Uhlíková nerovnosť je priepastná
Nadácia Oxfam, ktorá sa zameriava na celosvetový vývoj nerovnosti, nielen sociálnej, ale aj uhlíkovej, nedávno informovala, že podľa jej prepočtov 1 % globálne najbohatších minulo spravodlivý podiel ročných emisií oxidu uhličitého už za prvých desať dní tohto roka.
Najbohatšej desatine to trvalo dokonca len tri dni. To znamená, že jednotlivci pohybujúci sa na vrchole sociálno-ekonomickej pyramídy ľudstva vyprodukovali svojím životným štýlom za desať, respektíve za tri dni toľko emisií, koľko ich za celý rok vyprodukuje človek patriaci medzi 50 % najchudobnejších ľudí.
Inými slovami, uhlíková nerovnosť je priepastná – 50 % najchudobnejšej časti svetovej populácie má priemernú uhlíkovú stopu len 0,6 tony CO2 na osobu a rok, priemerná uhlíková stopa jedného percenta najbohatšej časti svetovej populácie však prevyšuje 48 ton CO2 na osobu za rok. Dôsledky klimatických zmien však už niekoľko rokov dopadajú najtvrdšie na obyvateľov práve tých krajín, ktorých emisie CO2 na osobu a rok sa pohybujú pod jednou tonou. Preto nie je zveličením konštatovať, že nerovnosť zabíja.
Keďže atmosféra planéty je globálny verejný statok, doslova predpoklad života nielen každého jednotlivca druhu Homo sapiens, ale aj všetkých živočíšnych a rastlinných druhov, ktorých život závisí od jej chemicko-fyzikálnych parametrov, nie je jedno, aké množstvo emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov produkuje každý jednotlivec. Viacero vedeckých štúdií uvádza, že udržať klimatický systém v stave umožňujúcom existenciu globálnej civilizácie si vyžaduje celosvetovo znížiť priemerné emisie na dve tony CO2 na osobu a rok.
Svetový priemer osobnej uhlíkovej stopy sa pritom pohybuje okolo 5 ton CO2 na rok. Priemerná ročná uhlíková stopa obyvateľa Slovenska sa podľa metodiky výpočtu pohybuje medzi 6,4 až 7,39 tony CO2. Priemer uhlíkovej stopy EÚ sa blíži k 8 tonám CO2 na osobu a rok. Európske štatistiky však do výpočtu nezahŕňajú nielen prepočet emisií vojenských aktivít, ale ani emisie z výroby a dopravy tovarov, energonosičov a služieb, ktoré vznikajú mimo územia EÚ, ale sú tam spotrebovávané. Reálna uhlíková stopa obyvateľa SR a EÚ tak bude vyššia. Ale aj tu ide o priemer, ktorý neberie do úvahy sociálne rozdiely medzi obyvateľmi. A tie sú už aj v rámci Slovenska priepastné.
Nielen Oxfam, ale aj množstvo iných organizácií vrátane vedeckých poukazuje na to, že sociálna nerovnosť sa premieta aj do uhlíkovej nerovnosti a z nej plynúcej nespravodlivosti. Tá sa nedá zdôvodniť ani veľmi vágnym tvrdením, že tí najbohatší si svoj úspech zaslúžili svojou usilovnosťou, šikovnosťou či genialitou.
Bohatstvo využívané na prevádzku súkromných lietadiel, jácht či haciend po celom svete, ale aj ďalších investícií do ropného priemyslu, či „alternatívnej vedy“ spochybňujúcej príčiny a dôsledky klimatickej zmeny vedie k priamemu ohrozeniu životov miliónov ľudí. A to práve tých, ktorí si to nijako nezaslúžili.
Ekonomicko-politický systém, ktorý umožňuje takú obrovskú mieru nerovnosti, možno len ťažko považovať za spravodlivý, nieto ešte za morálny či racionálny. Profituje z neho iba veľmi malá časť svetovej populácie, ktorá poškodzuje alebo dokonca úplne likviduje environmentálne predpoklady života väčšiny ostatných. Je postavený na privilégiách umožňujúcich žiť na úkor druhých.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Zanedbanie adaptácie na zmenu klímy bude mať aj politické dôsledky
Komentáre
|
|
pred 10 mesiacmi
|
2
Kompromis medzi kapitalizmom a demokraciou zanikol
Komentáre
|
|
pred 11 mesiacmi
|
14
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.