Baarová a Vlasta Burian: Rozporuplné svedectvo

Vzťah Lídy Baarovej k jej kolegom bol po vojne podrobený prísnemu skúmaniu, najmä v súvislosti s procesmi s údajnými kolaborantmi. Jedným z najtragickejších momentov bolo jej svedectvo proti „kráľovi komikov“ Vlastovi Burianovi, ktorý ju kedysi taktiež beznádejne miloval.

Jeho náklonnosť bola natoľko intenzívna, že vážne uvažoval o rozvode, čo prinútilo jeho zúfalú manželku hľadať pomoc u rodičov Baarovej. Herečka neskôr spomínala, že sebavedomý Burian sa v jej prítomnosti menil na neistého a rozpačitého mladíka. Podobný záujem o ňu prejavil aj populárny milovník Hugo Haas, v tomto prípade však rázne zasiahla Lídina matka, ktorá ich rodiacemu sa vzťahu zabránila.

Zatiaľ čo Burian bol milovaným umelcom, ktorý sa snažil prežiť vojnu s čistým štítom, po oslobodení čelil vykonštruovaným obvineniam. K jeho pádu na dno výrazne prispelo práve svedectvo Baarovej počas jej väznenia a výsluchov. Pod tlakom vyšetrovateľov a v strachu o vlastný život (hrozil jej trest smrti) tvrdila, že Burian vo svojej vile hostil nacistických pohlavárov a udržiaval s nimi nadštandardné vzťahy pre osobný prospech. Hoci sa neskôr ukázalo, že tieto tvrdenia boli skreslené alebo nepravdivé, pre Buriana znamenali stratu majetku, väzenie a doživotnú traumu, z ktorej sa umelecky ani ľudsky nikdy plne nespamätal.

Vlasta však nebol jediný, Lída neúmyselne zapríčinila skazu celej svojej rodine. Jej matka počas náročného výsluchu v Bartolomejskej ulici, kde mala svedčiť proti svojej dcére, utrpela priamo pred vyšetrovateľmi silný infarkt a o pár hodín v nemocnici zomrela.

Tragédia pokračovala útokom na jej sestru Zorku, ktorú kolegovia v divadle zavrhli pre rodinnú spojitosť s Lídou. Po ponižujúcom incidente, keď jej jeden z hercov fyzicky zabránil vstúpiť do divadla, sa Zorka psychicky zrútila. Hoci sa otec Karel Babka obetoval a pre starostlivosť o Zorku zanedbal liečbu vlastnej nohy, čo ho nakoniec stálo jej amputáciu, najhoršiemu nezabránil. Zorka využila chvíľu jeho nepozornosti pri varení a ukončila svoj život skokom z okna rodinnej vily.

Povojnový exil a talianska kapitola

Po vojne bola Baarová v Československu uväznená na 18 mesiacov za údajnú kolaboráciu. Počas väznenia prežívala Baarová neustály strach o život a každé ráno sa budila s obavou, či nebude jej posledným na ceste k popravisku. Vo svojich memoároch spomínala na ponižujúce podmienky, keď musela v práčovni prať šatstvo po spoluväzenkyniach, ktoré skončili na šibenici. Dozorkyne si navyše s neskrývanou škodoradosťou vychutnávali moc, ktorú mali nad niekdajšou filmovou hviezdou.

Jej prepustenie na slobodu malo dramatický nádych. Keď ju na Štedrý deň dozorca odvádzal z cely, Baarová bola presvedčená, že kráča na smrť. Namiesto popraviska ju však po poldruha roku čakala sloboda a večer už trávila pri vianočnom stromčeku. K tomuto zvratu prispelo svedectvo bývalého príslušníka gestapa, podľa ktorého bola herečka na nemeckom zozname sledovaných nepriateľov.

Rozhodujúcu úlohu však zohral otec Lídy Baarovej, ktorému sa podarilo orodovať u ministra spravodlivosti Prokopa Drtinu. Minister zámerne zvolil vianočný termín, aby kontroverzné rozhodnutie o jej prepustení uniklo širšej pozornosti verejnosti a médií.

Hoci mala Lída Baarová za sebou množstvo milostných vzťahov, žiaden z nich nevyústil do manželstva až do roku 1946. V čase, keď bola uväznená a prežívala beznádej, ju navštívil neznámy Ján Kopecký. Predstavil sa ako potomok slávnej bábkarskej dynastie a prisľúbil jej pomoc. Po prepustení z väzenia jej skutočne asistoval pri úteku z Československa, za čo mu Baarová, poháňaná najmä vďačnosťou, sľúbila ruku. Ich zväzok však nebol šťastný – Kopecký sa prejavoval ako prchký muž, ktorý svoju ženu ponižoval. Ironickým faktom zostáva, že bol synom obávaného komunistického ministra Václava Kopeckého, stalinistického ideológa, ktorého pre jeho radikalizmus a rezortné zameranie často prezývali „český Goebbels“.

Po nevydarenom zväzku s Janom Kopeckým stretla Lída Baarová muža, ktorého považovala za svoju skutočnú životnú lásku – lekára a riaditeľa sanatória Kurta Lundwalla. Ich vzťah trval v neformálnom spolužití dlhých 24 rokov, keďže Lundwall bol viazaný v nefunkčnom manželstve. Až po smrti jeho prvej manželky a následnom roku povinného smútku sa v roku 1969 zosobášili. Ich spoločné manželské šťastie však malo krátke trvanie, pretože Kurt po necelých troch rokoch od svadby zomrel.

Posledné roky v ústraní

Po prepustení a krátkom pobyte v Prahe emigrovala v roku 1948 do Rakúska a neskôr do Talianska. V Taliansku sa jej podaril husársky kúsok – dokázala sa vrátiť k filmu. Vrcholom tejto éry bola jej spolupráca s legendárnym Federicom Fellinim vo filme I Vitelloni (Darmošľapy, 1953). Hoci už nebola mladou naivkou, jej zrelé herectvo a medzinárodné meno jej zabezpečili rešpekt u talianskych filmárov. Napriek tomu v nej domov a česká verejnosť stále videli predovšetkým „tú, ktorá milovala Goebbelsa“.

Záver života strávila Baarová v rakúskom Salzburgu. Žila v izolácii, sužovaná chorobami a depresiami, pričom sa utápala v spomienkach na zašlú slávu. V 90. rokoch poskytla niekoľko otvorených rozhovorov a vydala pamäti, v ktorých sa pokúšala vysvetliť svoje konanie, hoci mnohí kritici jej vyčítali selektívnu pamäť a snahu o sebaobhajobu.

Lída Baarová zomrela 27. októbra 2000. Jej životný príbeh zostáva mementom toho, ako sa krása a talent môžu stať nástrojom v rukách totality a ako jedno zlé rozhodnutie dokáže zničiť nielen jeden ľudský osud, ale ovplyvniť aj životy ľudí v okolí.

Zdroje použité v článku: Aktuálně.cz, Česká televízia (Dokumentárny cyklus Příběhy slavných), Národní filmový archiv (NFA).

Pozrite si aj: