Zmeko o darovaní S-300 Ukrajine: Vojaci ju udržiavali s vypätím síl a zvyškami náhradných dielov

Zmeko hovorí, že Slovensko potrebuje mať legislatívne ukotvený „stav ohrozenia“. „Táto debata nie je čerstvá, nie je to debata, ktorá vznikla pred dvoma týždňami a objavili sme koleso,“ poznamenal na Exprese s tým, že podobne to majú v zákonoch aj okolité krajiny vrátane Poľska a Česka.

Hoci sú v ústavnom zákone o obrane štátu zakotvené krízové stavy, vrátane núdzového, výnimočného či vojnového, vo svete došlo podľa šéfa armády k zmene architektúry bezpečnostného prostredia a iné sú vzhľadom na nové technológie aj hrozby. „Keď chceme pôsobiť a zabezpečiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky v stave bezpečnosti, zdá sa logické a správne, aby sme legislatívu, ktorá je viac ako 20 rokov stará, updatovali na nové podmienky,“ pomenoval.

Čo so zablúdeným dronom

Zmeko hovorí, že v prípade núdzového stavu, výnimočného stavu či mimoriadnej situácie je pri nich v zákone zadefinované, kedy sa vyhlasujú, ale napríklad definícia zablúdeného dronu absentuje. Ďalšia rovina je, že v zákone o ozbrojených silách je armáda vždy v pozícii asistenčných úloh.

Otázka preto podľa náčelníka znie, že ak ozbrojené sily ako jediné vládnu niektorými efektormi, ktoré môžu zabezpečiť obranu občanov alebo kritickej infraštruktúry, komu budú asistovať.

„Kto bude veliteľom operácie, kto bude niesť zodpovednosť, navyše, keď ide o incidenty, kedy rozhodovacie procesy sú rádovo v desiatkach sekúnd, prípadne minút. Potrebujeme mať normálnu vojenskú operáciu, ktorá je riadená vojenskými rozkazmi, kde je autorizácia jednotlivých osôb na prijatie rozhodnutí, a kde sú jasne zadefinované pravidlá nasadenia, v ktorých sa nachádzajú aj pravidlá použitia sily,“ vysvetlil.

Jemnejšia právna úprava

Stav ohrozenia by mohol byť vyhlásený pri rôznych situáciách. Zmeko pripomenul, že na východ od Slovenska prebieha vojna a technologické možnosti umožňujú dolet dronov až k nám. Ozbrojené sily by však v stave ohrozenia mohli byť nasadené aj po kyberútoku, pri prieskumoch v stave mieru, či počas prípravy niektorých opatrení armády.

Stav ohrozenia je podľa Zmeka jemnejšia právna úprava, ktorá bude vhodnejšia pre fungovanie štátu. „Nepotrebujeme predsa vyhlasovať vojnový stav, aby sme pripravili časť ozbrojených síl na plnenie úloh, keď vidíme, že situácia sa zhoršuje, ale nie je ešte natoľko zlá, aby sme museli vyhlásiť tak vážne veci, ako je napríklad stav vojny alebo výnimočný stav, a zásadným spôsobom obmedziť práva občanov a vôbec vstúpiť do života celého štátu,“ priblížil.

Ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer) dal za pravdu, že ak by dnes priletel na územie SR dron, armáda by ho legálne zostreliť nemohla. „To je pravda, otázka je, v akej situácii sa nachádzame,“ povedal.

Zneužiť stav môžu aj teraz

Stav ohrozenia by sa podľa náčelníka generálneho štábu vyhlasoval vtedy, ak by Slovensku hrozila na základe spravodajských informácií hrozba a bola by realizovateľná v dlhom časovom období. „Jednak sa to môže odvíjať od potenciálnej hrozby sabotáže, alebo potenciálnej hrozby prenikania neidentifikovateľných letiacich objektov na územie SR a do vzdušného priestoru. Môže to by aj stav ohrozenia na štátnej hranici,“ priblížil.

