Štúdia: Klebety na pracovisku môžu mať aj pozitívny efekt. Vedci opísali, prečo to môže pomáhať

Od šepkania na chodbe až po skupinové správy plné emotikonov či súkromné správy plné vulgarizmov – klebetenie o šéfovi môže mať mnoho podôb. Hoci sa vo všeobecnosti považuje za toxické správanie na pracovisku, nový výskum z aktuálneho vydania časopisu Journal of Business Ethics ukazuje, že ide o oveľa zložitejší jav, ktorý môže byť v niektorých prípadoch dokonca aj prínosný.

Výskumníci z troch amerických univerzít zistili, že rozprávanie o nadriadenom bez jeho prítomnosti môže medzi zamestnancami posilniť pocit vzájomnej prepojenosti a podporiť spoluprácu. „Aj keď vieme, že by sme to robiť nemali, zdá sa, že každý z nás sa z času na čas o svojich šéfoch rozpráva za ich chrbtom,“ hovorí Rebecca Greenbaumová, profesorka riadenia ľudských zdrojov na Rutgersovej univerzite a jedna z autoriek štúdie.

„Často si hovoríme: ‚Nemal by som to robiť,‘ no zároveň nám to prináša určitý pocit úľavy. Tento výskum vysvetľuje, prečo v nás klebetenie vyvoláva zmiešané pocity a ako môže ovplyvniť zvyšok nášho pracovného dňa,“ pokračuje vedkyňa.

Klebety môžu posilňovať kolegiálnosť

Greenbaumová spolupracovala s hlavnou autorkou štúdie Julenou Bonnerovou (Utah State University) a kolegami Marcusom Buttsom (Southern Methodist University) a Garym Thurgoodom (Utah State University). Spoločne oslovili 202 kancelárskych pracovníkov z rôznych odvetví. Počas desiatich dní im dvakrát denne posielali otázky, aby zistili, či sa rozprávali o svojom šéfovi za jeho chrbtom a ako sa následne cítili a správali.

Výskumníci potom prieskum zopakovali so skupinou ďalších 111 kancelárskych pracovníkov. Tentoraz sa obrátili aj na ich kolegov, aby zistili, či si ostatní všimli zmeny v správaní účastníkov po tom, čo sa zapojili do klebetenia. Výsledky boli pozoruhodne konzistentné.

„Táto štúdia nám pomáha pochopiť, ako klebety ovplyvňujú naše emócie a následné vzťahové správanie na pracovisku,“ vysvetľuje docentka manažmentu na Utah State University a hlavná autorka štúdie Julena Bonnerová.

Na jednej strane mali zamestnanci po kritike svojho nadriadeného tendenciu vyhýbať sa mu – často z pocitu viny, hanby alebo zo strachu, že budú odhalení. Takéto správanie môže narušiť včasnú spoluprácu, negatívne ovplyvniť produktivitu alebo zbytočne vyhrotiť aj menšie problémy.

Na druhej strane však pracovníci uvádzali, že po tom, čo si ventilovali frustráciu zo šéfa, sa cítili bližšie k svojim kolegom. Tento pocit spolupatričnosti sa ešte v ten istý deň prejavil aj vyššou mierou spolupráce. Stručne povedané, výskum ukázal, že rozprávanie o šéfovi za jeho chrbtom môže fungovať ako neformálny tímový rituál – spoločná „stmeľujúca aktivita“.

Hoci populárne manažérske rady často opisujú klebety ako škodlivý jav, autori štúdie tvrdia, že tento typ komunikácie môže mať pre ľudí aj organizácie pozitívne aj negatívne dôsledky. „Mnohé populárne médiá označujú klebety za deviantné správanie na pracovisku, ktorému by sa malo predchádzať,“ uvádzajú autori štúdie.

„Pre zamestnancov aj vedúcich pracovníkov je však užitočné pochopiť, že klebety sú zložitejší jav a prinášajú pozitívne aj negatívne dôsledky – pre zapojených zamestnancov aj pre samotnú organizáciu,“ uvádza sa v štúdii.

Výskumníci poukazujú na to, že zamestnanci môžu o svojom nadriadenom hovoriť za jeho chrbtom napríklad preto, aby si uľavili od frustrácie alebo aby sa podelili o spoločné skúsenosti. Možnosť vzájomne sa podporiť a „posťažovať si“ môže podľa autorov zamestnancov zbližovať a posilňovať kolegiálnosť prostredníctvom pocitu spolupatričnosti. Silnejšia súdržnosť a spolupráca medzi zamestnancami pritom môže priniesť organizácii viacero výhod.

Hlbší problém: zneužívajúce vedenie

Účinok bol ešte výraznejší v prípadoch, keď bol nadriadený emocionálne alebo verbálne zneužívajúci. V takých situáciách sa podľa Bonnerovej a Greenbaumovej šéf stáva akýmsi „spoločným nepriateľom“, čo posilňuje stmeľujúcu silu klebiet a ochotu zamestnancov navzájom sa podporovať.

Štúdia zároveň zdôrazňuje, že tieto zistenia by sa nemali chápať ako ospravedlnenie klebetenia alebo ako náhrada riešenia vážnejších problémov, napríklad zneužívajúceho správania zo strany nadriadených.

„Hoci sa môže zdať prirodzené snažiť sa potlačiť negatívne rozhovory o autoritách v organizácii, takýto prístup môže mať aj jeden potenciálny negatívny dôsledok – odstrániť klebety ako spôsob, prostredníctvom ktorého si zamestnanci budujú kolektívnu morálku a vzájomné väzby,“ uvádzajú autori.

„Aby bolo jasné, netvrdíme, že tento typ klebetenia je jediným alebo odporúčaným spôsobom, ako si zamestnanci môžu budovať vzťahy a navzájom sa prepájať. Rovnako netvrdíme, že umožniť zamestnancom klebetiť o svojom nadriadenom je dostatočným riešením problémov so zneužívajúcim správaním zo strany manažérov,“ zdôrazňujú.

Podľa výskumníkov by mali byť tieto zistenia skôr podnetom na premyslenejšie reakcie na situácie, keď zamestnanci ventilujú svoje frustrácie.

„Naše výsledky ukazujú, že klebety majú aj jeden pozitívny vedľajší efekt, o ktorom by mali organizační lídri vedieť, keď zvažujú, ako reagovať na klebety na pracovisku,“ uvádzajú autori. „Stále sa musíme veľa naučiť o tom, ako maximalizovať prínosy a minimalizovať náklady klebetenia o nadriadených, no tento výskum predstavuje prvý krok k pochopeniu týchto kompromisov,“ podotkli autori štúdie.