Štyri minúty za miliardu eur. Kde to má logiku, pýta sa expert. Najdrahší projekt železníc navyše nik nechce stavať

Modernizácia trate pri Liptovskom Mikuláši je známa najmä tým, že ide o najdrahší železničný projekt v histórii krajiny. Pozornosť však nepúta iba jej hodnota presahujúca 860 miliónov eur, ale aj fakt, že štát už rok nevie vysúťažiť realizátora. V tendri je navyše viac než sedemsto otázok od účastníkov, pre ktoré sa ho nedarí rozbehnúť podľa plánu. Obnova trasy je však kľúčová, pokiaľ chcú slovenské vlaky zrýchliť.

Úsek železničnej trate zo Žiliny do Košíc pri Liptovskom Mikuláši je súčasťou najdlhšieho vlakového koridoru z Bratislavy do metropoly východu, kde má byť zavedená rýchlosť 160 km za hodinu. Vzhľadom na jej polohu na Liptove a centrálny význam pre železničnú dopravu celkovo, pokiaľ nebude hotová, vlaky naprieč krajinou nezrýchlia. Vyššiu rýchlosť teraz dosahujú iba linky z hlavného mesta do Žiliny.

Trať sa má presunúť na okraj Liptovského Mikuláša, na jeho južnú stranu, takmer pozdĺž diaľnice. To by pre mesto znamenalo, že sa budú môcť odstrániť staré koľajiská a na ich mieste by vznikol priestor pre záložnú trasu motoristov. O projekte sa však hovorí bezmála 20 rokov, pričom samotná výstavba za štyri a pol roka tiež neznie na slovenské pomery zvládnuteľne. Napriek tomu, že ide o strategickú investíciu štátu, čo ho oslobodzuje od spomaleného povoľovania.

V rámci projektu sa Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) rozhodli pre kratšiu trasu, ktorá nebola pôvodne v pláne – to zvýšilo náklady a umožnilo znížiť množstvo potrebných kilometrov koľají aj skrátiť budúci čas cestovania. Investícia je odhadovaná na 862 miliónov eur, čo je asi miliarda s DPH. To predstavuje tak 50 miliónov na kilometer.

Súčasťou má byť tunel Paludza, nové zastávky v Liptovskom Jáne a Závažnej Porube a modernizácia staníc v Liptovskom Hrádku a Liptovskom Mikuláši. Vybudovať sa majú aj nové oporné múry, upraviť svahy. Kvôli bezpečnosti a komfortu vzniknú protihlukové steny a ploty v okolí koľajiska, čím budú presuny bezpečné aj pre zver.

Pribudnúť má viacero mostov a aj kompletne nanovo vybudovaná železničná stanica pre cestujúcich, nehovoriac o tom, že zmyslom projektu je prekládka koľajiska inam. Výsledkom má byť podľa Petry Lánikovej, hovorkyne ŽSR, skrátenie jazdy približne o štyri minúty pre ľudí aj nákladnú dopravu, zníženie znečistenia a hluku v okolí, ako aj nákladov na prevádzku vlakov. Pár ušetrených minúť na koľajách sa však nejaví ako zásadný prínos – preto je namieste otázka, či je vzhľadom na cenu a námahu zámer potrebný.

Ani podľa Jiřího Kubáčeka, odborníka na železničnú dopravu, nejde o celkom logický projekt. Rýchlosť vlakov 160 km/h bude podľa experta nevyužiteľná – na trase je viacero zastávok a všetky musí obslúžiť. Rýchly a hladký prejazd tak nie je možný.

„Plán dopravnej obsluhy ani výhľadovo nepredpokladá vedenie vlakov osobnej dopravy, ktoré by v Liptovskom Mikuláši nestáli. Pre nákladnú dopravu sa dokonca situácia môže skomplikovať, keďže rozhodujúce stúpanie v smere na Štrbu sa oproti súčasnému ešte zvýši. Problémom je tiež významné oddialenie plánovanej novej železničnej stanice od všetkých dôležitých bodov v meste. Najmä však od autobusovej stanice, ktorá je dnes optimálne umiestnená v tesnej blízkosti tej železničnej, pričom s jej premiestnením do blízkosti novej železničnej stanice sa nepočíta,” vysvetlil.

Zhorší projekt dostupnosť vlakov na Liptove?

Podľa Lánikovej je však význam modernizácie trate oveľa širší. Je súčasťou nadnárodného koridoru. „Cieľom investície je dosiahnutie európskych parametrov železničnej infraštruktúry podľa medzinárodných dohôd,” priblížila s tým, že trasa počíta s novým trakčným vedením, ETCS automatizáciou či rekonštrukciou staníc a zastávok.

Vymeniť sa majú nielen mosty, ale aj upraviť vodné toky a obnoviť cesty, ktoré sú pri trati. Všetky priecestia sa majú zrušiť a nahradiť mimoúrovňovými križovatkami a podchodmi, čím sa stane pohyb po staniciach bezpeční pre cestujúcich.

Kubáček však zdôraznil, že projektom prídu ľudia o zastávku. „Zanikne dnešná zastávka Okoličné, ktorá sa nahradí novou zastávkou Závažná Poruba. Za problém v tejto súvislosti považujem najmä významné zhoršenie dostupnosti železničnej osobnej dopravy pre veľké mikulášske sídlisko Podbreziny, čo nie je nijako kompenzované novou zastávkou, keďže veľkosť obce Závažná Poruba je v porovnaní so spomínaným sídliskom približne pätinová,” dodal.

Tým, že ide o komplikovanú stavbu a obrovský objem peňazí, dalo sa očakávať, že tender bude náročný a zdĺhavý. Železnice ho iba vlani preložili šesťkrát. Trvá už dlhšie ako rok, no pre Pravdu hovorkyňa ŽSR uviedla najbližšie plány. „Ukončenie verejného obstarávania je predpokladané v priebehu roka 2026,” priblížila. V systéme sa však za ten čas nahromadilo viac než 700 otázok, ktoré smerovali najmä na nejasnosti v projektovej dokumentácii.

ŽSR preto aj zmenili súťažné podklady, do ktorých pripomienky zapracovali. „Každý uchádzač využíva svoje právo nechať si zo strany obstarávateľa vysvetliť nejasnosti v poskytnutých súťažných podkladoch,” objasnila Lániková s tým, že aj pri menej významných zámeroch majú položených okolo 500 otázok.

V tomto kontexte Kubáček tiež potvrdil, že pri tak rozsiahlom zámere sú stovky otázok od uchádzačov bežné. „Je nepochybné, že plánovaná preložka železničnej trate v okolí Mikuláša je takým projektom,” dodal.

Ako už cena napovedá, zákazka má množstvo náročných stavebných riešení a nebude ľahké ju zrealizovať. Kubáček je ohľadom toho, či sa projektu dočkáme, skeptický. „Vzhľadom na minimálnu šancu zabezpečiť financovanie celej stavby v aktuálnych pomeroch, nepredpokladám realizáciu projektu v dohľadnej dobe,” uzavrel expert.