Môže byť vyhlásený aj vtedy, ak by bezpečnostná situácia tak vyeskalovala, že by bolo potrebné začať s prípravou armády. „To znamená redislokácia materiálu, vykonávanie prieskumu, vykonávanie prác na zodolnení objektov ozbrojených síl, ktoré by v prípade potreby slúžili k obrane,“ opísal. Predpokladá, že takýto postup ovplyvní len vojakov v službe, zálohy a 99 percent občanov by zmeny pocítiť nemalo.

Zmeko hovorí, že čierny scenár, teda zneužitie vyhláseného stavu je možné aj pri súčasnej úprave. „Aj súčasná platná legislatíva, pokiaľ budú zlyhávať demokratické nástroje štátu, umožňuje zneužiť ozbrojené sily,“ podotkol.

Na margo riešenia stavu ohrozenia formou rozšírenia už existujúceho zákona povedal, že podobné pokusy už boli, ale zlyhali, pretože narážali na iné právne predpisy.

„Keď máte napísané v ústave pri jednotlivých stavoch, že sa ozbrojené sily vyskytujú v asistenčných službách, tak nižšia právna norma, lebo zákon o ozbrojených silách nie je ústavný zákon, napáda vyššiu právnu normu. Myslím si, že dozrel čas, aby sme nerobili kozmetické zmeny, ale aby sme robili systémové zmeny,“ vysvetlil.

Dary na Ukrajinu

Zmeko v relácii obhajoval aj darovanie vojenskej techniky Ukrajine počas bývalej vlády. Odmietol, že by plnil úlohy politického vedenia. „Prisahal som Slovenskej republike, slúžim jej od 14 rokov. Nikdy by som nedal žiadnu analýzu politickému lídrovi takú, ktorá by poškodila obranyschopnosť Slovenskej republiky alebo bojaschopnosť ozbrojených síl. Nikdy,“ zdôraznil. „Pracujeme vždy do doby než sa politikom rozhodne,“ pokračoval.

Tak to bolo aj v prípade vojenskej pomoci Ukrajine vo forme S-300 či stíhačiek MiG-29. Keď padla otázka, čo je k dispozícii na darovanie, vojaci pripravili analýzu, odovzdali ju a tam sa úloha armády skončila. „Pokiaľ sa prijme rozhodnutie, že sa niečo odovzdá, začína zase naša úloha, aby sme štandardným spôsobom zorganizovali vojenskú operáciu a tento zbraňový systém bez toho, aby sme narušili bezpečnosť SR alebo občanov, odovzdali na druhú stranu,“ priblížil.

Systém S-300 bol podľa Zmeka v stave, že ho vojaci udržiavali s vypätím všetkých síl a s poslednými zvyškami náhradných dielov, ktoré mali. Poukázal, že systém nebol pred odovzdaním Ukrajine ani zapojený do systému NATO NATINAMDS. Slovensko podľa Zmeka prišlo o svoju protivzdušnú obranu ešte v 90. rokoch, keď sa zrušili tri protilietadlové brigády.

LED obrazovka na Kukurici

Na margo sťahovania velenia ozbrojených síl a ministerstva obrany do zrekonštruovanej budovy známej ako Kukurica povedal, že ak by došlo k najhoršiemu, nik v nej nezostane sedieť. LED obrazovka je podľa neho na propagáciu „fajn“. „Dôležité je, aby to bolo funkčné,“ poznamenal.

Zmeko podotkol, že armáda sa nedávno zaoberala odolnosťou miest velenia a prišla k záveru, že nespočíva v hĺbke bunkra, ale aby jednotlivé miesta velenia bolo mobilné a schopné zaujímať rôzne alternatívne priestory.

„Dokázať sa jednak rozvinúť v priestore, prejsť na zmenný systém a striedať priestory v pravidelných intervaloch a dodržiavať low profile, to znamená minimálnu pozorovateľnosť, kde sa miesto velenia nachádzať,“ vysvetlil.