Nenávidená legenda? Zničila život Burianovi aj svojej rodine: Pri Bachovi a teple z kachlí sme sa zrazu bozkávali, spomínala na Goebbelsa
Lída Baarová, vlastným menom Ludmila Babková, zostáva jednou z najkontroverznejších postáv českej kultúrnej histórie. Žena, ktorej krása otvárala dvere do najslávnejších filmových ateliérov Európy, sa stala symbolom vzostupu k absolútnej sláve a následného tragického pádu, zapríčineného fatálnymi osobnými rozhodnutiami v tieni nacistickej ideológie.
ANONYMOUS. Lída Baarová a Joseph Goebbels.
Narodila sa 7. septembra 1914 v Prahe. Jej umelecký pseudonym „Baarová“ jej poradil otec podľa ich rodinného priateľa, spisovateľa Jindřicha Šimona Baara. Lída Baarová vo svojich spomienkach na detstvo opisovala pocity určitej menejcennosti v porovnaní so svojou o sedem rokov mladšou sestrou herečkou Zorkou Janů. Zatiaľ čo Zorka bola očarujúce dieťa s modrými očami a svetlými vlasmi, ktoré neustále pútalo pozornosť a pochvaly okolia, Lída sa cítila prehliadaná. Svoju vtedajšiu vizáž, kvôli ktorej si pripadala iná, spätne opísala slovami:
„Bola som veľmi tmavá, mrzelo ma to, nevedela som si to vysvetliť. Dnes by som povedala, že som vyzerala trochu ako mulatka,“ uvádza portál Aktuálne.cz.
Už ako sedemnásťročná debutovala vo filme Kariéra Pavla Čamrdu (1931) a vďaka svojej fotogenickosti a elegancii sa rýchlo stala miláčikom domáceho publika. Podľa spomínaných zdrojov však mladá herečka slávu neuniesla. Výpovede vtedajších novinárov hovoria o jej povýšeneckosti, arogancii a drzosti.
Zlom v jej kariére nastal v roku 1934, kedy získala zmluvu s nemeckou spoločnosťou UFA. Film Barcarole (1935), v ktorom hrala po boku vtedajšieho idola Gustava Fröhlicha, z nej urobil európsku hviezdu prvej veľkosti. V tomto období bola Baarová na vrchole, stala sa módnou ikonou a jej tvár zdobila titulky časopisov od Berlína až po Paríž. Jej talent si všimol aj Hollywood; spoločnosť MGM jej ponúkla sedemročnú zmluvu, ktorú však herečka na nátlak nemeckej strany a kvôli vlastnej nerozhodnosti odmietla, čo neskôr označila za najväčšiu chybu svojho života, v niektorých zdrojoch sa taktiež uvádza, že do Hollywoodu neodišla najmä kvôli jej láske ku Goebbelsovi.
S Gustavom Fröhlichom nadviazala aj milostný vzťah. Krátko nato otehotnela, no náročný program počas premiérového turné si vybral svoju daň. Po náhlom zhoršení zdravotného stavu lekári diagnostikovali mimomaternicové tehotenstvo. Nevyhnutný chirurgický zákrok mal pre ňu fatálne následky – trvalú neplodnosť. Niektoré dobové záznamy naznačujú, že za takýmto radikálnym riešením operácie mohol stáť samotný Fröhlich.
Osudový vzťah s Josephom Goebbelsom
Najtemnejšia kapitola jej života sa začala písať v roku 1936, keď sa zblížila s ríšskym ministrom propagandy Josephom Goebbelsom. Ich vzťah nebol len súkromnou aférou; stal sa štátnou záležitosťou. Goebbels bol do Baarovej fanaticky zamilovaný a bol ochotný kvôli nej opustiť rodinu aj politickú kariéru.
„Z Goebbelsa sa vykľul zábavný rozprávač, veľa sa smial. Bol veľmi vtipný a nápaditý a ja som rada počúvala jeho príjemný hlas. (…) Jeden večer sme v chate počúvali Bacha, od kachlí sálalo príjemné teplo – a zrazu sme sa bozkávali… Keď sa naše pery rozdelili, pozrel sa mi hlboko do očí a povedal: ‚Liduška, určite si toho o mne veľa počula a myslíš si všeličo. Ale ja ti prisahám, že som ešte nikdy k žiadnej žene nevzbĺkol láskou tak ako k tebe,‘“ prehovorila Lída o ich láske.
Zasiahnuť musel aj samotný Adolf Hitler. Na podnet Magdy Goebbelsovej, ministrovej manželky, Hitler v roku 1938 nariadil okamžité ukončenie vzťahu. Baarová dostala zákaz natáčania, nesmela opustiť Nemecko a jej meno bolo vymazané z titulkov. Nakoniec sa jej podarilo utiecť späť do Prahy, no tieň kolaborácie ju už nikdy neopustil.
Podľa dostupných svedectiev bol Joseph Goebbels natoľko zaslepený citmi k Baarovej, že plánoval požiadať Hitlera o povolenie na rozvod a následný útek do Japonska, kde chceli žiť v ústraní. Keď však jeho verejne priznaná aféra vyvolala u Hitlera zúrivú reakciu a spochybnenie jeho vernosti nacistickým ideálom, Goebbels radikálne zmenil kurz. Aby odčinil svoje osobné zlyhanie a znovu si získal Hitlerovu priazeň, rozpútal brutálny pogrom na Židov, známy ako Krištáľová noc, a pretransformoval sa na jedného z najfanatickejších ideológov režimu.
nasleduje časť: Baarová a Vlasta Burian: Rozporuplné svedectvo
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.