Budúcnosť, ktorú si vyberáme
Program OSN pre životné prostredie (UNEP) ešte koncom minulého roka vydal v poradí už siedmy Globálny environmentálny výhľad, teda správu modelujúcu vývoj životného prostredia planéty v najbližších 25 rokoch.
Takmer 300 vedcov z celého sveta vytvorilo na základe dostupných poznatkov o stave životného prostredia a klimatického systému model sveta okolo roku 2050, v ktorom brali do úvahy súčasné vývojové trendy a štátne politiky. Sústredili sa pritom len na najzávažnejšie formy devastácie planetárneho systému – rast emisií skleníkových plynov a ním urýchľovanú klimatickú zmenu, úbytok pôdy, lesov a biotopov, s tým spojený pokles biodiverzity a nárast množstva odpadov produkovaných ľudstvom, ktorý sa premieta do znečistenia pôdy, vody a ovzdušia.
Zo správy vyplýva, že pri zachovaní súčasných politík bude svet v polovici tohto storočia nápadne pripomínať scény z katastrofických filmov a dystopických románov. Politiky síce hovoria o ochrane životného prostredia a boji proti zmene klímy, v realite však nielen tolerujú, ale neraz aj priamo podporujú priemyselné aktivity a vzorce spotreby spôsobujúce pravý opak. Emisie skleníkových plynov budú predstavovať okolo 75 miliárd ton ročne, čo je o 50 % viac ako v súčasnosti.
Miera destabilizácie klimatického systému tak ďaleko prekročí predstaviteľné. Väčšina ľudstva bude vystavená neznesiteľným horúčavám. Tie sprevádza zväčša aj sucho. Správa odhaduje, že až 3,3 miliardy ľudí budú čeliť nedostatku vody.
Už teraz sú však prejavom klimatickej zmeny aj prívalové dažde, ktoré dokážu vo veľmi krátkom čase napáchať obrovské škody a neraz aj pripraviť o život veľké množstvo ľudí a zvierat. Takýmto dažďom má byť v polovici storočia vystavená až 1,1 miliarda ľudí. Horúčavy, sucho a rozsiahle požiare lesov, polí a sadov, ale aj prívalové dažde, budú ničiť úrodu a ohrozovať tak produkciu potravín. V mnohých oblastiach sveta ju úplne znemožnia.
Rastúci „hlad“ globálnej industriálnej civilizácie po fosílnych palivách, kovoch a vzácnych zeminách sa premietne do v ľudských dejinách bezprecedentného rozsahu ťažby až 165 miliárd ton surovín ročne. To by znamenalo nárast o viac ako 60 percent oproti roku 2020. Už súčasný rozsah ťažby pritom významne prispieva k strate biotopov, poklesu biodiverzity, a tým aj k ďalšiemu urýchľovaniu klimatickej zmeny.
Ťažba, transport a spracovanie surovín je však aj nezanedbateľným zdrojom znečistenia, a to tak vody, pôdy, ako aj vzduchu. Správa síce predpokladá mierny pokles znečistenia, rastúca urbanizácia však spôsobí, že znečistený vzduch bude dýchať až 4,2 miliardy ľudí. S tým súvisiaci nárast ochorení a predčasných úmrtí podľa správy spôsobí globálnej ekonomike škody v rozsahu 18 až 25 biliónov dolárov ročne.
Správa zdôrazňuje, že ešte stále je čas zmeniť kurz. Tvrdí, že ide o predpovedný model vychádzajúci zo súčasných vývojových trendov, ktoré možno zmeniť. Prijatím politík, ktoré sa sústredia na príčiny všetkých spomenutých javov a preferovaním technológií menej náročných na suroviny a energiu. Aj preto ju nazvali „Budúcnosť, ktorú si vyberáme“.
Udalosti prvej štvrtiny tohto roka však ukázali, že skutočný vývoj ide úplne opačným smerom. Vojna požiera suroviny a produkuje znečistenie a emisie omnoho intenzívnejšie než tradičná snaha o rast HDP.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 7 mesiacmi | 5
Vek extrémov sa stáva novým normálom
Komentáre
|
|
pred 8 mesiacmi
|
1
Uhlíková nerovnosť je priepastná
Komentáre
|
|
pred 9 mesiacmi
|
4
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.