Environmentálne dôsledky útoku na Irán
Dôsledky svojvoľnej agresie Spojených štátov amerických a Izraela na Irán sú nielen politické a ekonomické, ale už teraz je jasné, že aj humanitárne a environmentálne.
Raketové útoky smerovali nielen na politických a vojenských predstaviteľov Iránu, ale aj na školy a nemocnice. A zamerali sa aj na sklady ropy, ropné tankery a ďalšie zariadenia ropného priemyslu v Iráne.
Rozsiahle požiare rafinérií, tankerov a zásobníkov ropy produkujú obrovské množstvá emisií skleníkových plynov, ale aj toxických zlúčenín, ktoré zamorili veľké oblasti. V okolí Teheránu nielen zahalili oblohu, ale dokonca spôsobili, že namiesto dlhoočakávaného dažďa, ktorý by mal zmierniť katastrofické sucho v regióne, začali z oblohy padať čierne kvapky tvorené toxickými zlúčeninami poškodzujúcimi zdravie ľudí, zvierat aj rastlín. Kontaminovaná pôda a následne aj zdroje vody budú spôsobovať problémy ešte dlho po skončení konfliktu.
Odvetné údery Iránu následne zasiahli rafinérie v celom regióne. Skleníkové plyny a ďalšie ovzdušie, pôdu a vodu znečisťujúce častice z požiarov však nerešpektujú hranice, rovnako ako ropou zo zasiahnutých tankerov znečistená morská voda. Vietor a oceánske prúdenie ich čoskoro roznesú ďaleko od oblastí, kde prebieha výmena raketových úderov.
Útoky však smerovali aj na zariadenia, ktoré odsoľujú morskú vodu, teda vodárenskú infraštruktúru, ktorá je v subtropickej krajine čeliacej dlhodobému suchu a roky aj vlnám horúčav s teplotami blížiacimi sa k 50 stupňom Celzia významným zdrojom pitnej a úžitkovej vody. V mnohých oblastiach dokonca jediným. Takže ide o skutočne strategické prevádzky, bez ktorých sa mnohé oblasti Iránu, ale aj ďalších krajín Perzského zálivu stanú veľmi rýchlo neobývateľnými.
Mnohé z nich sú na tom v tomto smere ešte horšie ako Irán. Podľa dostupných údajov pochádza až 70 % pitnej vody v Saudskej Arábii z odsoľovacích zariadení, v Spojených arabských emirátoch je to takmer 90 % a Katar prakticky nemá inú ako odsolenú vodu. Perzský záliv je skrátka oblasťou, ktorá dlhodobo čelí nedostatku vody, čo sa zhoršuje s každou desatinou stupňa, o ktorú vzrastie globálna teplota.
Voda je však dôležitá nielen pre miestnych obyvateľov a turistov, ale aj pre vojenské základne umiestnené na území týchto štátov. Úvahy o prípadnom pozemnom útoku na Irán tento fakt ešte viac zvýrazňujú. Všetky vojenské ťaženia v dejinách v púštnych oblastiach totiž čelili tomu istému problému – ako armádu zásobovať vodou. Z čím väčšej vzdialenosti sa voda musela dovážať, tým väčšie problémy a napokon aj operačné obmedzenia pre akokoľvek silnú armádu znamenala prostá potreba napiť sa a vykonať základnú hygienu. Vodu však potrebuje aj technika a bez vody sa aj ťažko varí alebo sa ošetrujú zranení. Odvetné údery Iránu na tieto zariadenia preto nie sú len reciprocitou.
Systematické ničenie životného prostredia ako taktiku, ktorá má zničiť nielen vôľu, ale aj schopnosť nepriateľa klásť odpor, opísal už Thukydides vo svojich slávnych Dejinách peloponézskej vojny.
Zapaľovanie polí a lesov, ale tiež trávenie studní či zasoľovanie pôdy, teda ničenie základných zdrojov života, je v dejinách ľudských konfliktov až príliš častým javom. Nové je to, že sa táto taktika používa aj v situácii zrýchľujúcej sa klimatickej zmeny.
Tá aj bez vojen už teraz ročne na celom svete zabíja nemalé množstvo ľudí. Aktuálne útoky a nimi spôsobené požiare klimatickú zmenu urýchlia ešte viac. Perzský záliv bol pritom už pred vojnou zmenou klímy postihnutý omnoho viac než zvyšok sveta. Bez odsoľovacích zariadení sa región stane neobývateľný. Následná migračná vlna Európu určite neminie.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.