Vodič električky: Kolos potrebuje pri každej jazde kilá piesku, pokuty pre cestujúcich by som zvýšil

V rozhovore so Zdenkom Bartošom, vodičom električky, sa dozviete:

• Prečo sa stal vodičom a čo ho na tejto práci najviac prekvapilo
• Koľko vodič električky zarobí, aj či to je podľa neho dosť
• Či ho stresuje zodpovednosť za desiatky ľudských životov
• Aké najbizarnejšie situácie s cestujúcimi zažil, a či ich vyrovnali pozitívne momenty
• Aký rituál robí kým sadne za volant električky
• Aké počasie je pre električku najviac nebezpečné a prečo by ho už nikdy nechcel zažiť
• Prečo potrebuje električka pri každej jazde kilá piesku a čo ho ako vodiča zachráni na 10 hodinovej zmene
• Čo je to električka námrazovka a prečo jazdí v noci a bez ľudí
• Ako reagoval, keď jeho prácu označili za nedôstojnú a prečo by zvýšil pokuty pre cestujúcich
• Prečo bolo podľa neho už včera neskoro s električkou na letisko, prečo mal projekt metra v Bratislave hneď ustúpiť električkám a čo ďalšie mu vo verejnej doprave chýba

Prečo ste sa rozhodli stať šoférom električky? Čo vás k tomu viedlo?

Kdeže bolo po dobe covidovej a situácia sa na celom svete upokojila, hľadal som možnosti zaujímavej práce, ktorá by ma mohla nielen baviť, ale aj napĺňať. A keďže kopať nevládzem a žobrať sa hanbím – žartujem (smiech), našiel som na pracovnom portáli voľné miesta v Dopravnom podniku Bratislavy (DPB). Lákalo ma to veľmi dlho. Povedal som si, že za vyskúšanie nič nedám. A tak to bude na jeseň už bude päť rokov, čo sa vozím na električkách. Šťastie bolo aj v tom, že náš kurz vodičov električiek bol úplne prvý po pandémii Covidu.

Čo vás na práci vodiča električky lákalo ešte pred prvou jazdou – a čo vás na tejto práci prekvapilo v realite?

Lákala ma vyhradená cesta pre električky (koľajnice) a žiadne dopravné zápchy, tiež zjavná pohoda a kľud. Aj keď realita je trochu iná – ako väčšinu, aj mňa prekvapilo, že električka potrebuje piesok. Kvôli šmýkaniu pri zlých podmienkach na trati (v prípade dažďa či snehu, ktoré môžu spôsobiť šmyk – pozn. red.)

Cítite tlak či obavy zo zodpovednosti za bezpečnosť cestujúcich?

Ako kedy. Záleží na okolnostiach. Niekedy si to doslova užívam, keď je kľud, menej ľudí, dobré počasie, žiadna únava, pohoda na trati. No inokedy sú obavy a to oprávnené. Keď máte úplne plnú električku, ovládate skoro 50 ton, zodpovednosť je obrovská. Hlavne počas dopravných špičiek, kedy sa väčšina ľudí aj vodičov áut naháňa. Obavy sú najmä pri jazde cez mesto, kde jazdia vedľa nás autá alebo aj priamo po koľajniciach.

To si vyžaduje mimoriadnu opatrnosť, lebo nikdy neviete, kto nečakane vbehne do vašej dráhy, kto pred vami prudko zabrzdí, zazmätkuje. Je až udivujúce, že tak obrovská električka je pre mnohých „neviditeľná“.

Zažili ste aj nepríjemné či bizarné situácie počas služby v električke?

Samozrejme, mnoho (smiech). Takmer všetko žiaľ boli porušenia prepravného poriadku. Hádajúci sa cestujúci, vyhrávajúci harmonikár, diskotéka (hlasná hudba), chlapík ktorý bol taký hladný, že sa rozložil s pizzou na sedadle za mnou a veselo si tam jedol a neponúkol vodiča – žartujem (smiech). Totálne opití cestujúci v bizarnej polohe, preprava rozbaleného vysávača s hadicou u cestujúceho, mamičky s kočíkmi dožadujúce sa vstupu, aj keď v električke boli asi štyri ďalšie kočíky, agresívny podgurážený vozičkár, cestujúci, o ktorom som si myslel, že už je mŕtvy (zjavne omamné látky), našťastie slabo dýchal a dispečer mi pomohol.

