Konsolidácia ani drahé energie nestačili. Slovákov čaká ďalší úder na peňaženky, tentoraz príde z Bruselu

Hoci politici v tejto súvislosti dlhodobo hovoria o ožobračovaní ľudí či sociálnom masakri, odborníci upozorňujú, že realita bude zložitejšia. Nepôjde o rovnaký úder pre všetkých, ale o systém, ktorý najviac doľahne na domácnosti mimo veľkých miest, na rodiny v rodinných domoch, na ľudí odkázaných na auto a na tých, ktorí kúria plynom alebo pevnými palivami. Práve tam sa môže bruselská klimatická politika veľmi rýchlo premeniť na citeľne vyššie mesačné účty.

Čísla z novej štúdie PAQ Research a českého Centra verejných financií ukazujú, že pri scenári s cenou povolenky 55 eur by ETS2 v Českej republike zvýšil priemerné mesačné výdavky domácnosti o približne 19 eur. Z toho by asi 7,2 eura pripadlo na dopravu a 11,8 eura na vykurovanie. Štúdia zároveň ukazuje, že nejde o plošné zvýšenie, ktoré bude rovnaké pre každého – 46,9 percenta českých domácností by pocítilo len veľmi nízky dopad, teda nárast výdavkov o menej než 10 eur mesačne.

Najtvrdšie by nový systém zasiahol domácnosti, ktoré kúria fosílnymi palivami. „Tých je síce relatívne málo, no dopad na ne je výrazný – ich mesačné náklady môžu vzrásť približne o tisíc českých korún (o vyše 41 eur, pozn, redakcie), ak nezmenia spôsob vykurovania alebo nezateplia svoje bývanie. Celkovo sa pritom počíta s tým, že ceny uhlia vzrastú približne o 30 percent, zemného plynu o 15 percent, nafty o 12 percent a benzínu približne o 11 percent," priblížil hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda. Pri uhlí štúdia ráta s priemerným nárastom nákladov na vykurovanie o takmer 40 eur mesačne, pri zemnom plyne o približne 22,8 eura mesačne.

Podobný scenár čaká aj Slovensko

Hoci spomínaná štúdia pracuje s českými domácnosťami, jej závery sa dajú do veľkej miery preniesť aj na Slovensko. Systém ETS2 totiž bude aj u nás zasahovať tie isté dve oblasti, teda vykurovanie budov a cestnú dopravu, a slovenské oficiálne materiály už dnes rátajú s tým, že bez kompenzácií môže tvrdo dopadnúť najmä na zraniteľné domácnosti. Slovensko sa preto už pripravuje na čerpanie Sociálno-klimatického fondu, z ktorého má dostať najviac 1,28 miliardy eur pri štarte ETS2 v roku 2028 – s povinným spolufinancovaním by celkový balík ešte narástol.

Peniaze z fondu majú slúžiť na dve veci. Časť má ísť priamo ľuďom, aby ľahšie zvládli drahšie energie a dopravu, napríklad cez klimatické šeky. Zvyšok sa má použiť na opatrenia, ktoré znížia závislosť domácností od fosílnych palív dlhodobo, teda na obnovu domov, výmenu starých kotlov či posilnenie verejnej dopravy. Zmyslom nie je len zmierniť okamžité zdraženie, ale aj obmedziť, aby boli domácnosti podobným otrasom vystavené aj v budúcnosti.

Slovensko je navyše v európskom meradle mimoriadne citlivé aj pre svoju vysokú plynofikáciu. Podľa údajov SPP – distribúcia má prístup k zemnému plynu až 94 percent domácností a firiem a krajina patrí medzi najplynofikovanejšie štáty v Európe. Práve preto môže byť zdraženie plynu cez ETS2 pre slovenské domácnosti obzvlášť bolestivé, keďže sa netýka okrajovej skupiny, ale veľmi širokej časti krajiny.

Ak v Česku vychádzajú najhoršie domácnosti kúriace uhlím a plynom, podobná logika bude platiť aj na Slovensku, kde štátne materiály pri ETS2 počítajú s rastom cien plynu aj palív a otvorene hovoria o potrebe chrániť domácnosti ohrozené energetickou a dopravnou chudobou. Revízia výdavkov a príjmov v energetike z dielne Útvaru hodnoty za peniaze odhaduje, že pri konzervatívnejšom scenári s cenou kvóty 30 eur za tonu CO2 by ETS2 mohol zvýšiť cenu benzínu o približne 8 centov za liter, nafty o 9 centov za liter a plynu o 7,27 eura za megawatthodinu. Pri vyššom scenári, ktorý ráta s cenou 54,52 eura za tonu CO2, by benzín zdražel o 15 centov za liter, nafta o 17 centov za liter a plyn by vzrástol o viac než 13 eur za megawatthodinu.

