Posielajú desiatky životopisov, prácu si aj tak nájsť nevedia. Na Slovensku vám už nestačí mať len prax a skúsenosti
Na Slovensku je rekordne veľa voľných pracovných miest, no ľuďom sa práca aj tak hľadá ťažko. Počet pracovných ponúk sa podľa portálu Profesia prepadol na úroveň porovnateľnú s covidovými rokmi , keď firmy nábor brzdili zo strachu a neistoty. Dnes je situácia síce iná, no uchádzači o prácu majú podobné problémy. Posielajú viac životopisov, súperia s väčším počtom ľudí a na odpoveď často čakajú márne.
Podľa odborníkov z praxe sa firmy sústredia na hľadanie „ideálneho kandidáta“. Teda človeka, ktorý už prakticky všetko vie, má presne požadovanú prax, zapadne do tímu, zvládne nové technológie, nebude potrebovať dlhé zaškoľovanie a ideálne nastúpi hneď. Takýto človek však na trhu v mnohých prípadoch k dispozícii vôbec nie je, alebo ho firmy nájdu len zriedka, stojí ich veľa peňazí a nie je vždy práve v regióne, kde ho zamestnávateľ potrebuje.
„Trh práce sa zmenil rýchlejšie než myslenie mnohých zamestnávateľov. Stále sa príliš držíme predstáv na papieri a prehliadame ľudí, ktorí síce nespĺňajú všetko do bodky, ale majú veľký potenciál a vedia sa prispôsobiť a učiť,“ priblížila generálna riaditeľka špedičnej firmy DeutschMann Mariam Poništová, ktorá sa dlhodobo venuje náborovej činnosti.
Trh práce sa zasekol
Najnovšie čísla z pracovného portálu Profesia ukazujú, že ochladenie trhu práce už cítia aj uchádzači. Zamestnávatelia v prvom štvrťroku minulého roka zverejnili viac ako 67-tisíc pracovných inzerátov, tento rok ich bolo necelých 57-tisíc. Ide o medziročný pokles o 15 percent. Podľa analytika Alma Career Slovakia Martina Szaba sa trh v roku 2026 dostal na úroveň porovnateľnú s covidovým rokom 2021. Ako odborník upozorňuje, rozdiel je v tom, že kým vtedy išlo o náhly šok, dnes sú za tým podľa neho skôr hlbšie štrukturálne problémy.
Pre ľudí, ktorí si hľadajú prácu, to znamená, že majú menej ponúk pričom „tlačenica" pri nich je väčšia ako počas posledných rokov. Profesia eviduje, že počet reakcií na pracovné ponuky sa tento rok blíži k dvom miliónom. Na jeden inzerát odpovedá v priemere 40 ľudí, zatiaľ čo pred rokom to bolo 29. Konkurencia vo výberových procesoch je tak výrazne tvrdšia než donedávna.
To vysvetľuje, prečo sa oficiálny obraz trhu práce môže tak veľmi líšiť od skúsenosti uchádzačov. Štát síce hlási rekordný počet voľných pracovných miest, no človek, ktorý si hľadá konkrétnu prácu v konkrétnom meste, odbore a za konkrétnu mzdu, vidí užší výber. Navyše aj pracovných ponúk je podľa oficiálnych štatistík o desiatky tisíc menej ako uchádzačov o ne. Ministerstvo práce v marci evidovalo 123 983 voľných pracovných miest, najviac v histórii. Zároveň však bolo na úradoch práce 145 385 disponibilných uchádzačov v produktívnom veku a celkovo 170 916 evidovaných uchádzačov o zamestnanie.
Tlak na firmy nezmizne ani vtedy, keď sa im nepodarí nájsť ľudí doma. Čoraz častejšie preto siahajú po zahraničných pracovníkoch, ktorí už sa stávajú súčasťou bežného fungovania výroby, logistiky či služieb. Podľa personálnej agentúry Grafton a spoločnosti Gi Group pracovalo vo februári tohto roka na Slovensku už viac ako 146-tisíc cudzincov. Tvorili takmer šesť percent pracovnej sily. Bez nich by podľa agentúry mnohé firmy len ťažko udržali výrobu, logistiku či ďalšie prevádzky v chode.
