Militarizácia verzus zelená transformácia. Dosť surovín na realizáciu oboch politík jednoducho nebude
Jedným z hlavných cieľov zelenej transformácie je nahradenie technológií využívajúcich spaľovanie fosílnych palív technológiami generujúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov. Je totiž zjavné, že bez toho nebude možné znížiť emisie CO2, ktoré sú hlavnou príčinou antropogénnej zmeny klimatického systému planéty.
Cieľom je transformácia na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorá nebude závislá od fosílnych palív, a preto ani nebude produkovať znečistenie plynúce z ich ťažby, transportu a spaľovania.
Lenže aj zelená transformácia je materiálovo náročná. Technológie obnoviteľných zdrojov musia byť z niečoho vyrobené, pričom nemalú časť materiálov potrebných na výrobu týchto technológií tvoria nerasty a kovy ako lítium, kobalt, grafit a vzácne prvky. Tie sú však kľúčové aj pre nové druhy zbraní, ako sú presne navádzaná munícia, komunikačné systémy a hardware umelej inteligencie využívanej vo vojenských technológiách, špeciálne ako súčasť autonómnych zbraňových systémov.
Štúdia organizácie Transition Security Project, ktorá skúma ekonomické, klimatické a geopolitické hrozby vojensko-priemyselných komplexov USA a Veľkej Británie, poukazuje na to, ako nové kolo pretekov v zbrojení ohrozuje snahu riešiť klimatickú krízu. Nedávne rozhodnutia vlády Donalda Trumpa, ktoré vyčleňujú niekoľko miliárd dolárov na tvorbu zásob týchto materiálov pre potreby Pentagónu, významne ovplyvnia dostupnosť až 38 nerastov a kovov na civilné využitie. Tie má totiž ako strategické zásoby hromadiť jedna z agentúr Pentagónu.
Podľa tejto štúdie by sa napríklad zo 7 500 ton kobaltu, ktoré majú byť skladované ako materiálová rezerva na výboru zbraní, dali vyrobiť batérie s kapacitou 80,2 GWh. Tá by umožnila zdvojnásobiť kapacitu existujúcich batériových úložísk elektrickej energie v USA alebo vyrobiť až 100-tisíc elektrických autobusov.
Technológie obnoviteľných zdrojov musia byť z niečoho vyrobené, pričom nemalú časť materiálov potrebných na výrobu týchto technológií tvoria nerasty a kovy ako lítium, kobalt, grafit a vzácne prvky. Tie sú však kľúčové aj pre nové druhy zbraní.
Tieto plány zároveň zvýšia ceny prakticky všetkých materiálov, ktoré takto Pentagón plánuje hromadiť a skladovať, čo sa prejaví aj na cenách technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje.
Postup súčasnej vlády USA v tomto smere je vcelku konzistentný s jej prístupom ku klimatickej zmene i k príčinám. Veď Donald Trump vo svojej reči na Valnom zhromaždení OSN v septembri tohto roku povedal, že klimatická zmena je podľa neho najväčší podvod, aký sa kedy na svete stal. Preto je jasné, že nevidí dôvod na to, aby uvažoval o potrebe materiálového zabezpečenia transformácie na nízkouhlíkovú ekonomiku. Európska únia však trvá na svojich zelených politikách, ktoré sa snaží presadzovať i napriek rastúcemu odporu verejnosti, ale aj varovaniam rozličných odvetví priemyslu o nereálnosti stanovených cieľov.
Popritom však EÚ rozbieha aj rozsiahly program vyzbrojovania a rozširovania kapacít zbrojného priemyslu (Readiness 2030). Na tento účel EÚ plánuje použiť až 800 miliárd eur. Rozširovanie výroby rakiet, dronov a ďalšej vojenskej techniky, a v neposlednom rade kybernetických a komunikačných kapacít, však vyžaduje aj obrovské množstvo presne tých istých minerálov a kovov, ktoré plánuje hromadiť vláda USA.
Je tak len otázkou času, kedy sa tento rozpor medzi politikami environmentálnej transformácie a militarizácie EÚ prejaví aj v realite. Dá sa však predpokladať, že ak by aj bolo dostatok peňazí, určite nebude dosť surovín na realizáciu oboch týchto politík.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 11 mesiacmi | 14
Zanedbanie adaptácie na zmenu klímy bude mať aj politické dôsledky
Komentáre
|
|
pred 10 mesiacmi
|
2
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.