Dejiny na objednávku. Čo spája Trumpov návrat sôch so Slovenskom
Mentálnu spriaznenosť (až spojenectvo) na osi Moskva – Washington, cez Bratislavu a Budapešť, môžeme sledovať na rôznych úrovniach. Dlhé roky sme počúvali, ako Irán už-už má jadrové zbrane a treba zasiahnuť. Po vlaňajšom bombardovaní zas ubezpečovanie, že jadrový program je na dlhé roky nereálny.
Napriek tomu nasledovali terajšie útoky, hoci spravodajské informácie ohrozenie nepotvrdzovali. A že je krajina prešpikovaná agentmi, tušil každý. Napríklad po tom, čo zriadila špeciálnu jednotku na odhaľovanie agentov, sa ukázalo, že jej velil človek Mosadu.
Putin napadnutie iste privítal, hoci bol Irán akože spojenec. Po viac ako štyroch rokoch vojny proti Ukrajine, keď sa frontová línia veľmi nehýbe, ruské straty nadobúdajú kolosálne rozmery a hospodárstvo začína čeliť vážnym problémom, prišla pomoc. V dôsledku vojny proti Iránu podľa očakávania stúpli ceny surovín, od vývozu ktorých je Rusko závislé.
V Európe zas „spojenci“, Viktor Orbán a Robert Fico, pomáhajú pri blokovaní pôžičky či inej pomoci Ukrajine. Donald Trump otvorene podporuje úradujúceho premiéra pred blížiacimi sa voľbami v Maďarsku a tesne pred ich konaním tam poslal viceprezidenta.
No všetkých štyroch spojencov spája aj „špecifický“ vzťah k minulosti. Za Trumpovej administratívy zažívame veľký návrat sôch kontroverzných postáv z minulosti do verejného priestoru (od otrokárov až po zástancov rasovej segregácie) i permanentné útoky na inštitúcie, ktoré kriticky reflektujú dejiny krajiny.
V Rusku sa znovu začínajú objavovať stovky sôch Stalina, jedného z najväčších zločincov 20. storočia, s krvou miliónov nevinných obetí na rukách. Postupná rehabilitácia stalinizmu má však aj inštitucionálny rozmer. Pred piatimi rokmi musela ukončiť činnosť organizácia Memorial, ktorá sa od roku 1987 o. i. systematicky venovala zhromažďovaniu informácií o zločinoch stalinizmu. O rok nato získala Nobelovu cenu za mier. Pred dvoma rokmi zavreli Múzeum histórie gulagu. Nedávno oznámená „náhrada“ vyzerá skôr ako účelové propagandistické divadlo než snaha pripomínať tiene minulosti.
Kontroverzný budapeštiansky Orbánov Pamätník obetiam nemeckej okupácie v Budapešti (2014) bol od počiatku chápaný ako snaha vyviniť sa zo zodpovednosti za holokaust i okupáciu. K tomu môžeme pripočítať trianonský sentiment. A aj keď Miklós Horthy nie je (zatiaľ) národný hrdina, ale „len“ výnimočný štátnik, smer politickej interpretácie dejín je celkom zrejmý.
Na Slovensku v týchto dňoch prebiehajú oslavy či pripomienky oslobodenia, ktoré akosi podprahovo bagatelizujú neslobodu, ktorá čoskoro nasledovala. Plazivé potláčanie témy zločinov komunizmu je všadeprítomné. Nielen v prejavoch premiéra, ktorý tienistú stránku minulého režimu väčšinou úplne ignoruje a sústreďuje sa na pozitíva.
Najnovšie pridal ruku k dielu verejnoprávny rozhlas. Soňa Gyarfášová na jeho vlnách pravidelne a systematicky prinášala svedectvá obetí komunizmu. Je za tým veľa práce, výskumu, hľadania a overovania. Navyše, čas sa kráti. Svedkovia doby postupne odchádzajú. Vtedajší režim sa osobitne zameral na duchovných, členov rádov a inak aktívnych veriacich.
A je celkom príznačné, že ocenením jej nenahraditeľnej práce je výpoveď. Dostala ju medzi prvými. Od riaditeľa – usudzujúc podľa jeho vyjadrení – devótneho veriaceho. Nuž, keby vtedajší režim nebol padol, možno by bol dnes fanúšikom kolaborantského združenia Pacem in terris.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 8 mesiacmi | 35
Kultúrna fraška s ministerskou kulisou: od veľkých vízií k detským rýmovačkám
Komentáre
|
|
pred 6 mesiacmi
|
30
Krivkajúca demokracia. Zatiaľ bez dobrého ortopéda
Komentáre
|
|
pred 7 mesiacmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.