Bude vám mať kto priniesť objednávku domov? Pracovné podmienky pre kuriérov sa môžu čoskoro zmeniť

Azda najdôležitejšiu úlohu zohrávajú samotní ľudia, ktorí túto prácu vykonávajú. Ak by sa systém fungovania výrazne zmenil, časť z nich by mohla od tohto typu práce odísť. Naznačujú to dáta z prieskumu Copenhagen Economics, ktorý prebiehal medzi kuriérmi zo Slovenska aj z iných európskych krajín. Až tri štvrtiny z nich uviedli, že by prestali doručovať objednávky, ak by mali pevne stanovený režim práce, a to aj v prípade vyššieho zárobku.

Pre zákazníka to znamená jediné – ak bude menej ľudí ochotných robiť túto prácu, služby budú buď drahšie, alebo menej dostupné. Podľa dát Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) by sa rekvalifikáciou kuriérov z kategórie živnostníkov na bežných zamestnancov cena doručovaného produktu mohla zvýšiť pokojne aj o 20 percent. Pre drvivú väčšinu prevádzok na Slovensku sú pritom donáškové platformy zdrojom 30 až 40 percent ich tržieb.

Zároveň sa netreba pozerať len na reštaurácie či taxíky. Digitálne platformy sa dnes používajú aj na ďalšie služby, ako je opatrovanie detí, rôzne opravy v domácnosti až po objednávanie vyšetrenia u lekára. Zmeny sa tak môžu dotknúť oveľa širšieho okruhu ľudí, než sa na prvý pohľad zdá.

Kuriéri si najviac cenia flexibilitu

O aké zmeny teda ide? Európska únia v roku 2024 schválila smernicu, ktorej cieľom je zjednotiť pravidlá platformovej práce naprieč členskými štátmi a zabrániť situáciám, keď ľudia vykonávajú závislú prácu bez nároku na pracovnoprávnu ochranu či sociálne zabezpečenie. Jednoducho povedané, Brusel chce kuriérom zabezpečiť právnu ochranu podobnú tej, ktorú majú bežní zamestnanci vo firmách. A stanoviť pre nich podobné pracovné podmienky.

Spoločnosť Wolt upozorňuje, že ak by sa model výrazne sprísnil, časť ich kuriérov by jednoducho odišla. A to aj napriek tomu, že by mohli zarábať viac. Dôvod je jednoduchý – stratili by možnosť výberu, ktoré objednávky prijať, aj kedy a koľko ich chcú doručiť.

Model fungovania väčšiny platforiem, ktoré doručujú jedlo či zabezpečujú odvoz, je postavený na flexibilite. „Podľa našich dát ide v prípade platformovej práce na Slovensku prevažne o doplnkový zdroj príjmu. Partnerskí kuriéri Woltu v priemere doručujú približne deväť hodín týždenne, čo naznačuje, že nejde o tradičný zamestnanecký model na plný úväzok. Viac ako polovica z nich sú študenti alebo ľudia, ktorí majú popri doručovaní inú prácu,“ vysvetľuje Veronika Bush, manažérka Woltu pre verejnú politiku v strednej a východnej Európe.

Práve preto firmy upozorňujú, že ak by sa systém príliš priblížil klasickému zamestnaniu, môže sa rozpadnúť samotná logika fungovania. „Nie je otázka, či vieme fungovať, ale či budeme mať dostatok ľudí,“ hovorí Bush.

Skúsenosti zo zahraničia tomu nasvedčujú. Pri testovaní klasického zamestnávania v Chorvátsku sa Woltu za pol roka podarilo získať len dvoch pracovníkov.

Prečo sa to celé deje

Pripravovaný zákon má po prvýkrát komplexne upraviť platformovú prácu, teda činnosť vykonávanú prostredníctvom digitálnych aplikácií, ktoré spájajú zákazníkov so službami vodičov, kuriérov či ďalších pracovníkov. Hoci títo ľudia dnes väčšinou vystupujú ako samostatne zárobkovo činné osoby, ich prácu v praxi často riadi samotná platforma, ktorá určuje cenu služby, prideľuje zákazky, hodnotí výkon alebo môže pracovníka z aplikácie jednostranne vyradiť.

Nové pravidlá majú byť do nášho právneho poriadku zapracované do začiatku decembra tohto roka. Práve spor o to, či ide o podnikanie alebo faktické zamestnanie, patrí v posledných rokoch k najväčším konfliktom digitálnej ekonomiky v celej Európe. Nová legislatíva preto počíta so zavedením takzvanej právnej domnienky pracovného pomeru. Ak platforma napĺňa stanovené znaky kontroly nad pracovníkom, bude sa predpokladať, že ide o zamestnanecký vzťah, a nie o podnikanie. Platforma potom bude musieť preukázať opak.

Nová právna úprava, na ktorej pracuje rezort práce, sa má dotknúť aj spôsobu, akým aplikácie riadia prácu pomocou algoritmov. Platformy budú musieť transparentnejšie vysvetľovať, ako funguje prideľovanie objednávok, hodnotenie pracovníkov či rozhodnutia o obmedzení prístupu k práci. Po novom by mali mať pracovníci aj možnosť napadnúť automatizované rozhodnutia, ktoré dnes často vznikajú bez ľudského zásahu.

Ľudia z praxe pripomínajú, že ministerstvo na návrhu stále pracuje, a tak zatiaľ nevieme, ako bude zmluvný vzťah medzi platformou a kuriérom nastavený. Presnejšie dopady na zákazníkov i samotné firmy je tak náročné odhadovať. Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré ho chcú prijať medzi prvými, takže nemá veľa príkladov zo zahraničia.