Znečistená električka od jedla alebo obsahu žalúdka. Študenti, ktorí prevážali nejakú väčšinu drevenú skrinku, to som sa pobavil. Našťastie bolo málo ľudí v električke, zľutoval som sa nad nimi a vzal ich. Alebo kolieskové kreslo. Preprava obrovského plyšového medveďa, mal dobrých 150 cm. A topka bola, keď ma zastavili policajti na majákoch so sirénou za Americkým námestím. Niekoho hľadali, no u mňa nebol.

Aké pozitívne situácie by ste naopak vyzdvihli?

Veľmi, veľmi ma tešia zodpovední cestujúci, ktorí čakajú včas na nástupišti, dodržujú prepravný poriadok, vedia sa poďakovať, usmiať, detičky, ktoré sa tešia a prídu pred kabínu zamávať. Ak je mimoriadna situácia, odklon, nehody, niektorí to úplne chápu a poďakujú za informácie. Rád by som „vykecával“ s cestujúcimi, keď žiadajú informácie, ale na to naozaj nie je čas. Niekedy je každá sekunda vzácna a rozhoduje, či stihnem prejsť cez svetelnú križovatku alebo budem čakať a meškať. Sú pre vás nočné spoje náročnejšie ako tie denné? Ak áno, v čom?

Nie sú. Ale záleží na okolnostiach. Ja som typ človeka „sova“, viac dokážem vydržať v noci. No momentálne mávam len občas neskoré nočné ukončenia. No viem, že akékoľvek dlhé služby cez 10 hodín sú veľmi náročné.

Tam niekedy ku koncu cítim veľkú únavu a veru zachraňuje kofeín, klimatizácia, pohyb cez prestávku alebo aj zdriemnutie. Vždy niečo pomôže. V noci je často pohoda, pokým nie je fakt veľká únava alebo mimoriadne udalosti. Menej cestujúcich, aj viac času v obratisku sú výhodou.

Máte rituál pred jazdou alebo počas nej, ktorý vám pomáha zostať pokojný a sústredený? Dotknem sa električky a pozdravím ju (smiech). Pred jazdou sa krátko pomodlím, aby som to zvládol k spokojnosti. K sústredenosti mi veľakrát pomáha hudba, inokedy ticho a hlavne v lete funkčná klimatizácia, ak je ňou vybavená kabína, a teda dobré pracovné prostredie.

Ako sa zabezpečuje, aby električka premávala aj v zime, keď sa tvorí námraza na koľajách? Ako funguje električka-námrazovka?

V zime je problém veľa snehu, čo sa síce už veľmi nedeje, no ak áno, výhybky, ktoré sú síce takmer všetky vyhrievané, nesmú zamrznúť. Tiež sa môže vyskytnúť problém a porucha kvôli nečistotám. Vtedy ju treba vyčistiť potrebnými nástrojmi, ktoré musí mať v zime vo výbave každá električka. Ak ani to nepomôže, voláme dispečing a kolegovia z údržby výhybiek prídu na pomoc.

Na to je námrazovka. Keďže posledné električky sa vracajú do vozovní pred jednou hodinou v noci a prvé začínajú s výjazdom o cca 3,45, vzniká „hluché obdobie“ kedy sa nejazdí. Zvlášť počas zimy a mrazov vtedy treba udržiavať trolejové vedenie, aby nezamrzlo. Najhoršie je mrholenie a cca jeden stupeň nad nulou. Vtedy je potrebné, aby sa nonstop jazdilo po všetkých tratiach, aby sa nevytvorila námraza a vrstva ľadu na troleji. Pretože táto vrstva bráni priamemu kontaktu zberača s trolejovým vedením – káblom a bez kontaktu nie je elektrina a bez elektriny električky nemôžu jazdiť.

