Zelené banky – v Európe a USA sa rozpráva, v Číne koná
Národné a centrálne banky sú zvláštnymi poloautoritárskymi, polodemokratickými inštitúciami. Ich rola je kľúčová pre národné či regionálne hospodárstva, nepodliehajú však rozhodovaniu podľa pravidelného volebného cyklu.
V ideálnej predstave parlamentnej demokracie volia ľudia na základe programov politických strán a vláda tvorí vládny program, ktorý tomu predvolebnému zodpovedá. Centrálne banky sa tejto predstave vymykajú. Ich hlavnou charakteristikou je údajná nezávislosť zakotvená v ústave. Jednoducho povedané, vládna hospodárska politika nemá dosah na konanie centrálnej banky. Tá nezávisle od vlády zaisťuje finančnú stabilitu, teda najmä krotí infláciu. Môže mať aj úlohu v oblasti zamestnanosti.
Dejiny centrálnych bánk nám však ukazujú, že v dobách krízy sa centrálne banky nesprávajú úplne nezávisle a pomáhajú vládam udržať stabilitu finančného systému priamymi intervenciami. Napríklad tzv. kvantitatívnym uvoľňovaním, ľudovo povedané tlačením peňazí. Inými slovami, keď treba zasiahnuť, zasahujú – a to aj nad rámec svojich zákonných mandátov. Kľúčová otázka dneška znie, či klimatická kríza nie je tou udalosťou, ktorá by mala viesť k úprave cieľov centrálnych bánk, aby mohli finančný systém tlačiť do zelených investícií.
Ak by sme na chvíľu ignorovali skutočnosť, že v kapitalizme sa klimatická kríza zrejme nedá vyriešiť, z centrálnej banky by sa mohol stať hlavný aktér politickej zmeny v oblasti životného prostredia. Lenže na to treba politickú vôľu.
Výskum od autorov z LSE (London School of Economics) a Manchesterskej univerzity ukazuje, že nezávislosť centrálnych bánk uľahčuje ich predstaviteľom, aby nekonali. Americký Fed explicitne odmieta ekologizáciu svojich aktivít, pretože sú mimo ich mandátu. Európska centrálna banka síce hovorí o svojich zelených ambíciách, v praxi však reálne proti klimatickej kríze neintervenuje. Klimatickú zmenu iba považuje za riziko a zahŕňa ju napríklad do svojich ekonomických modelov. A opäť sa dá argumentovať, že za jej slabou ekologizáciou môže byť snaha nejsť proti vlastnej nezávislosti.
Opačný prístup funguje v Číne, kde centrálna banka nasleduje rozhodnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Číny. To znamená, že keď sa čínska vláda rozhodne pre zelenú transformáciu, centrálna banka finančne toto rozhodnutie podporí. Konkrétne to znamená, že akceptuje zelené pôžičky a dlhopisy ako kolaterál a bankám dáva nižšie sadzby podľa toho, ako ekologicky sa vo svojej činnosti správajú.
Celkovo teda platí, že kým centrálne banky USA, EÚ a Veľkej Británie o zelenej transformácii buď najmä rozprávajú, alebo sa na nej rovno odmietajú podieľať, čínska centrálna banka má svojou činnosťou významné priame materiálne dosahy.
Hoci (čiastočná) nezávislosť centrálnych bánk môže byť pre národné ekonomiky užitočná, niekedy je jednoducho potrebné, aby sa tieto nie celkom demokratické inštitúcie podriadili vládam (ak sa dá, ľudu) a aby obsluha finančného systému mala aj iné ciele, než len jeho stabilitu. Čína nám ukazuje cestu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Plní EÚ svoje klimatické záväzky?
Komentáre
|
|
pred 11 mesiacmi
|
4
Veda proti rastu HDP. Na ekonomický rast sa už pozerá inak
Komentáre
|
|
pred 11 mesiacmi
|
2
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.