Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Šéf Slovenskej pošty: V roku 2028 budeme prvou voľbou zákazníkov
Slovenská pošta čelí hrozbe insolventnosti a po rokoch miliónových strát prechádza najväčšou transformáciou v histórii. Zahŕňa digitalizáciu, riešenie prezamestnanosti aj nový koncept „maláPOŠTA“.„Pošta už môže len prekvapiť. Mojím cieľom je, aby bola v roku 2028 prvou voľbou zákazníkov,“ hovorí Vladislav Kupka, generálny riaditeľ Slovenskej pošty. Čo všetko tieto zmeny zahŕňajú, vysvetľuje v rozhovore pre Pravdu.
Vladislav Kupka, generálny riaditeľ Slovenskej pošty
Slovenská pošta má niekoľko rokov problematické hospodárenie, minulý rok sa hovorilo o kolapse. Aká je situácia dnes?
Už keď som nastúpil v roku 2023, pošta sa nenachádzala v dobrej finančnej kondícii. Namiesto toho, aby tvorila zisk, bola dlhodobo v strate. Minulý rok sme očakávali, že dosiahne takmer 25 miliónov eur. Nakoniec sme skončili s číslom, ktoré je podľa mňa úspechom. Po zdanení je to –1,7 milióna eur.
Akokoľvek sa z toho tešíme, stále je to len mínus. Na Slovensku platí, že ak spoločnosť kumuluje stratu, ktorá prekročí alebo sa blíži k tretine vlastného imania, je potrebné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom sa predloží ozdravný plán. My sa k tejto situácii už približujeme. Ak by sme tento krok neurobili, nespravili v aktuálnej situácii nič pre finančnú stabilizáciu spoločnosti, mohol by to byť negatívny signál aj voči bankám, ktoré nám poskytli úvery. Mohli by požiadať o ich predčasné splatenie, a v dôsledku toho by sme sa veľmi rýchlo ocitli v insolventnosti.
Môže štát prispieť na záchranu pošty?
Slovenská pošta je akciová spoločnosť, ktorej jediným akcionárom je Ministerstvo dopravy SR, ale nie je financovaná zo štátneho rozpočtu a štát ju ani v prípade straty nesmie dofinancovať, či inak jej finančne pomôcť. Považovalo by sa to za nedovolenú štátnu pomoc. V tomto sme iní ako napríklad zdravotná poisťovňa. Jednou z našich úloh je tvoriť zisk. Preto musíme konať ako komerčná spoločnosť – spoliehať sa len na seba a urobiť také opatrenia, ktoré ju zachránia.
Aká je teda vaša vízia? Môže byť pošta transformovaná tak, aby bola v budúcnosti zisková?
Verím, že do roku 2028 bude buď v zisku, alebo bude hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Musíme však brať do úvahy, že na trhu pôsobí viac ako dvadsať poštových spoločností. Na rozdiel od nich sme my povinní na základe poštovej licencie poskytovať aj univerzálnu službu – doručovať napríklad listy – a prevádzkovať sieť pôšt na základe parametrov určených regulátorom. Iní hráči nemusia mať kamenné pobočky a zamestnávať taký veľký počet ľudí, čím na jednej strane šetria obrovské náklady a na strane druhej sa zameriavajú len na výnosné služby. My sme však povinní zabezpečiť, aby pošta fungovala pre všetkých, všade, spoľahlivo a za prijateľnú cenu. To je naše špecifikum, konkurenčná nevýhoda aj výzva.
Čo bude najzásadnejšie v celej transformácii? Minulý rok ste začali so zatváraním prevádzok.
Ako hovoríte, minulý rok sme odštartovali transformáciu postavenú na viacerých pilieroch. Jedným z nich je optimalizácia pobočkovej siete, ďalším optimalizácia a modernizácia prevádzky a procesov a tretím sú investície do inovácií a modernizácie služieb. Sme jedna z posledných krajín v Európe, kde sa doteraz nikto neodhodlal k zásadnej zmene, hoci trh sa v posledných rokoch, najmä vplyvom pandémie, dramaticky zmenil.
Digitalizácia znížila dopyt po tradičných službách – listoch, poštových poukazoch, a teda aj príjmy z týchto kľúčových poštových služieb. Výrazne poklesla aj návštevnosť pobočiek, čo sme pocítili i na výnosoch zo služieb partnerov ponúkaných na poštách. To všetko sa odrazilo aj na obslužnosti, inak povedané na objeme práce našich ľudí. Kým v roku 2018 poskytol jeden zamestnanec priemerne 235 služieb, dnes je to len 116. Jediné, čo sa nezmenilo a neprispôsobilo zmene zákazníckeho správania, poklesu návštevnosti, obslužnosti a tržieb je veľkosť poštovej siete a počet zamestnancov.
Kým príjmy nám klesajú, prevádzkové a personálne náklady raketovo rastú. Jednoduchou matematikou nám vychádza, že dnes máme oveľa viac ľudí aj kamenných pobočiek, než reálne potrebujeme.
Aký kľúč pri redukcii personálnych nákladov použijete?
Redukcia pracovných miest naprieč celou firmou je nevyhnutný krok práve v záujme ľudí, ktorí tu pracujú. Aby sme náklady premenili na zdroje, vďaka ktorým im vytvoríme stabilný a finančne atraktívny pracovný priestor. Dnes, žiaľ, „investujeme“ do udržiavania siete stratových pobočiek a do duplicitného obsadenia pracovných pozícií. Cieľom je zmeniť to citlivo a rozumne – cez prirodzené odchody, čo sú odchody do dôchodkov, ukončenie zmlúv na dobu určitú na miestach, ktoré boli personálnym auditom vyhodnotené ako nadbytočné a cez korektné dohody s dotknutými zamestnancami.
Súčasťou transformácie je redukcia siete pobočiek. Minulý rok ste zatvorili 45 pobočiek v krajských a okresných mestách.
V súčasnosti máme 1 317 pobočiek a z nich je viac ako tisíc stratových. Udržiavať naďalej tento stav by bolo nehospodárne a nezodpovedné. V optimalizácii siete preto budeme pokračovať a zameriame sa na tie najslabšie vidiecke pošty. Jedným dychom však dodávam, že nie je najmenší dôvod na paniku. Pre každú dotknutú lokalitu máme alternatívne riešenia. Naším cieľom nie je odísť z regiónov, ale zmeniť formu obsluhy. Navyše, pošta zostane pre občanov naďalej dostupná aj vďaka unikátnej sieti doručovateľov.
Teoreticky, ak zrušíte poštu napríklad v Plaveckom Štvrtku, z Malaciek tam vyšlete doručovateľov?
Doručovatelia chodia aj dnes do každej obce, na každú ulicu, a to každý pracovný deň. Na tom sa nič nezmení. Postupne však posilňujeme ich kompetencie. Každý doručovateľ Slovenskej pošty dnes má k dispozícii mobilný telefón s platobným terminálom. Šeky u neho môžete zaplatiť aj platobnou kartou.
A spojiť sa s ním je omnoho jednoduchšie ako kedysi – stačí si od svojho doručovateľa vypýtať telefónne číslo a zavolať mu, keď potrebujete, aby sa u vás zastavil – vzal vám list na poštu, priniesol dôchodok v iný deň, zabezpečil výplatu poukazu, keď zo zdravotných dôvodov nemôžete ísť osobne na pobočku. Dovolím si povedať, že ku klientovi prichádzame ešte bližšie, než to bolo v minulosti.
Zároveň spúšťame koncept „maláPOŠTA“.
Čo konkrétne to znamená?
Je to nový koncept, ktorý môže prevádzkovať obecný úrad, potraviny, alebo iné zariadenie, ktoré v danej obci funguje. Už teraz máme „PoštaPOINTy“ – výdajné miesta balíkov. V malejPOŠTe budú služby rozšírené, napríklad o výdaj doporučených listov a o podávanie online zaplatených listových a balíkových zásielok. Práve toto sú najčastejšie dôvody, pre ktoré ľudia chodia na poštu.
Ako sa franšízy líšia od malejPOŠTy?
