Státisíce ton ropy z tankerov sú už na ceste k nám. Ako to vyzerá priamo v chorvátskom prístave, na ktorý upiera zrak celé Slovensko?

Práve z Omišalju, ktorý je na „začiatku rúry", je riadená celá logistika. Tu sa rozhoduje o tom, kedy bude ktorý tanker „vyložený" – teda jeho náklad prečerpajú do niektorého z pripravených zásobníkov na brehu. Maďarská spoločnosť MOL, ktorá vlastní náš Slovnaft, má v tomto prístave dva takéto zásobníky. Z nich bude potom ropa, doslova rýchlosťou chôdze (asi štyri až päť kilometrov za hodinu), prúdiť až na Slovensko. No vráťme sa miesto, kde sa to celé odohráva.

Dokopy ide o objem, ktorý Slovnaft v aktuálnom režime obmedzenej výroby, keď fabrika beží zhruba len na 50 percent, spracuje za mesiac. V čase, keď je ropy dostatok, závod mesačne spracuje asi pol milióna ton ropy – to ročne vychádza na 5,5 milióna až šesť miliónov ton. Spomínaný milión ton ropy, ktorú si spoločnosť objednala, by tak vystačil na dva mesiace plnej prevádzky. Časť z tejto ropy však poputuje aj do závodu v maďarskom meste Százhalombatta, ktorý aktuálne „beží" asi len na polovicu výroby pre minuloročný požiar, ktorého následky stále odstraňujú.

Počas našej návštevy – necelé dva dni – dorazili do Omišalju dva tankery s ropou pre slovenský trh. Ako prvá bola na prečerpanie ropy pripravená loď, ktorá viezla takmer 86-tisíc ton suroviny zo Saudskej Arábie. Neskôr bol v poradí nórsky tanker, z ktorého sa do jedného zo zásobníkov určených pre MOL prečerpá ďalších približne 150-tisíc ton ropy.

Po prečerpaní do zásobníkov sa ropa vydá na niekoľkostokilometrovú cestu ropovodom Adria, ktorý prevádzkuje spoločnosť JANAF. Potrubie, ktoré má vyše 600 kilometrov, smeruje z chorvátskeho ostrova Krk cez vnútrozemie Chorvátska a Maďarska až k slovenským hraniciam, kde sa napája na systém zásobujúci bratislavskú rafinériu. Ide o trasu, ktorá je pre našu krajinu kľúčová, no treba povedať aj to, že kým sa k nám komodita dostane, trvá to približne dva týždne.

Cez najväčší ropovod na svete Družbu, na ktorý sme sa spoliehali desiatky rokov, totiž už surovina netečie asi mesiac a pol. Podľa vyjadrení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského môže výpadok tejto ropnej tepny trvať ďalšie štyri až päť týždňov, teda do polovice apríla. Chorvátsky systém rúr je tak tým, na ktorý sa musíme v tomto prípade spoľahnúť.

Viac nafty pre región

Okrem spomínaného Omišalju sa Pravda bola pozrieť aj na neďalekú rafinériu spoločnosti INA v Rijeke, ktorá je od kľúčového prístavu vzdialená iba niekoľko kilometrov. Aj tento závod, rovnako ako Slovnaft, vlastní energoskupina MOL. Rozdielov medzi týmto rafinériami je však viac. Zatiaľ čo náš závod leží na okraji Bratislavy a spolieha sa na potrubné dodávky ropy, ten chorvátsky leží len kúsok od Jadranského mora. Výhodu má v tom, že môže spracovávať surovinu dovezenú tankermi, vďaka čomu je výroba ropných produktov výrazne flexibilnejšia. Okrem toho sa nemusí obávať podobných „problémov na rúre", s ktorými aktuálne zápasí Slovensko.

Nejde však o jediný rozdiel. Chorvátsky závod v Rijeke dokáže za rok spracovať len približne štyri milióny ton ropy – teda o dva milióny ton suroviny menej, než dokáže Slovnaft. Rafinérii pri pobreží šéfuje už asi rok a pol Slovák Ladislav Nagy. Práve on dohliadal na modernizáciu závodu, ktorá bola ukončená len nedávno. Ide zároveň o jednu z najvýraznejších investícií do priemyslu v tejto krajine.

Cieľom modernizácie je efektívnejšia výroba v chorvátskej rafinérii. „Budeme spracovávať ťažké ropné zvyšky, ktoré boli predtým nepredajné. Z tohto materiálu dokážeme vyrobiť pohonné hmoty. Produkcia motorovej nafty sa v našom regióne zvýši o 30 percent. To znamená, že diesel nebudeme musieť nakupovať v iných krajinách a región sa stane stabilnejším z hľadiska energetickej bezpečnosti," priblížil Nagy. V prípade potreby bude možné naftu prepraviť aj na slovenský trh.

Šéf prímorskej rafinérie zároveň povedal, že do budúcnosti by zvýšená produkcia motorovej nafty mohla mať vplyv aj na ceny tejto pohonnej hmoty. A to je téma, ktorá v posledných týždňoch, od izraelsko-amerického útoku na Irán na konci februára, výrazne zaznieva vo verejnej diskusii.

Veľká časť Európy zažíva „palivový šok" – ceny na benzínkach v mnohých krajinách, napríklad v Nemecku, Rakúsku či vo Francúzsku, narástli aj o desiatky centov len v priebehu niekoľkých dní. „Do budúcna platí, že keď sú väčšie objemy na strane ponuky, ceny by mohli byť mierne nižšie," skonštatoval Nagy na margo toho, čo by mohla novinka v našom regióne znamenať.

Odkiaľ k nám ropa potečie?

Slovensko však má stále problém. Krajina je v stave ropnej núdze a komodita cez Družbu stále netečie, pričom riešenie je v nedohľadne. Ukrajina tvrdí, že ropovod je poškodený, no vláda na čele s Robertom Ficom (Smer) sa odvoláva na satelitné zábery, na ktorých poškodenie nie je vidieť. Do celej veci sa obula aj Európska komisia (EK), ktorá začína tlačiť na Kyjev. Loptička je tak na strane nášho východného suseda.

Kým sa však situácia nevyrieši, nemáme veľa možností. V tejto situácii sa Slovensko musí spoliehať na chorvátsky JANAF a tiež na to, že jeho ropovod Adria k nám dokáže prepraviť dostatok suroviny. Inak povedané – keďže je JANAF štátom kontrolovaný prepravca, musíme sa spoľahnúť na rozhodnutia chorvátskej vlády.

Tá však na Slovensko a do Maďarska odmieta prepravovať ruskú ropu. „Rozhodli sme sa tak pre sankcie a pre vojnu na Ukrajine. Nechceme pomáhať financovať ruskú agresiu,“ povedal počas našej návštevy v termináli Omišalj chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar. Reagoval tak na slová premiéra Fica, ktorý trvá na tom, že Slovensko má výnimku na dovoz ruskej ropy – a to aj po mori.

O problémoch hovorí aj samotný Slovnaft, ktorý pohonnými hmotami zásobuje až 60 percent nášho trhu. Rafinéria síce dokáže spracovať aj neruskú ropu, no je to náročnejší proces. Výkonný riaditeľ Slovnaftu Gabriel Szabó zároveň hovorí, že spoločnosť ešte nemá dokončené technologické procesy na diverzifikáciu a rovnako tvrdí, že preprava ropy cez Adriu je niekoľkonásobne drahšia ako cez Družbu.

Chorváti napriek tomu opakujú, že si účtujú výrazne menej, než koľko stojí preprava cez Družbu. „Je to lacnejšie," zopakoval pred tankermi naplnenými ropou, ktorá poputuje až na naše územie, šéf chorvátskeho rezortu hospodárstva Šušnjar.

Oficiálne cenníky však hovoria inou rečou – podľa nich je preprava cez Adriu niekoľkonásobne drahšia. „Ropa prichádzajúca do prístavu Omišalj z krajín ako Líbya, Saudská Arábia, Kazachstan, Nórsko a pod. je prepravovaná do Chorvátska po mori, čo predstavuje dodatočné náklady na prepravu vo výške 20 až 25 dolárov na tonu. Tento dodatočný náklad ešte viac predražuje už aj tak neprimerané transportné poplatky na chorvátskej trase," píše Slovnaft, ktorý spolu so spoločnosťou MOL podal formálnu sťažnosť Generálnemu riaditeľstvu pre hospodársku súťaž EK, podľa ktorej má JANAF zneužívať svoje monopolné postavenie.

Rafinéria však ústami Szabóa zdôrazňuje, že napriek tomu „mať dve rúry je lepšie, ako mať len jednu". Aj preto sa už, po dohode s firmou JANAF, malo rozbehnúť testovanie Adrie, ktoré malo trvať 10 mesiacov. Problémom totiž je, že podľa Chorvátov zvládne ich ropovod prepraviť za rok 11 až 15 miliónov ton ropy. V praxi však cez tento úsek nikdy neprešlo viac ako 2,2 milióna ton ropy.

Slovnaft tak s rafinériou vedie spor o testovanie, ktoré má prebehnúť pod dohľadom EK a nezávislých expertov. JANAF totiž trvá na tom, aby celý proces trval len jeden mesiac v nepretržitom režime na dennej báze. Zatiaľ tak nemáme istotu, či táto trasa dokáže plnohodnotne nahradiť Družbu.