Hlas zo zahraničia bude mať cenu: čo znamená koniec voľby poštou pre zahraničných Slovákov

Na obmedzenie upozornilo opozičné PS, podľa ktorého ním vláda chce ovplyvniť výsledok budúcich volieb. Ako prvý z koalície ho spomenul europoslanec a šéf Zboru poradcov predsedu vlády Erik Kaliňák (Smer). „Vaša voľba má byť priama, osobná a tajná – ani jeden z týchto elementov voľba poštou nenapĺňa,“ oznámil v relácii Pravdy chystané zmeny.

V hre bol podľa neho aj dánsky scenár, kedy by voliť zo zahraničia mohli len tí ľudia, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt alebo tu odvádzajú dane. Z toho však vzišlo. „Nakoniec sme si zvolili, že namiesto voľby poštou budú na to pripravené v každom štáte naše veľvyslanectvo alebo ambasáda, kde bude normálna plenta, a človek bude môcť odhlasovať tak, ako to poznáme my na Slovensku,“ spresnil.

Naprieč koalíciou vytvorili pracovnú skupinu, ktorá pripravila návrh zákona a rozhoduje sa už len o tom, či pôjde o poslanecký, alebo vládny návrh.

Kaliňák argumentuje, že voľba nie je tajná preto, že hlas putuje v dvoch obálkach. Kým na prvej s voličským hlasom meno nemá, na druhej, v ktorej ho doručuje na Slovensko, už áno. Štát podľa neho nemá ani spôsob, ako by vedel skontrolovať, či hlasovací hárok vyplnila konkrétna osoba, alebo ho vypísal za ňu niekto z rodinných príslušníkov.

Slováci v zahraničí by takto mali voliť už budúci rok na jeseň vo voľbách do Národnej rady. Pravda oslovila v tejto súvislosti viacerých odídencov, ktorí žijú za hranicami dlhšie obdobie.

Mastná suma

Jedným z nich je Marian Dudek, ktorého doviedla pred 20 rokmi do texaského Houstonu práca. Ako Pravde opísal, ešte pred samotnou voľbou si dohľadá na weboch ministerstva vnútra a mestského úradu v mieste trvalého bydliska potrebné informácie a požiada o doručenie hlasovacích lístkov. Doteraz mu prišli vždy včas, spolu s nimi je súčasťou zásielky aj obálka – rovnaká ako dostávajú voliči na Slovensku, do ktorej sa hárky vkladajú.

„Vyberiem stranu, zakrúžkujem moje preferované mená, vložím do obálky, tú zalepím do väčšej obálky, ktorá ide naspäť do Nitry,“ vysvetlil. Aby si bol istý, že zásielka príde čo najrýchlejšie, posiela ju 1. triedou, čo ho vyjde na približne 40 dolárov. „Vždy si vtedy hovorím, že to je cena, ktorú chcem platiť za demokraciu na Slovensku,“ poznamenal.

Ak zmena prejde, cesta za splnením si svojej občianskej povinnosti sa mu poriadne skomplikuje. Žije totiž 2 300 kilometrov od ambasády vo Washingtone a 2 650 km od jediného konzulátu SR v USA, ktorý sa nachádza v New Yorku. „Je to vzdialenosť ako z Nitry do Madridu. Cesta vyžaduje asi trojhodinový let v hodnote od 300 do 600 dolárov. Nízkonákladové aerolínie v USA neexistujú. Potreboval by som ubytovanie v týchto drahých mestách aspoň na jednu noc. Môj odhad celkových nákladov je 800 až 1200 dolárov,“ zdôraznil.

V cudzine žilo v roku 2024 podľa odhadov viac ako 1,7 milióna Slovákov a potomkov Slovákov. Najviac v USA, podľa oficiálnych štatistík 750-tisíc, no podľa odhadu ich môže byť až 790-tisíc. Nasleduje Česko (odhad 200-tisíc), Veľká Británia (odhado 174-tisíc), Kanada (viac ako 100-tisíc) a Nemecko (odhad 80-tisíc). Zaujímavosťou je, že vzhľadom na veľkú vlnu migrácie v minulosti, žije napríklad v Argentíne asi 30-tisíc potomkov vysťahovalcov.

