Tvrdá správa o stave Slovenska: O tom, koľko zarobíte, rozhodne adresa aj rodina, do ktorej sa narodíte
Deti od svojich rodičov nededia len priezvisko. Neraz od nich preberajú miesto na príjmovom rebríčku. Nová analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však ukazuje, že Slovensko v tomto smere nie je úplne zabetónované. Naopak, v medzinárodnom porovnaní patrí medzi „mobilnejšie štáty“. To je tá lepšia správa. Tá horšia je, že z tejto mobility nevie ťažiť každý rovnako. A rozhodovať môže aj to, či je dieťa chlapec alebo dievča a v ktorom okrese vyrastá.
Ilustračný obrázok
RRZ píše, že príjmové rozdiely sa na Slovensku prenášajú medzi generáciami „približne z jednej tretiny“. Inými slovami, štartovacia pozícia rodiny stále výrazne ovplyvňuje, kam sa dieťa v živote dostane. Ešte ostrejšie to vidno pri rozdelení podľa pohlavia. Kým u dcér je medzigeneračný prenos príjmov citeľne slabší, pri synoch je výrazne silnejší. Pri absolútnej mobilite sa podľa RRZ príjmové rozdiely prenášajú v priemere z 27 percent, „v prípade synov až z 37 percent“, no pri dcérach len zo 16 percent.
Práve tu sa štúdia stáva najzaujímavejšou. Nejde len o to, že chudoba alebo bohatstvo sa dedia. RRZ upozorňuje, že najmä chlapci sú náchylnejší kopírovať extrémy. „Takmer každý druhý chlapec“ z najchudobnejších rodín skončí medzi desatinou najmenej zarábajúcich detí. Na opačnom póle zase vyše tretina chlapcov z najbohatších rodín zostane medzi príjmovou elitou. Dievčatá sa správajú inak. Z najnižších priečok vedia častejšie uniknúť, no len malá časť z nich sa prepracuje vysoko nad priemer.
Štúdia tak búra pohodlnú predstavu, že ekonomické šance sa na Slovensku lámu iba na peniazoch rodičov. Rovnako dôležitý je aj región. Rozdiel medzi okresmi je priepastný. RRZ konštatuje, že „najvyššiu úroveň príjmovej mobility“ vykazujú okresy na západe, kým najslabšie výsledky majú časti južného a východného Slovenska. V praxi to znamená veľmi konkrétnu vec: dieťa z chudobnejšej rodiny môže v jednom okrese vyrásť na človeka s príjmom nad úrovňou dvoch tretín populácie, no v inom ostane uväznené v spodnej tretine.
RRZ to ukazuje aj na silnom kontraste medzi Bratislavou a zaostávajúcimi regiónmi. Priemerné dieťa z Bratislavy II sa podľa analýzy môže dostať medzi tretinu najlepšie zarábajúcich v krajine. Na opačnej strane spektra je Rimavská Sobota, kde priemerné dieťa zaostáva tak výrazne, že viac ako dve tretiny rovesníkov na Slovensku budú zarábať viac. To už nie je len akademická debata o rovnosti šancí. To je mapa Slovenska rozdeleného podľa budúcnosti detí.
Do obrazu navyše vstupuje nezamestnanosť. Štúdia našla silnú súvislosť medzi slabou medzigeneračnou mobilitou a vysokou nezamestnanosťou v okrese. Najviac to dopadá na deti z podpriemerne zarábajúcich rodín. Inak povedané, tam, kde dlhodobo chýba práca, sa chudoba nešíri len priestorom, ale aj medzi generáciami. Pri deťoch z lepšie situovaných rodín sa takýto negatívny efekt neukázal.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.