Krivkajúca demokracia. Zatiaľ bez dobrého ortopéda
Slobodné a férové voľby sú dôležitým pilierom demokracie. To, čo sme tu zažívali za „socíku“, či divadielko v súčasnom Rusku majú od takých ďaleko. Na tom by asi bola širšia zhoda. No medzi tým je ešte veľa možností. A ešte úplne inou otázkou je, či voľby spĺňajú to, čo od nich očakávame. A s tým máme problém i na Slovensku.
Každá demokratická krajina má svoj volebný systém, pravidlá i tradíciu. Pre cudzinca môžu vyznieť bizarne. Napríklad v USA bežne praktizovaný „gerrymandering“ (účelové prekresľovanie volebných obvodov) je v istom zmysle opakom demokracie – politici si vyberajú voličov.
Rovnako aj ich systém voliteľov, časté voľby a množstvo volených funkcií či horibilné sumy na kampaň sa môžu našincovi zdať zvláštne. A im zas tie naše zvyklosti.
V parlamentných voľbách máme jeden obvod. Zdanlivo nie je čo prekresľovať, no či tento systém zaručuje „reprezentatívnosť“, zastúpenie regionálnych záujmov či odborne a morálne zdatných poslancov, osobnosti, je otázne. Systém vznikol pre potreby jednej strany „vodcovského“ typu, zatiaľ však niet sily, ktorá by ho zmenila.
Napodiv je proti aj Progresívne Slovensko, ktoré práve na lídrovi nestojí. Moc politických centrál pri zostavovaní kandidátok čiastočne narúša krúžkovanie (snahy obmedziť ho sú), no aj tak máme v parlamente aj dve tretiny „neznámych“ poslancov, ktorí svojimi aktivitami zanechávajú za sebou sotva homeopatickú stopu, ak teda nerátame poslušné hlasovanie.
Pravidlá vedenia volebnej kampane síce máme, ale postihy za nedodržiavanie sú neadekvátne ziskom z ich porušovania. Sú stanovené rôzne hranice na vstup do parlamentu, ktoré majú oficiálne akože brániť jeho prílišnej rozdrobenosti, tie však v realite vôbec nefungujú. Už na kandidátkach sú zástupcovia iných subjektov a trieštenie po voľbách je úplne bežné.
A, naopak, tento systém vedie k znevýhodneniu malých strán, a najmä k účelovej volebnej kalkulácii na princípe „kto má šancu sa dostať“, vzdialenej princípu zastupiteľskej demokracie. O fetišizácii predvolebných prieskumov nehovoriac.
Rovnako zvláštne môže pôsobiť náš systém v komunálnych voľbách. Ten je, naopak, postavený na priamej voľbe. S množstvom ale. Zvlášť pri voľbe primátora či starostu je jednokolový systém (a sila mandátu) diskutabilný. Problémom sú často i volebné obvody.
Napríklad v Bratislave sú pri voľbe do mestského zastupiteľstva obrovské rozdiely v pomere počtu obyvateľov obvodu a počtu jeho zástupcov. To je dlhodobý problém i v iných mestách, ktorý ombudsman nedávno posunul Ústavnému súdu. To môže byť nadlho, a tak mám v „šuflíku“ pripravenú (po)volebnú sťažnosť. Ak sa nestihne.
Diskutabilná môže byť i samotná priama voľba. Realitou vo veľkých mestách je prax, že sa voliči rozhodujú skôr podľa toho, čo má kandidát uvedené za menom, než podľa mena samotného. Výsledkom je, že napríklad aktívni občania so záujmom o komunálne témy nemajú šancu zoči-voči kandidátom s „dobrými“ stranami za menom, ktorých záujem o mesto je však nedohľadateľný.
A tak vo výsledku máme napríklad poslanca, ktorý sa ním stal vlastne len preto, že štedro podporil jednu politickú stranu. Je toto to, čo chceme? A je to ešte pilier demokracie?
Žiaden z týchto problémov nie je nový. Rovnako ako nezáujem ich korigovať. Dnes rezonuje vlastne len slovenská verzia „gerrymanderingu“ – účelovo okresať parlamentný volebný obvod – zákazom korešpondenčného hlasovania zo zahraničia
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 1 rokom | 40
Význam prezidentskej frašky v Rusku
Komentáre
|
|
pred 2 rokmi
|
17
O voľbu poštou veľký záujem nie je
Parlamentné voľby 2016
|
pred 10 rokmi
|
25
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.