Chcete voliť? Príďte domov

Hoci sa zahraničným Slovákom cesta na ambasádu v prípade rozľahlých krajín poriadne predĺži, korešpondenčnú voľbu plánuje koalícia zrušiť bez výnimky. „Rovnako by platilo to, že to nezabezpečovalo ústavné charakteristiky. Voľby majú byť priame a osobné, to znamená za plentou,“ odmietol Kaliňák. Ak chcú občania, ktorí žijú v cudzine rozhodovať o Slovensku, podľa europoslanca majú tiež možnosť sa na čas vrátiť a hlasovať o jeho budúcnosť odtiaľto.

Ustupovanie od zavedeného systému, ktorý nám Česi podľa Mariana v zahraničí závideli 20 rokov a dočkali sa až vlani, považuje za nezmysel. „Pre mňa je celkom nereálne cestovať do Washingtonu kvôli voľbe. Situácia každého z nás môže byť taká, že sa na veľvyslanectvo nedostaneme ani v menšej krajine kvôli práci či zdravotnému stavu. Neverím, že budú pojazdné urny k chorým Slovákom kdesi v Brazílii. Nejde len o vzdialenosť, ale aj kapacitu a organizáciu takých volieb,“ pokračoval.

Marian si však myslí, že situácia po zrušení by sa mohla vyhrotiť napríklad v Londýne, teda metropole Spojeného kráľovstva, kde žijú tisíce Slovákov. Kontrola dokladov a samotný akt za plentou spôsobia dlhé rady. „Bude z toho chaos a rozhnevaný dav,“ myslí si. „Tu i na Slovensku je však jasné, že vládnucej garnitúre ide o obmedzenie možnosti voľby skupine voličov, ktorí im nie sú naklonení a tým o obmedzenie demokracie,“ mysli si.

Ambasáda ako bližšia cesta

Agnesa žije v štáte New Jersey takmer 21 rokov, za oceán sa presťahovala ešte v roku 2005. Ako však priznala, odkedy žije v zahraničí, volieb sa nezúčastnila. „Mne osobne zmeny nezmenia a neovplyvnia ochotu voliť zo zahraničia. Moje právo voliť či nevoliť neovplyvňuje spôsob voľby, ale, skôr fakt, že keďže už dlhodobo nežijem na Slovensku, necítim potrebu rozhodovať o politickej situácii aj keď som stále občiankou Slovenska,“ uviedla pre Pravdu.

Iný pohľad má aj na spomínané výnimky. Krajiny, ktoré sú veľkostne na tom podobne ako USA či Kanada, by ju podľa nej mať nemali. „Myslím, že pravidlá by mali platiť pre všetky krajiny rovnako,“ povedala.

No aj ona pripúšťa, že ak by voľby poštou skončili, hlasovanie na ambasáde by ju nevyšlo lacno. Cesta autom z New Jersey na Manhattan v New York City, ktoré sú vzdialené zhruba 68 kilometrov, trvá minimálne hodinu, no pre dopravné zápchy sa zvykne natiahnuť aj na dve.

„Okrem benzínu treba počítať aj s diaľničnými poplatkami, ktoré predstavujú cca 15 až 17 dolárov, a parkovným, ktoré je na Manhattne asi 50 až 60 dolárov na deň. Dá sa dopraviť aj autobusom alebo vlakom za 30 dolárov, cesta trvá hodinu, plus pešo alebo metrom cca 30 minút. Takže v oboch prípadoch je to časovo aj finančne dosť náročné,“ priblížila.