Portfóliom služieb. Franšíza ich poskytuje v rovnakom rozsahu ako klasická pobočka Slovenskej pošty. maláPOŠTA bude zabezpečovať iba najčastejšie využívané služby. Je to na zriadenie a prevádzkovanie omnoho menej náročný model pre každého potenciálneho prevádzkovateľa. Môže ním byť aj obec, kde pošta doteraz nikdy nebola.
Ako sa vám tieto franšízy osvedčili? Väčšinu ich prevádzkuje samospráva.
Pri zavádzaní tohto modelu sme sa inšpirovali úspešným konceptom z Českej republiky, kde pošty často prevádzkujú priamo obce. Práve starostom a samosprávam totiž najviac záleží na tom, aby si ich obec zachovala poštové služby. Tento model im dáva do rúk nástroj, ako zabezpečiť ich dlhodobú udržateľnosť. Franšízový koncept si však nemôže dovoliť každá obec. Keďže aj starostovia sú manažéri, ktorí sa dnes boria s dosahmi neľahkej ekonomickej situácie našej krajiny, rozumiem im.
Hovoríte, že návštevnosť pôšt klesá, ale stále počúvame, že na pobočkách sú dlhé rady.
Toto tvrdenie je skôr zovšeobecnenie než realita. Máme pobočky, ktoré navštívi pár ľudí denne – najmä na vidieku. A potom sú tu mestské pošty, pošty v nákupných centrách, kde je väčšia koncentrácia ľudí a, prirodzene, aj väčší nápor.
Treba tiež objektívne uviesť, že nie každý deň v mesiaci a nie v každú hodinu počas dňa je na pobočkách plno. Najrušnejšie je u nás ráno, počas obeda či popoludní, keď si ľudia vybavujú poštu popri práci. Rovnako sú dni v mesiaci, napríklad pri výplate dôchodkov a dávok, keď je návštevnosť vyššia.
Nie je to systémová chyba, ale bežná realita, ktorú poznáme aj z bánk či obchodov. Naším cieľom je tieto špičky čo najlepšie manažovať, no držať plné kapacity celý deň by jednoducho nebolo efektívne. Čo však musíme zmeniť, sú pracovné návyky zamestnancov, podobne ako to majú napríklad samoobsluhy. Keď je veľa ľudí, všetci sa presúvajú k pokladniam, a keď nápor nie je veľký, pracujú na inej činnosti. Potrebujeme to zmeniť. Akosi máme zaškatuľkované, že máme zamestnanca priehradky a potom zamestnanca v zázemí. Potrebujeme väčšiu flexibilitu. Samozrejme, s tým musia súhlasiť aj dnešní kolegovia.
A je tiež našou chybou, že sme doteraz nehovorili dostatočne o alternatívach, vďaka ktorým ľudia nemusia chodiť na poštu, resp. tráviť tam veľa času.
Napríklad?
Napríklad stále rozširujeme sieť samoobslužných zariadení. Vlani k našim 250 BalíkoBOXom pribudlo 375 AlzaBoxov. Máme funkčnú a užitočnú mobilnú aplikáciu, cez ktorú je posielanie zásielok lacnejšie a pohodlnejšie. Vidíte v nej aj to, koľko ľudí akurát čaká na konkrétnej pobočke, vďaka čomu si môžete efektívne naplánovať jej návštevu, alebo presmerovať si prichádzajúcu či uloženú zásielku na pošte na také miesto, kde budete zastihnuteľní. A ani kvôli žltému lístku, ktorý si nájdete v schránke, dnes už nie je nutné ísť na pobočku.
Ako to?
Napríklad tak, že zavoláte alebo napíšete na zákaznícky servis a požiadate o opakované doručenie alebo o presmerovanie zásielky na iné miesto. Keď máte stiahnutú našu aplikáciu, vybavíte to na pár klikov.
Transformácia nie je iba zatváranie a škrtanie. Je to presúvanie zdrojov a kapacít do tých služieb a alternatív, o ktoré majú zákazníci záujem, ktoré skutočne využívajú, lebo im uľahčujú život. Nikomu neberieme poštu, len meníme formu jej využívania.
Máte mnoho výziev a jednou z nich je aj zmeniť tradičné správanie zákazníkov.
