marušiak nepreceňoval. „Viac emócií vyvolal skôr zákon, ktorý chce kriminalizovať ich otváranie. Tak či tak, táto kauza, či už jej nešikovné otvorenie Progresívnym Slovenskom, aj neadekvátna odpoveď vládnej koalície, neprispieva k zlepšovaniu slovensko-maďarských vzťahov,“ vysvetlil Marušiak.

Cirner si myslí, že postoje k dekrétom môžu byť jedným z prvkov budúcoročnej kampane a prísť by s tým mohol práve Orbánov nástupca. „Magyar to môže využiť v čase predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami na Slovensku, aby zatlačil na všetky kandidujúce subjekty, aby verejne vyjadrili k tejto téme názor, čo môže ovplyvniť časť elektorátu, a najmä občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku,“ dodal.

Čo ich spája?

Politológ Cirner vníma medzi stranami Smer a Tisza niekoľko prienikov. Konkrétne, z ideového a programového hľadiska by ich zaradil medzi populistických moderných a konzervatívnych nacionalistov. Z toho však zároveň vyplýva, že sú „z každého rožku trošku“, aby oslovili čo najširšie spektrum voličov, čo sa podľa neho vďaka marketingu a lídrovi podarilo.

„Ak by sme mali hľadať analógie na Slovensku, tak by to bolo Hnutie Slovensko Igora Matoviča, ale aj iné pravicové strany, predovšetkým Demokrati, KDH, SaS, atď. Je jasné, že z hľadiska nacionalizmu a špecifických tém pre Maďarov si cestu a prieniky nájdu aj s Alianciou, ktorá mala doteraz bližšie k Fideszu. Smer je tiež populistický, nacionalistický a v mnohom konzervatívny, ale prekrýval sa v témach a riešeniach s Fideszom. Takže ich spájajú podobné nástroje a idey, ale úplne inak podávané,“ vymenoval Cirner.

Hřích hovorí, že v posledných rokoch boli vzťahy maďarskej a slovenskej vlády veľmi dobré. Magyar sa zatiaľ podľa neho nevyhraňoval voči Slovensku, ale zazneli už nejaké náznaky. „Minimálne v tom, aké plánuje svoje prvé cesty,“ všimol si. Spomínal konkrétne Varšavu, Viedeň a Brusel. Bratislava medzi vymenovanými metropolami nebola.

Marušiak poukázal, že Smer sa doposiaľ orientoval na viac ako len pragmatickú spoluprácu s Orbánom, čo sa ukázalo aj v predvolebnom geste podpory. Medzi Smerom a Tiszou je teda skôr veľký osobný problém ako prieniky.

„Pre Smer sú maďarské voľby skôr zdrojom obáv. Predpokladám, že Magyar sa bude chcieť od Orbána čo najviac odlíšiť, čo sa prejaví aj vo voľbe politických partnerov na medzinárodnej úrovni,“ myslí si. Zrejmé to bolo už v prvom Magyarovom prejave, keď Slovensko ani Česko nemenoval ako prvoradý cieľ svojich zahraničných návštev.

Náznaky toho, čo by mohli mať spoločné, podľa Marušiaka predsa len existujú – V4 a nová mena. Je však podľa neho otázkou, čo pod oživením Vyšehradskej štvorky jednotlivé strany rozumejú. „Tisza zvažuje zavedenie eura v Maďarsku, Slovensko už euro dlhší čas používa, takže tu môže byť perspektívna spolupráca. V europarlamente zástupcovia Tiszy sedia vo frakcii Európskej ľudovej strany, takže predpokladám, že strana bude inklinovať k formáciám typu KDH alebo bývalé OĽaNO, ktoré sa takisto hlásia k EPP,“ myslí si.

Cirner si vzdušné zámky nestavia. Ak si budú vlády v Budapešti a Bratislave rozumieť, vzťahy budú lepšie, pokiaľ nie, pôjde len o nutný štandard. „Zhoršenie vzťahov prinesie zmena garnitúry v Maďarsku, a aké budú vzťahy ďalej, to určia parlamentné voľby na Slovensku, prípadne politické zmeny v oboch krajinách,“ vysvetlil.

Spolupráca je aktuálne podľa Hřícha pre obe krajiny výhodnejšia kvôli účasti vo väčších celkoch. „Uvidíme, či nejaké mierne pnutia nebudú súvisieť napríklad s tým, či už slovenská strana alebo maďarská strana bude potrebovať nejakú tému. Máme o rok a pol voľby. V Maďarsku má zase Péter Magyar ťažkú úlohu pred sebou pri zmene krajiny, ktorú plánuje, a vtedy sa občas zástupná téma hodí,“ dodal Hřích.