Diana Atzmon Weinberg, ktorá žije v Izraeli, sa snaží počas parlamentných volieb prísť vždy na Slovensko, pretože v minulosti sa stalo, že jej hlas poštou neprišiel. „Teraz to však s troma deťmi bude obťažné, čiže odvoliť na ambasáde mi bude viac vyhovovať, ale ja som len jedna osoba, treba brať ohľad na väčšinu,“ priblížila. Na ambasádu to má autobusom asi 30 minút jazdy, no ochotu voliť to u nej nezníži. Veľké krajiny by však podľa nej mali rozhodne mať výnimku.

Nomádi majú smolu?

Lucia s partnerom odišli do zahraničia v roku 2024, posledné parlamentné voľby tak ešte volili doma. „Žijeme nomádskym životom, to znamená, že sme sa neusadili na jednom mieste, ale stále sa niekam presúvame. Momentálne cestujeme po juhovýchodnej Ázii,“ priblížila.

Ak by sa budúci rok v čase volieb nachádzali vo Vietname, kde sú aj teraz, ambasáda je v hlavnom meste Hanoj. „Bývali sme v Hočiminovom meste a dostať sa vlakom do Hanoja trvá asi 30 hodín. Dá sa ísť aj lietadlom, avšak nie každý rád lieta. Finančne to záleží od dopravného prostriedku aký si zvolíte, a samozrejme, aj od ročného obdobia, či je tu turistická sezóna. Vtedy sú lístky drahšie,“ opísala. Keďže cesty plánujú s veľkou časovou rezervou, je možné, že v čase volieb by sa nemuseli nachádzať v blízkosti ambasády.

Lucia si myslí, že zrušenie korešpondenčnej voľby by prejsť vôbec nemalo. „Mnohé krajiny sú naozaj rozsiahle na to, aby ste cestovali kvôli voľbám na ambasádu. Príkladom sú okrem Ameriky aj ázijské štáty, a to nehovorím o tom, že niektoré krajiny slovenskú ambasádu ani nemajú. Nerozumiem tomu. Veď Česká republika nedávno zaviedla korešpondenčné voľby pre svojich občanov, a aspoň niečo, v čom bola Slovenská republika pokroková, chceme zvrátiť zase späť,“ podotkla.

Predstaviť si nevie ani situáciu v štátoch, kde žijú početné komunity Slovákov „Ako by všetci naraz volili na jedinej ambasáde? Už z toho vyplýva, že naša vláda pri tomto návrhu dúfa, že obmedzí volebné právo ľudí žijúcich v zahraničí,“ pokračovala.

Aj preto si myslí, že pre tých, ktorým neprekáža, že jeho hlas cestuje poštou, by mal tento spôsob zostať. „Ja osobne preferujem to, že môžem využiť svoje volebné právo pred tým, či je to naozaj anonymné. Napriek tomu podľa mňa ten argument neobstojí, pretože nikto z komisie neotvára obe tie obálky naraz. Ak komisia poruší tajnosť hlasovania, treba sprísniť pravidlá nich, a nie obmedzovať voľby pre ľudí žijúcich v zahraničí,“ myslí si.

Nesúhlasí ani s tvrdením, že by o „skutočnom“ Slovensku vedela menej. „Osobne sledujem správy a informácie zo Slovenska pravidelne. Tiež som v kontakte s rodinou a známymi. Povedala by som, že mám realitu doma navnímanú naozaj dobre, keďže s rodinou radi porovnávame, aký je rozdiel doma a vo svete,“ dodala.

Nie sú v obraze, nech mlčia?

Kaliňák si myslí, že sympatizanti Smeru zmenu vítajú. „Je zjavné aj z tých predchádzajúcich výsledkov, že ľudia, ktorí využívajú korešpondenčnú voľbu, nie sú úplne ľudia, ktorí by mali taký prehľad o Slovensku, respektíve mali navnímanú tú slovenskú realitu, ale skôr čerpajú z médií, ktoré realitu dosť zvláštnym spôsobom vykresľujú, a potom sa to aj odráža na výsledkoch, ktoré nie sú za mňa reprezentatívne,“ tvrdí.

