Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Erik Kaliňák: Voľba poštou nenapĺňa ústavné predpoklady, zákon na jej zrušenie je už hotový. V roku 2034 chcem kandidovať za prezidenta
Europoslanec a predseda zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák sa v relácii Politická debata vyjadril aj k rozhodnutiu vlády zastaviť Ukrajine núdzové dodávky elektriny, s ktorým sa plne stotožňuje. „Myslím si, že je to prvý z recipročných krokov, ktorý sme už dlhšie avizovali,“ uviedol s tým, že podľa neho ukrajinský prezident koná spôsobom, ktorý poškodzuje slovenské záujmy.
Pozrite si debatu Nikoly Detáriovej a Erika Kaliňáka v relácii Politická debata
Zastavenie núdzových dodávok elektriny Kaliňák považuje za reakciu na správanie Volodymyra Zelenského a dodal: „Ako suverénny štát na to musíme reagovať.“ Na otázku, či ide zo strany Ukrajiny o úmyselné konanie, odpovedal jednoznačne: „Jednoznačne.“
Venoval sa tiež pripravovanej zmene voľby zo zahraničia. Potvrdil, že zákon je už hotový. „Voľba poštou nenapĺňa ústavné predpoklady,“ povedal a vysvetlil, že koalícia chce umožniť hlasovanie na ambasádach: „Človek bude môcť odhlasovať tak, ako to poznáme my na Slovensku.“
V pozícii šéfa poradcov premiéra opísal svoju spoluprácu s Robertom Ficom ako otvorenú a partnerskú. „Nepoznám demokratickejšieho politika, čo sa týka straníckych rozhodnutí,“ povedal a dodal, že premiér je ochotný meniť názory na základe argumentov. K rozhodnutiu zastaviť núdzové dodávky elektriny uviedol: „Za mňa mal stopercentnú podporu.“
Na adresu generálneho prokurátora Maroša Žilinku bol mimoriadne kritický. Jeho správanie označil za obrat: „Je to tragický príbeh človeka, ktorý pred spravodlivosťou dal prednosť rente.“ Podľa Kaliňáka prokuratúra vykazuje vážnu nečinnosť: „Desiatky našich trestných oznámení sú vo vzduchoprázdne.“
V rozhovore sa Erik Kaliňák vyjadril aj k svojej politickej budúcnosti, ktorú podľa vlastných slov zatiaľ aktívne neplánuje. Pripomenul síce, že už v minulosti avizoval prezidentské ambície, no ďalšie kroky necháva otvorené. „Túto otázku vôbec neriešim a viem, že som oznámil v roku 2020 svoju kandidatúru na prezidenta v roku 2034, ale to medziobdobie nemám vyriešené,“ povedal.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.