Rutina sa končí, zručnosti rozhodujú: Trh práce vstupuje do novej éry

Každý, kto si dnes kupuje rožky v supermarkete, robí rozhodnutie, ktoré ovplyvňuje trh práce, aj keď si to neuvedomuje. Stačí si len vybrať, ku ktorej pokladni sa postaví – samoobslužnej, alebo tej klasickej.

Nespokojnosť so samoobslužnými pokladňami medzitým u niektorých zákazníkov narástla do takých rozmerov, že pokiaľ by si nákup mali nablokovať sami, radšej ho jednoducho nechajú na mieste a odídu. „Dnes bol jeden známy v Lidli na nákupe. Pokladne zatvorené a presviedčali ho, aby išiel na samoobslužnú. Nechal nákup v košíku a odišiel domov. Tlieskam mu za jeho rozhodnutie,“ píše sa v príspevku facebookovej skupiny I love you Trenčín.

Pod príspevkom je viac než 1,5 tisíca komentárov. Niektoré z nich súhlasné, iné naopak obhajujúce pokladnice bez obsluhy. Nechýbal ani sarkastický odkaz: „Dúfam, že dotyčný si chodí vyberať peniaze do banky a nie do bankomatu. Hádam si ich nebude vyberať sám a robiť prácu za pracovníka banky.“

Supermarkety teda nie sú jediným miestom, kde zamestnancov nahrádzajú technológie. V skutočnosti ide o širší jav, ktorý sa dotýka desiatok profesií naprieč rôznymi odvetviami – od obchodu cez poštové služby až po administratívu. Budeme sa o desať rokov ešte môcť postaviť do radu ku „klasickým“ pokladniam?

Pokladne nezmiznú

Samoobslužné pokladne neznamenajú okamžitý koniec práce pre predavačov a predavačky, hovorí riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Miroslav Štefánik. „Pravdepodobne bude pri samoobslužných pokladniach podstatne menej osobných pokladníčok, ale úplne nevymiznú asi ani po roku 2035,“ zdôraznil odborník.

Debata o tom, či samoobslužné pokladne berú ľuďom prácu, naráža na realitu dnešnej podoby trhu práce, upozornuje ďalej ekonomický analytik Viliam Páleník, tiež z Ekonomického ústavu SAV. „Podľa môjho názoru priamo neohrozujú pracovné miesta, lebo už aj u nás platí všeobecný nedostatok predavačov a predavačiek,“ pripomína expert.

Zmeny na trhu práce sa pritom len začínajú, zhodujú sa viacerí experti z oblasti ekonómie a demografie. Populácia rýchlo starne a firmám jednoducho ubúda ľudí, ktorí by pre ne mohli pracovať. Kým jedna generácia odchádza do dôchodku, tú nasledujúcu tvoria citeľne slabšie ročníky. V skratke to znamená, že ľudí schopných pracovať je už dnes málo a o päť či desať rokov ich bude ešte menej.

Ak chceme, aby bežné služby – napríklad nákup v kamennom obchode či na internete – zostali naďalej dostupné, väčšiemu využívaniu technológií v každodennom živote sa nevyhneme. Neznamená to však, že budúci trh práce ľudí vôbec nebude potrebovať. Nepôjde len o jednoduchý príbeh znižovania počtu pracovných miest, ale o ich premenu, hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

„Kombinácia AI, robotizácie a demografie tak prináša významnú zmenu v štruktúre pracovných miest, ako aj ich obsahu,“ vysvetľuje. Dodáva, že najviac ohrozené sú pritom práce založené na opakujúcich sa postupoch a jasných pravidlách. Ide napríklad o pracovníkov call centier, operátorov vo výrobe či skladoch, pracovníkov na prepážkach (banky, poisťovne) alebo účtovníkov. Už dnes firmy často týchto zamestnancov nahradia buď robotickými linkami, softvérom alebo čet botmi.

„Podľa expertných odhadov viac ako dve tretiny povolaní si budú vyžadovať zmenu náplne práce a preškolenie do konca tejto dekády,“ súhlasí s nim Štefánik zo SAV.

Ktoré pozície zaniknú, závisí od technológií, ktoré budú práve dominovať. Dnes sú to najmä veľké jazykové modely, ktoré najviac zasahujú rutinné administratívne a tzv. back-office práce.

AI ako nový kolega

Umelá inteligencia zároveň mení aj rebríček zručností. „Konkurenčnú výhodu získavajú tí zamestnanci, ktorí dokážu technológie využívať, interpretovať ich výstupy a prepájať ich s rozhodovaním,“ hovorí Horňák. Práve preto rastie význam sociálnych, komunikačných a analytických schopností. Ide o schopnosť rozumieť tomu, čo hovoria dáta a technológie, nenechať sa nimi slepo viesť, vedieť si urobiť vlastný názor a potom ho zrozumiteľne vysvetliť a obhájiť pred ostatnými.

„Došlo k výraznému nárastu odmeňovania práve pre ľudí s vysokou úrovňou sociálnych zručností (bez ohľadu na kvantitatívne zručnosti),“ upozorňuje Horňák. Naopak, profesie s nízkymi sociálnymi zručnosťami, aj keď sú technicky náročné, podľa neho stagnujú. Veľký rast čaká aj IT sektor, hlavne vývojárov, dátových analytikov, expertov na kyberbezpečnosť a umelú inteligenciu.