Grafton tiež upozorňuje, že viac než polovica firiem aktuálne naberá zahraničných pracovníkov, no naráža pritom na byrokraciu, jazykovú bariéru a dlhé čakanie na ľudí, ktorých chce prijať. Najväčší dopyt je najmä po robotníckych a technických profesiách v automobilovom priemysle, logistike, farmácii, strojárstve, obrannom priemysle či stavebníctve. „Firmám dnes pritom nejde len o to, aby mali čo najrýchlejšie k dispozícii ľudí s papierovo vhodnou kvalifikáciou. Potrebujú pracovníkov, ktorí sú preverení, pripravení a administratívne správne zabezpečení. Práve v tom spočíva kľúčová úloha skúseného partnera,“ približuje Radka Čechová z Graftonu.
Pri pracovníkoch z tretích krajín sa navyše nábor nedá riešiť zo dňa na deň. V praxi môže podľa Graftonu trvať tri až deväť mesiacov, hoci oficiálne lehoty pri vybavovaní pobytu hovoria o týždňoch. Samotnej žiadosti predchádza príprava dokumentov, nahlásenie voľného pracovného miesta a ďalšie formality.
„Najväčšou chybou býva, keď firma začne riešiť nábor zahraničných pracovníkov až vo chvíli, keď jej už ľudia v prevádzke chýbajú. Tento proces si vyžaduje predstih, plánovanie a partnera, ktorý zvládne bez zbytočných zdržaní nielen samotný nábor pracovníkov, ale aj komunikáciu s úradmi a vybavenie všetkých potrebných povolení,“ vysvetľuje Čechová.
Práca sa mení
K tomu všetkému sa pridáva aj umelá inteligencia. Tá môže časť problému zmierniť, no zároveň môže pracovný trh ďalej premiešať. Podľa štúdie ekonómov zo Stanfordovej univerzity, na ktorú v týždenníku Slovenskej sporiteľne upozornil analytik Maximilán Wéber, zvýšilo používanie AI produktivitu pracovníkov v priemere o 15 percent. Pri nových alebo menej skúsených pracovníkoch však nárast dosiahol až 36 percent.
„Menej kvalifikovaní pracovníci profitovali z toho, že im AI navrhovala osvedčené postupy, kým najkvalifikovanejší pracovníci zaznamenali len minimálne prínosy z nasledovania inštrukcií, ktoré zrkadlili to, čo už aj tak robili,“ vysvetlil Wéber.
Na prvý pohľad je to dobrá správa práve pre ľudí, ktorí dnes narážajú na predstavu ideálneho kandidáta. AI im môže pomôcť rýchlejšie dobehnúť skúsenejších kolegov, zvládnuť časť úloh a znížiť rozdiel medzi ľuďmi s rôznym vzdelaním či praxou. Lenže ani tu nie je výsledok istý. Ak firmy vďaka vyššej produktivite rozšíria výrobu alebo služby, môžu pribudnúť nové príležitosti. Ak však rovnakú prácu zvládne menej ľudí, zamestnanosť môže naopak klesnúť.
Podobne opatrne o AI hovorí aj analýza spoločnosti Coface a Observatory of Threatened and Emerging Jobs. Upozorňuje, že jej vplyv zatiaľ v celkových štatistikách zamestnanosti takmer nevidno, no začína sa prejavovať v niektorých častiach trhu, najmä pri začínajúcich pracovníkoch v zraniteľných odvetviach. Umelá inteligencia sa podľa analýzy čoraz viac dotýka aj kvalifikovaných úloh, ktoré sa dlho považovali za bezpečnejšie – teda do profesií, pri ktorých sa dlho predpokladalo, že ich technológie zmenia pomalšie.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.