Marianovi tento argument nesedí. „V dnešnom virtuálnom svete si dovolím tvrdiť, že slovenskú politiku sledujem viac, ako keď som bol trvale na Slovensku, a navyše, vidím ju v medzinárodnej perspektíve. Väčšina ľudí, ktorí volia zo zahraničia, sú aktívni, rozhľadení a vzdelaní občania – väčšinou sú v zahraničí práve preto,“ hovorí.

Navyše, už niekoľko rokov organizuje v USA festival sv. Cyrila a Metoda, na vlastné náklady nakupuje vlajky, mapy či reklamné predmety, a v Houstone pripravoval aj výstavu o historickej a súčasnej Nitre, ktorú na vlastné náklady doviezol aj vrátil. „Slovenskí politici až po prezidenta radi chodia na naše podujatia vypočuť si ľudovú hudbu či odfotiť sa s ľuďmi, ktorí sú úprimne hrdí na svoju vlasť – za to nás bez problémov hodia cez palubu, keď im to vyhovuje,“ zhodnotil.

Agnesa sa domnieva, že navnímať realitu v domovine iba z médií je neobjektívne a nestačí to. Myslí si však, že väčšina zahraničných Slovákov vrátane nej, realitu vo vlasti nevnímajú iba od novinárov. „Skôr si myslím, že je to kombinácia informácií z médií, od príbuzných a priateľov, ktorí žijú na Slovensku, a vlastnej skúsenosti počas návštev Slovenska,“ vysvetlila.

Argument s neorientovaním sa v tunajších reáliách neladí ani Diane a vidí v tomto prípade paralelu s Izraelom. Politika, ktorý by sa v posledných rokoch nevyjadroval k téme Izraela nepozná. Tvrdí, že práve oni majú realitu navnímanú oklieštene cez tendenčné naratívy.

„Ak sa oni vyjadrujú ku krajine, v ktorej nežijú, nevidím dôvod, prečo by som sa ja nemohla vyjadrovať k dianiu na Slovensku, kde možno jedného dňa budem znova žiť ja alebo moje deti. A také tie sfučané názory od krčmových stolov, že si máme zostať v zahraničí by sa mohli konečne nahradiť niečím iným, najmä v dobe, keď máme historicky najnižšiu pôrodnosť a de facto vymierame a predlžuje sa nám odchod do dôchodku,“ myslí si.

Česi mali premiéru

Nový spôsob je podľa Kaliňáka štandardom v rámci EÚ. Paradoxne, z pohľadu susedného Česka Bratislava urobí krok späť. Hlasovanie poštou si Česi žijúci v zahraničí vyskúšali premiérovo vlani na jeseň pri voľbách do Poslaneckej snemovne. Dovtedy mohli vybrať svojich zástupcov iba prostredníctvom zastupiteľského úradu alebo ambasády v danej krajine. Aktuálne môžu využívať oba spôsoby.

Tí, ktorí sa na výber kandidátov podujali prostredníctvom korešpondenčnej voľby, sa museli najskôr nechať zapísať do špeciálneho zoznamu vedenom na konzuláte. Aby v ňom figurovali, museli o tom najskôr požiadať. Českí voliči musia takisto hlasovací lístok vložiť najskôr do úradnej obálky a tú potom do doručovacej. Samotné doručovanie však prebieha s inou koncovkou. Obálku s obálkou posielajú priamo na príslušné veľvyslanectvo alebo konzulát.

Rovnaký model kombinuje aj Maďarsko. Naopak, len na zastupiteľských úradoch volia napríklad Poliaci. Rakúšania takisto ako Slováci volia poštou. Využiť ho môžu aj zo zahraničia. Poštou môžu voliť zo zahraničia aj Nemci, Francúzi, Španieli. Premiantmi s najpokročilejším systémom sú Estónci, ktorí majú zavedené digitálne hlasovanie.