Takže vodiči námrazovky majú pracovnú dobu od 23 do štvrtej hodiny, každý deň v zime, ak je to potrebné. Pri odchode z vozovne kontaktujeme dispečing a opýtame sa na trasy, kade treba jazdiť najskôr. Takto jazdia samozrejme viaceré električky, záleží na poveternostných podmienkach. Tento rok som sa prvýkrát ponúkol na takúto službu a neľutoval som vôbec. Bola to jedna z najkrajších a najpokojnejších služieb, akú som zažil. Radosť jazdiť.

Zažili ste aj extrémne počasie, počas ktorého bola jazda náročná?

Áno. Vlani koncom októbra som zažili najväčšie a aj najhoršie šmýkanie na trati v živote DPB. Bolo to extrémne nebezpečné, dokonca dispečing hlásil a vyzýval nás viac krát na veľkú opatrnosť. Bez piesku v električke by som sa veru nepohol zo zastávky v kopci. Bol som šťastný, že som nemal linku 1. Ľutoval som kolegov. No aj na linke 3 som sa poriadne zapotil. Bolo veľmi ťažké ubrzdiť takmer 50 tonovú električku v zastávkach a aj sa rozbiehať. Bolo to ako s autom na ľade. Lístie a rôzne nečistoty spôsobovali toto šmýkanie na trati. Už by som to nechcel zažiť.

A samozrejme aj silný a hustý dážď nemám rád, viditeľnosť je zlá, treba byť veľmi opatrný, ľudia taktiež nedávajú pozor, nevidia a nepočujú nás kvôli kapucniam, dáždnikom.

Vyberáte si, kedy budete mať službu a ktorý spoj odveziete?

Nie. Kiežby sa to dalo (smiech). Je to už stanovené výpravcom. Ale ak je potrebné jazdiť aj mimo svojho rozpisu služieb, v rámci zákonného oddychu, môžem sa ponúknuť na volné služby kolegov, ktorí majú dovolenku, PN a podobne. Poprípade výpravcovia nás telefonicky kontaktujú, či by sme pomohli a boli ochotní vziať službu. Udržiavame predsa Bratislavu v pohybe (smiech). Ak je na výber, môžem mať akúkoľvek linku. Ja osobne patrím pod vozovňu Krasňany, tam sa vypravujú linky 3 a 9. Jurajov dvor má linky 1 a 4.

Ako podľa vás spoločnosť vníma vodičov verejnej dopravy? Čo bežní ľudia o tejto práci nevedia, no mali by?

Vodiči sú viditeľný prvok v doprave, akýsi „koncový produkt.“ Nás vidia najčastejšie. No my sme len koliesko v zložitom systéme spoločnosti, kde je mnoho pracovných pozícií a stovky ľudí na pozadí, kde každá z pozícií je veľmi dôležitá. Mnohí teda ani netušia, čo všetko je za fungujúcou električkou. Že to nie je len vozidlo, ktoré ich odvezie. Tak ako aj napríklad papierové noviny, za ktorými je množstvo ľudí, technológií, logistiky.

Stretli ste sa s názorom, že má práca vodiča električky v spoločnosti menší rešpekt?

Nestretol som sa priamo, ale žiaľ, cítim, že niektorí pohŕdajú istými prácami, aj tou mojou. A pritom každá práca je veľmi dôležitá. To vieme, keď ju zrazu niekto nevykonáva. Takže nie je to oprávnené, je to v nastavení zmýšľania ľudí a možno v mentalite človeka. Každá práca je dôležitá. Ja električku riadim, som v tej chvíli riaditeľ a možno sa so mnou vezie aj nejaký manažér (smiech).

Myslíte si, že dopravný podnik má dostatok vodičov?

Áno, zatiaľ má, aj keď to niekedy vyzerá že nie. Ale to súvisí hlavne s dovolenkami a PN-kami. Navyše autoškola neustále zabezpečuje nových vodičov, takže je to zhruba v rovnováhe.

Aké sú platy vodičov električky?

Záleží od mzdovej tarify a teda od počtu odpracovaných rokov. Od hodinovej mzdy sa odvíjajú aj príplatky za nočné, víkendy, sviatky, nadčasy, delené služby a tak ďalej. Plus každý má rovnaký dochádzkový bonus 150 eur v hrubom každé tri mesiace a aj vianočný bonus. Taktiež stravné lístky. Každý mesiac má iný počet pracovných dní a teda iný počet hodín. Výplata je tak vždy iná.

