Veda proti rastu HDP. Na ekonomický rast sa už pozerá inak
Veda zažíva ťažké časy. Vedecká autorita je spochybňovaná čoraz viac a elitám sa nedarí nájsť spôsob, ako vede prinavrátiť jej narušenú aureolu pravdy. Problematika očkovania obrátila hore nohami zažitú predstavu, že veda je tu (okrem iného) na to, aby nám uľahčovala život, a preto by sme sa jej mali podriaďovať.
Je možné, že takto veda nefunguje vždy. História nám ukazuje aj jej tienisté stránky. Klasickým príkladom je frenológia, kedysi rešpektovaná súčasť vedy, podľa ktorej existoval súvis medzi tvarom lebky a psychickými vlastnosťami človeka.
Vedecký rasizmus bol významnou súčasťou holokaustu. Možno preto je namieste uchovávať si pred vedou zdravý odstup a dobre mienené rady vedcov prijímať alebo odmietať s veľkou dávkou opatrnosti. Princíp predbežnej opatrnosti sa dokonca stal súčasťou práva EÚ. Vďaka nemu by politika mala mať vrch nad vedou a nemalo by to byť naopak.
Často však aj veda sama prichádza s korekciou vlastných starších záverov. Frenológii dnes už (azda) nikto neverí. Nie na všetky otázky odpovedá veda tak jednoznačne ako na frenológiu. Napríklad hospodársky rast je veľkou časťou ekonomických vied považovaný za zmysluplný cieľ.
A práve na ten sa pozreli v časopise Nature, v jednom z najvýznamnejších vedeckých časopisov. Venovali mu úvodník, v ktorom píšu, že rast HDP by mohol spôsobovať práve toľko problémov, koľko rieši, najmä keď podrýva Ciele udržateľného rozvoja.
Úvodník odkazuje na expertnú skupinu OSN „Po HDP“ a na záver pridáva smutný citát ekologických ekonómov: „Máme ekonomiky, ktoré musia rásť bez ohľadu na to, či nám to prospieva, alebo nie. To, čo však potrebujeme, sú ekonomiky, ktoré nám prospievajú bez ohľadu na to, či rastú.“
Veda sa posúva tým, že odhaľuje vlastné omyly. Je namieste uznať zásadný omyl ekonomickej vedy ohľadom potreby hospodárskeho rastu a začať mu prispôsobovať politickú sféru. Potrebujeme inštitúcie, ktoré nebudú závislé od rastu a budú schopné fungovať aj v režime nerastúcej ekonomiky.
Niečo také sa ľahšie napíše, než urobí. A to najmä v situácii podpory rastu všetkými politickými stranami v parlamente. Črtá sa tu však argument, ktorý by vo verejnej diskusii mohol zaznievať častejšie. Ak sa niektoré politické strany oháňajú vedou ako zdrojom pravdy, prečo majú problém akceptovať vedecké poznanie, že hospodársky rast môže byť problém?
Ako naozaj vedeckí sú všetci tí, ktorí vo svetle zjavného otepľovania ignorujú vedeckú kritiku rastu a ženú nás do priepasti, kam krivky rastu pomaly, ale isto začínajú smerovať? Prečo nerešpektujú princíp predbežnej opatrnosti? Ten by nás mal chrániť aj pred omylmi ekonomických vied, nielen tých prírodných.
Veda nie je neomylná a jej dogmy dokážu napáchať obrovské škody. Ak nás rast doviedol tam, kde sme dnes, uznajme vznikajúci konsenzus v časti vedeckej komunity. Akceptujme kritiku rastu, veď to dotiahla do Nature, a začnime prehodnocovať naše hospodárske politiky, či už je to konsolidácia, alebo veľký tresk.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.