Na Slovensku pritom môže byť citlivejší najmä vidiek. Analýza Inštitútu environmentálnej politiky upozorňuje, že približne sedem percent populácie žije v územiach s vysokým rizikom dopravnej chudoby, teda v oblastiach, kde je auto skôr nutnosť než pohodlie. To je dôležité práve pri ETS2, pretože zdraženie pohonných látok nezasiahne len motoristov vo všeobecnosti, ale najmä ľudí v regiónoch so slabšou verejnou dopravou, dlhším dochádzaním a nižšími príjmami.

Podobne to platí aj pri bývaní. Slovenské podklady k Sociálno-klimatickému fondu priamo počítajú s tým, že časť peňazí má ísť na kompenzácie vysokých nákladov na energie spôsobených rozšírením ETS na domácnosti a dopravu, zvyšok na zatepľovanie, obnovu budov a čistejšie formy vykurovania. Inými slovami, aj slovenský štát už dnes vychádza z toho, že najväčšie riziko nespočíva v samotnej existencii ETS2, ale v tom, že bez modernizácie bývania a cielenej pomoci budú vyššie účty najviac bolieť práve domácnosti v starších rodinných domoch a s vyššou spotrebou fosílnych palív.

Účet nebude likvidačný

Skutočný dosah nového systému sa nemusí týkať každej domácnosti. Samotné zvýšenie cien by podľa odhadov mohlo zasiahnuť asi polovicu z približne 2,3 milióna domácností na Slovensku. Pôjde najmä o ľudí, ktorí nie sú napojení na centrálne zásobovanie teplom, teda často bývajú v rodinných domoch, a zároveň vlastnia auto. Naopak domácnosti s centrálnym vykurovaním už časť týchto nákladov v cenách energií znášajú dnes, keďže sú zahrnuté v existujúcom systéme ETS 1.

Na riziká spojené s ETS2 upozorňujú aj odborári. Tí hovoria, že najväčší problém nebude v samotnej spotrebe, ale v tom, že časť domácností nemá priestor reagovať. „Domácnosti s nízkymi príjmami sú najviac ohrozené dosahmi nového systému emisných povoleniek ETS2, pretože majú veľmi obmedzené možnosti prispôsobiť sa zmenám. Ide o ľudí, ktorí bývajú v energeticky neefektívnych domoch či bytoch, často s nevhodným spôsobom vykurovania – napríklad starými kotlami na tuhé palivo. Tieto domácnosti si nemôžu dovoliť investovať do zateplenia, výmeny okien, nových vykurovacích systémov a podobne,“ varuje Konfederácia odborových zväzov.

Podľa expertov si priemerný Slovák za rok priplatí nižšie stovky eur. Energetický analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár už skôr pre Pravdu odhadol, že bežná domácnosť so spotrebou 10 megawatthodín plynu ročne vyprodukuje približne dve tony CO2. Ak by cena emisných kvót dosiahla napríklad 80 eur za tonu (teda výrazne viac ako spomínaných 55 eur), dodatočný náklad by predstavoval približne 160 eur ročne. Pri motorových palivách by rovnaká cena kvót mohla zvýšiť cenu litra benzínu alebo nafty asi o 20 centov. Ak by sa však cenu kvót podarilo udržať bližšie k 60 eurám za tonu, zdraženie by bolo miernejšie, hoci vývoj trhu s povolenkami zostáva neistý.

Podobne to vidí aj riaditeľka občianskeho združenia Slovenská klimatická iniciatíva Kateřina Chajdiaková, ktorá sa odvoláva na správu Európskej komisie (EK). „Podľa analýzy EK (Trinomics, 2025) sa priemerné dodatočné náklady na domácnosť na Slovensku v dôsledku systému ETS2 odhadujú na približne 130 eur ročne za dopravu a 140 eur ročne za vykurovanie, ak domácnosť používa fosílne palivá a cena uhlíka dosiahne 60 eur za tonu CO2,“ doplnila odborníčka. V prepočte to znamená celkový účet okolo 270 eur ročne, a aj to len v prípade, že domácnosť používa auto na fosílne palivá a zároveň kúri plynom.