Presne tak. Panika kvôli redukcii širokej, čoraz menej využívanej a neefektívnej poštovej siete je založená na emóciách, nie na racionálnych a objektívnych dôvodoch. Optimalizujeme náklady, nie dostupnosť. Nefunguje ani dogma, že seniorom komplikujeme život tým, že musia zdolávať čoraz väčšie vzdialenosti, aby sa na poštu dostali. Dnes nemajú takmer žiadny dôvod, prečo tam ísť. Ponúkame im predsa ten komfortnejší spôsob vybavenia poštových služieb – cez svojho doručovateľa, doma.
Z ktorých služieb chce pošta tvoriť zisk? Gro vašich príjmov tvoria listy a listové zásielky, tie ale klesajú. Viete zvýšením ceny ustáť tento pokles?
Listy, poštové poukazy a SIPO tvoria stále najväčšiu časť našich príjmov. Ale, záujem práve o tieto služby najrýchlejšie a najciteľnejšie klesá. Len vlani sme zaznamenali medziročný pokles listov o 11 miliónov kusov. Poštové poukazy nám od roku 2010 klesli o 85 percent.
A čo sa týka cien – 50 g list 2. triedy stojí od januára 1,40 eura. Minulý rok to bolo 1,20 eura. Z pohľadu percent sa to javí ako vysoké zvýšenie, ale v skutočnosti je to len o 20 centov viac. Pričom list často prepravujeme z jedného konca republiky na druhý a môže sa stať, že si ho tam nikto neprevezme a vráti sa naspäť. Je to naozaj prehnaná cena za doručenie listu? Samozrejme, že je tam ešte priestor na navýšenie, najmä pri súčasnej situácii, keď rastie cena pohonných hmôt.
Ktoré služby sú pre vás zaujímavé z pohľadu príjmov? Spomínali ste balíky. Môže táto služba rásť?
Balíky sú pre nás perspektívne. Aj keď pomaly začínam hovoriť o stagnácii, pretože slovenský trh má svoje limity a konkurencia je veľká. Slovenská pošta má približne dvadsať percent trhu s balíkmi, čo nie je málo. Klient si naozaj môže vybrať a množstvo konkurencie môže znamenať tlak na cenu, čo býva výhodné pre zákazníkov. Napríklad v januári sme ako jediní pristúpili k zníženiu ceny za online podané balíky o 10 centov. Cez poštu ich klienti môžu posielať od 3 eur. Ceny za balíky podané pri priehradke na pošte zostali rovnaké.
Môžu rásť príjmy z ostatných služieb a produktov vašich partnerov?
Nepredpokladám, že to v budúcnosti bude rapídne rásť. Problém je v spomínanom poklese návštevnosti našich pobočiek. Čím menší pohyb je na poštách, tým nižšie sú príjmy aj z predaja služieb našich partnerov. Snažíme sa kompenzovať to rozširovaním ponuky. Od minulého roka si na pobočkách viete kúpiť aj lístok na vlak a v marci sme spustili predaj diaľničných známok na vybraných poštách.
Párkrát sme hovorili o tom, že pošta má byť obľúbená značka, moderná inštitúcia. Zmeniť tento pohľad zo strany zákazníka je ťažké. Ako k tomu chcete prispieť, navyše v čase, keď hovoríte o prepúšťaní, optimalizácii a transformácii?
Musíme začať s jednoduchými opatreniami – stačí upratať pobočky, zbaviť ich vizuálneho smogu. Nemáme na to, aby sme všetky zmodernizovali, ale na to, aby bola každá pošta čistá, aby vás na nej naši kolegovia pozdravom privítali, s úsmevom vybavili, nepotrebujeme veľa peňazí, ani špeciálne predpoklady.
Stačí chcieť.
Pošta už môže len prekvapiť. Aj drobné zmeny môžu prispieť k lepšiemu zážitku klienta, k tomu, aby si povedal: wau, to vôbec nebolo zlé. A preto verím, že do roku 2028 zmeníme pohľad verejnosti na Slovenskú poštu, budeme prvou voľbou zákazníkov, ale aj stabilným a atraktívnym zamestnávateľom.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.