Vlaky do Česka pôjdu po obnovenej trati. Moderné koľaje za 200 miliónov však cestu zatiaľ neskrátia

Česko-slovenský vlakový koridor je zásadná spojnica medzi Bratislavou a Břeclavou, no tiež ju denne využívajú cestujúcich v rámci krajiny, po Záhorí. Dôvodov, prečo trať potrebovala obnovu bolo viacero, no okrem zvýšenia rýchlosti na 200 km/h jej chýbal aj bezpečnostný systém ETCS. Po trati tiež prechádza aj nákladná doprava, ktorú koľaje v zlom stave spomaľovali.

Slovenský úsek trate medzi Kútmi a štátnou hranicou je náročnejší než ten český. Má šesť kilometrov, zatiaľ čo časť susedov meria dva. Súčasťou domácej strany sú tiež tri železničné mosty, z toho dva majú 21 metrov a jeden prechádza cez rieku Morava s dĺžkou 140 metrov.

To, že v blízkej budúcnosti pôjde o rýchlu cestu vlakom do Česka nie je jedinou zásadnou potrebou pre obnovu trate. Pre Slovensko je to kľúčový projekt pre prepojenie hraníc aj s Maďarskom, ktorý výrazne zlepší infraštruktúru aj pre nákladnú dopravu.

Časť trate od Kútov po štátnu hranicu s Českom prešla rekonštrukciou až do hĺbky dvoch metrov pod zemou. „Počas stavebných prác došlo ku kompletnej výmene železničného zvršku aj spodku, čím sa výrazne zlepšila stabilita trate a vytvorili sa podmienky pre zvýšenie traťovej rýchlosti, miestami až na 200 km/h,” uviedol Bratislavský samosprávny kraj (BSK).

Mosty, ktoré sa dajú zdvihnúť

Modernizácia sa týkala úsekov Devínska Nová Ves po Malacky a spomínaných Kútov až po hranicu s Českom. Prvým náročným bodom projektu bola stavba dvojkoľajového železničného mosta cez Moravu, ako náhrada za pôvodný oceľový, v stanici Kúty. Okrem neho je v projekte ešte jeden, rovnako ako aj zastávky ŽST Zohor, ktorá je zároveň prípojnou a Devínske Jazero či Plavecký Štvrtok – krajné nástupištia. Pri Devínskom Jazere je súčasťou aj oceľová vyvýšená lávka.

„Vybudovalo sa nové bezpečnostné zariadenie ETCS aj trakčné vedenie. Súčasťou modernizácie bola aj výstavba dvoch nových oceľových železničných mostov cez rieku Morava. Mosty sú konštrukčne navrhnuté tak, že v prípade, ak by sa v budúcnosti uvažovalo so splavovaním rieky Morava, je možné ich zdvihnúť až o sedem metrov vyššie,” priblížila štátna tajomníčka ministerstva dopravy Denisa Žiláková.

Železničiari zrekonštruovali sa menšie mosty ponad trať a postavili protihlukové steny v blízkosti obývaných oblastí, najmä pri Brodskom a kompletne sa obnovilo trakčné vedenie. Očakáva sa, že po modernizácie by mohla vlaková doprava cez Záhorie konkurovať autám a autobusom, keďže práve karpatská oblasť trpí výraznými kolónami. Celý úsek je síce pripravený, no napriek tomu sa po koľajách zatiaľ nedá ísť najvyššou rýchlosťou 200 km/h a tak skoro sa to ani nezmení.

Úsek v bratislavskej Devínskej umožňuje rýchlosť 160 km/h, následne sa po Malacky môžu vlaky rozbehnúť na dvesto kilometrovú rýchlosť, no v Kútoch opäť spomalia – až na 100 km za hodinu. Na českej hranici vlaky opäť môžu zrýchliť na stošesťdesiat. Nerovnomerná jazda má svoje dôvody.

Momentálne je na tomto úseku zavedená jazda vlakov s rýchlosťou okolo 120 km/h, pretože sa čaká na spustenie moderného zabezpečovacieho systému ETCS po celej trati, teda aj na riadenie vlakovej dopravy na diaľku, čím by sa zvýšila bezpečnosť a plynulosť premávky – a umožnila vysoká rýchlosť.

Až po sfunkčnení systému, ktoré je plánované približne koncom roka 2027 sa podmienky zmenia – no aj tak sa rýchlosť bude zvyšovať postupne, najprv na 160 km/h a neskôr na dvesto, keď budú dokončené ostatné etapy modernizácie.

Druhá etapa od Devínskej po Zohor

Napriek tomu, že železničiari čakajú na zavedenie bezpečnostného systému, plynulo nadviazali na poslednú etapu modernizácie medzi Devínskou Novou Vsou a Zohorom. Spolu tak obe etapy stáli viac ako 200 miliónov eur, z toho eurofondy pokryli takmer 173.

„Práce pokračujú prestavbou zastávky Devínske jazero a výstavbou dvoch cestných nadjazdov, ktoré majú byť otvorené koncom mája 2026. Po dokončení prác budú môcť vlaky v úseku Devínska Nová Ves – Malacky až 200 km rýchlosťou,” dodala Žiláková.

Druhá etapa by mala byť plne hotová tesne pred zavedením ETCS. Zmodernizovaná železničná trať Devínska Nová Ves – Malacky – Kúty – štátna hranica s Českom má byť následne funkčná do konca roka 2027. „Modernizácia má za cieľ odstrániť technické obmedzenia, zvýšiť bezpečnosť prevádzky a pripraviť trať na zavedenie moderných európskych zabezpečovacích systémov. Práce prebiehajú za plnej koordinácie s už zmodernizovaným úsekom pri Kútoch a po ich dokončení vznikne súvislý moderný železničný úsek na severe Bratislavského kraja,” vysvetlil kraj.

V praxi tak aktuálne vlaky nejazdia plnou novou plánovanou rýchlosťou 200 km/h na celej trase zo Slovenska do Česka – modernizácia skôr priniesla zlepšenie kvality koľajísk a odstránila úrovňové križovania, čo je dôležitým prínosom. No nedá hovoriť o zásadnom zrýchlení všetkých medzinárodných spojov, ktorých je súčasťou. Až po spustení ETCS a dokončení druhej etapy sa dá očakávať skutočné zvýšenie rýchlosti.

Časť Kúty po štátnu hranicu je je len 6,8 km úsekom z celkovej trasy medzi Bratislavou a Prahou, ktorá je dlhá nad 400 km. Na tak krátkom úseku sa čas jazdy skracuje len o pár minút. Citeľné skrátenie cestovného času príde až keď vlaky nebudú musieť spomaľovať a pôjdu vysokou rýchlosťou po celej trase, potom ako sa obnovené úseky spoja do súvislej linky. Tým sa zrýchlia aj ďalšie trate v rámci Slovenska a Česka.

Takže technicky je modernizácia kľúčová pre komfort cestujúcich, zlepšenie podmienok nákladnej dopravy, bezpečnosť, obnovu mostov a staníc – ale samotné zrýchlenie Bratislava až Praha bude zatiaľ minimálne.