Začínajúci vodič má momentálne základnú hodinovú mzdu 7,60 eur v hrubom na hodinu. V roku 2021 keď som začínal, to bolo 5,62 eur. Mzda sa teda postupne každým rokom zvyšuje, čo je super. Mesačne to vychádza v priemere od cca 1600 do 2000 eur v hrubom. Záleží to teda od mnohých faktorov.

Stretli ste sa s tlakom od vedenia, keď sa niečo pokazí, hoci problém je v infraštruktúre alebo počasí?

Nie. Takú skúsenosť nemám ani som o tom nepočul. Ale samozrejme keď sú mimoriadne udalosti, nehody, poruchy, odklony, je snaha všetko rýchlo spojazdniť. No treba si zachovať chladnú hlavu a konať s rozvahou a podľa predpisov. Vtedy som chránený a nemusím sa báť problémov a sťažností.

Darmo niekto nervózne máva rukou, bliká alebo trúbi, aby som pridal a rýchlo šiel preč z križovatky a podobne. Jazdiť treba podľa predpisov. Nebudem predsa riskovať nehodu alebo výkoľaj pre prekročenú rýchlosť na výhybkách alebo pád a zranenie cestujúcich vo vozidle pri nebezpečnej jazde. Práve v stresových situáciách sa často dejú zlé veci. Bezpečnosť je vždy na prvom mieste.

Ak by ste mohli na električkovej doprave niečo zmeniť alebo vylepšiť, čo by to bolo?

Je toho veľa. Keby sa dá vrátiť čas a dalo by sa vysvetliť vtedajšiemu vedeniu, aby upustili od vízie metra, Bratislava už dávno mohla mať všade dostupnú električkovú dopravu. Stratilo sa mnoho rokov, vyhodilo mnoho peňazí a z metra nič. A veľká škoda, že nie je ani širokorozchodná trať. A vylepšiť? Pomaly sa to vylepšuje, projekty napredujú. No už včera bolo neskoro s traťou na letisko. Aj keď chápem, čo to všetko obnáša a že je to veľmi komplikované.

Ak má byť električka nosný systém MHD, jednoducho musí byť uprednostňovaná všade, kde sa dá, pred inou dopravou. Zvýšil by som križovatky s preferenciou, kvôli plynulosti dopravy, inde predĺžil o pár sekúnd „zelenú“ pre nás, zrušil niektoré priecestia, ale aj niektoré zastávky, ktoré sú blízko seba.

Ospravedlňujem sa všetkým, ale tak to proste vnímam. Električka musí byť spoľahlivá aj počas špičky a nestáť dve minúty na križovatkách alebo v zápche kvôli autám stojacim v našej dráhe. Ďalej absolútna prednosť, aby neboli pochybnosti, kto má prednosť a zákaz zastavenia a státia na koľajisku okrem MHD a záchranných zložiek.

Vysoké pokuty za blokovanie električiek v križovatkách, oprávnenosť revízorov pokutovať porušovanie prepravného poriadku hlavne pri hlasitej hudbe, jedení vo vozidlách, psov bez náhubku, cyklistov a kočíky mimo vyhradeného miesta prepravy. Jedná sa o bezpečnosť a pohodlie všetkých.

Všetky miesta v priestore križovatiek a priecestí by som dal žlto krížovo vyšrafovať, aby bolo konečne jasné, že tam sa nesmie zastaviť a stáť, aby sa predišlo zablokovaniu prejazdu električiek. A tiež žltú čiaru na nástupištia, aby ľudia nečakali električku v tesnej blízkosti (50 cm od električky) ako aj žltú čiaru vedľa koľajníc na asfaltkách. Lebo koľajnice sú ako magnet pre autá (smiech).

Túžim po spoľahlivej, bezpečnej a čistej doprave, kde sa dodržiavajú stanovené pravidlá, kde sa ľudia cítia dobre, pohodlne a bezpečne. Máme na to a povzbudzujem k tomu nás všetkých.