Kľúčom k prežitiu na trhu práce tak bude ochota učiť sa a prispôsobovať sa zmenám, myslí si Zuzana Rumiz, generálna manažérka najväčšej personálnej agentúry na Slovensku ManpowerGroup. Podľa nej sú obavy prirodzené, no rozhodujúce je, ako na ne zareagujeme.

„Ten, kto sa naučí umelú inteligenciu správne využívať, získa konkurenčnú výhodu – v rýchlosti, efektivite aj kvalite práce.“ Budúcnosť tak nie je o boji s technológiami, ale o tom, naučiť sa s nimi spolupracovať.

„Ľudia by mali byť pripravení sa preškoľovať počas ich kariéry, aj ak zostanú v jednom povolaní,“ dodáva Štefánik. Podľa neho bude čoraz bežnejšie nielen meniť pracovné nástroje, ale aj samotné povolanie. Podobne to vidí aj Páleník. „Nemali by sa obávať, ale musia sa pripravovať,“ ozrejmil.

Keď sa história opakuje

Páleník pripomína, že pri zmenách na trhu práce nejde o nič nové. „Napríklad vznik automobilových taxíkov úplne zlikvidoval konské drožky slúžiace ako taxíky, a nebol to bezbolestný proces,“ uviedol. Aj dnes preto platí, že niektoré profesie zaniknú a iné vzniknú.

Podobne sa na situáciu pozerá aj Rumiz. „Nejde o jednoduchú náhradu ľudskej práce technológiou, ale o reakciu na tlak na efektivitu, nedostatok pracovnej sily a zmenu správania zákazníkov,“ vysvetľuje.

Týka sa to aj spomínanej zmeny v obchodoch, pokračuje šéfka personálnej agentúry. Úlohy predavačiek sa prirodzene menia – ubúda rutinného skenovania tovaru a pribúda práce so zákazníkmi, dohľadu nad prevádzkou, riešenia problémov či dopĺňania tovaru do regálov. Navyše vznikajú aj úplne nové pozície, ktoré ešte pred pár rokmi vôbec neexistovali, pripomina Rumiz.

„Pracovníci vybavujúci online objednávky, obsluha klikni-a-vyzdvihni služieb, operátori systémov samoobslužných pokladní či dátoví analytici, ktorí sledujú správanie zákazníkov,“ uviedla expertka príklady novovzniknutých funkcií. Zákazník si tak síce sám skenuje nákup, no v pozadí pracuje celý nový tím ľudí, ktorí zabezpečujú, aby všetko fungovalo hladko.

Z pohľadníc fotky, z poštárov balíkoboxy

Zmeny sa dotýkajú aj oblasti bezpečnosti. „Kde kedysi stačil jeden SBS zamestnanec, zajtra budú viacerí,“ upozornil Štefánik. Nejde však o posilnenie klasickej ochrany, ale o transformáciu ich úlohy. Z pasívneho stráženia sa presúvajú k aktívnemu dozoru nad samoobslužnými pokladňami, kde budú nielen predchádzať krádežiam, ale aj pomáhať zákazníkom.

Zároveň však priznáva, že samotná prevádzka by mala po zavedení samoobslužných pokladní fungovať s nižším počtom zamestnancov. Podľa ekonóma to ale nemusí byť zlá správa. „Tí, ktorí zostanú, budú zarábať viac a ceny predávaných tovarov budú rásť pomalším tempom, akoby rástli bez samoobslužných pokladní,“ hovorí Štefánik. Viac ľudí sa tak môže venovať kvalite a čerstvosti tovaru namiesto nekonečného blokovania položiek.

Minimálne zmeny v obsahu zamestnania môžu podľa Štefánika nastať napríklad pri kňazoch alebo povolaniach s ľuďmi, napríklad aj pri predavačoch v malých predajniach. Podľa neho sa nemení samotný princíp, ale tempo. „Je tomu tak už storočia, mení sa iba rýchlosť tejto zmeny,“ dodal.

Jedným z najviditeľnejších príkladov je pošta. Kým kedysi boli poštári neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, dnes ich čoraz viac nahrádzajú kuriéri a automatizované výdajné miesta. Páleník ako dôkaz spomína rýchlo rastúce „balíkoboxy“. „Napríklad elektronické bankovníctvo už prakticky úplne nahradilo peňažné poštové poukážky,“ pripomenul.

Podľa Rumiz však nejde len o technológie, ale aj o zmenu správania spotrebiteľov. „Neposielame pohľadnice, ale fotky cez WhatsApp, nepíšeme listy, ale maily, a dokonca aj štát prešiel na elektronické schránky,“ hovorí.

Ktoré profesie sú zatiaľ nenahraditeľné?

Rásť podľa Rumiz budú najmä povolania, ktoré kombinujú technické zručnosti a schopnosť riešiť praktické problémy. Rumiz hovorí o silnom dopyte po elektrotechnikoch, mechatronikoch, servisných a automatizačných technikoch, ale aj po remeselníkoch – od zváračov a CNC operátorov až po murárov, inštalatérov či stolárov. Dôvodom je odchod do dôchodku, slabý záujem mladých o remeslá a obmedzené možnosti náboru zo zahraničia.

Tento vývoj zapadá do širších trendov na slovenskom trhu práce. Nezamestnanosť sa v posledných rokoch drží blízko historických miním a ani krízy z rokov 2020 až 2023 ju dlhodobo výraznejšie nezvýšili. Ako upozorňuje Horňák, príčinou je aj demografia. „Jeden z dôvodov bol výrazný odlev populačne silných ročníkov z trhu práce, ktorých pracovné miesta mohli byť zapĺňané inými záujemcami či prípadne ostali neobsadené,“ uvádza.