Štát páli pri energopomoci stámilióny eur v kotloch, teraz môže prísť ďalší problém. Porastú účty za energie?

Odborníci o aktuálnej kríze hovoria ako o jednej z najhorších za posledné desaťročia. Šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol ju, čo sa týka čierneho zlata, dokonca prirovnal k ropnej kríze zo 70. rokov, ktorá zásadne zmenila svetovú energetiku. Čo sa týka plynu, Birol hovorí, že súčasná situácia môže mať podobné následky, ako mal ruský útok na Ukrajinu v roku 2022.

Ceny plynu sa pred štyrmi rokmi na trhoch vyšplhali na vyše 317 eura za megawatthodinu (MWh) a pod sto eur klesli až na konci spomínaného roka. Trhy sa začali správať podobne aj po tom, čo americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu zaútočili na konci februára na Irán. Od začiatku tohto roka sa ceny plynu držali na úrovni okolo 30 eur za MWh, v druhej polovici marca sa už vyšplhali k 50 eurám za MWh. Komodita dražie aj preto, že Hormuzský prieliv je kľúčovou trasou nielen pre prepravu ropy, ale rovnako aj plynu.

Nejde však len o samotný plyn, dôsledky zdražovania ktorého pocítime na vyšších faktúrach až s odstupom niekoľkých mesiacov. Potrápiť nás môžu aj ceny elektriny a tepla. Pri elektrine totiž platí, že jej burzová cena sa v Európe často odvíja aj od ceny plynu, keďže práve plynové elektrárne neraz určujú konečnú cenu na trhu. Pri teple je zas problém v tom, že zemný plyn zostáva kľúčovým palivom mnohých teplární, takže jeho zdraženie sa môže skôr či neskôr premietnuť aj do vyšších nákladov domácností.

Navyše podľa odborníkov už teraz sa nachádzame v situácii, ktorá bude ovplyvňovať naše peňaženky. „Už v tomto bode môžeme hovoriť o nejakom type energetického šoku. Dotkne sa nás to, pretože ukončenie konfliktu je v nedohľadne," skonštatoval pre televíziu ta3 finančný analytik investičnej spoločnosti XTB Matej Bajzík.

Porastú nám faktúry?

Energetický analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár pre Pravdu priblížil, že aktuálne dianie na trhu pocítia domácnosti s oneskorením. Platí totiž, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý nastavuje cenové stropy, berie do úvahy priemer cien na trhu za určité špecifické obdobie. Aktuálne sa nachádzame v takzvanom referenčnom období, ktoré je kľúčové pre výpočet regulovaných poplatkov na rok 2027. To trvá od októbra 2025 do júna 2026.

„Aktuálne dianie na trhu s plynom teda domácnosti pocítia vo svojich účtoch až od nového roka. Určite si ešte treba počkať na vývoj počas apríla, mája a júna. Prvé mesiace referenčného obdobia vyzerali dobre, od začiatku marca je ale všetko inak," priblížil odborník.

ÚRSO vydáva cenové rozhodnutia spravidla na konci roka, teda v poslednom štvrťroku pred rokom, na ktorý budú ceny platiť. To, koľko budeme platiť za plyn na budúci rok, sa tak dozvieme zhruba až na jeseň tohto roka. Do hry však vstupuje aj energopomoc od štátu. Znamená to, že väčšina ľudí neplatí za plyn tie poplatky, o ktorých rozhodne regulátor, ale sumu, ktorú určí štát. Zvyšok – teda rozdiel medzi regulovanými cenami na trhu a vládnym stropom – zaplatí štát dodávateľom energií.

Čo sa týka elektriny, tam je podľa experta situácia komplikovanejšia. Súčasné ceny, ktoré sú nižšie ako trhové, totiž stoja na dohode so Slovenskými elektrárňami o ich zmrazení. Platí tiež, že faktúry pre domácnosti sa od roku 2023 takmer nezmenili a silová zložka elektriny bola zastropovaná na sume 61 eur za MWh. „Ak by tento mechanizmus skončil a regulovaná cena elektriny by mala opäť vychádzať z trhovej reality, domácnosti sa nevyhnú citeľnému nárastu. Na čierne scenáre je však ešte priskoro, v prípade elektriny sa vec rozlúskne zrejme až v druhej polovici roka," hovorí Potočár.

Podľa odborníka je však podstatnejšou témou teplo, pri ktorom domácnosti pocítia dôsledky drahšieho plynu najskôr. Pre bytové domy napojené na teplárne ide totiž o najväčší energetický náklad a regulované ceny tepla sa na rozdiel od plynu či elektriny môžu meniť aj počas roka. Potočár zároveň upozorňuje, že dosah nebude rovnaký v každom meste. Kým niektoré teplárne môžu mať plyn nakúpený výhodnejšie na dlhšie obdobie dopredu, iné budú na rast cien reagovať rýchlejšie.

Bude sa meniť energepomoc?

To, čo vieme o cenách elektriny a plynu pre domácnosti zatiaľ povedať, je, že sa s veľkou pravdepodobnosťou do konca tohto roka výrazne meniť nebudú. A to ani v prípade, že nedostávate energopomoc od štátu. Ako sme už spomínali, regulátor už poplatky za plyn na tento rok určil. Potočár pripomína, že v tomto ohľade môže ešte dôjsť napríklad k zvýšeniu taríf za prepravu komodity, je to však položka, ktorá na faktúre predstavuje iba pár centov a nesúvisí to s udalosťami na Blízkom východe. Podobne aj ceny elektriny sú zastropované.

Môžme sa však baviť o tom, či sa vláda nerozhodne zasiahnuť do schémy, podľa ktorej funguje energopomoc. Od 1. januára platí, že dotácie na energie dostáva približne 90 percent domácností. Posudzuje sa pritom, zjednodušene povedané, aký príjem jednotliví členovia domácnosti majú. Problémom však je, že ani prechod na limitovanú formu adresnosti štátnemu rozpočtu príliš nepomohol – energodotácie na rok 2026 budú Slovensko stáť okolo 400 miliónov eur.

Ak teraz ceny energií stúpajú, balík prípadnej pomoci na rok 2027 sa môže ešte zvýšiť. „Vývoj na energetických trhoch bol od konca minulého roka relatívne priaznivý a črtala sa nádej, že regulované ceny energií pôjdu dole a štátu sa pri financovaní energopomoci uľaví. Vojna na Blízkom východe však tieto očakávania hlavne v prípade plynu urobila málo pravdepodobnými. Vzhľadom na stav verejných financií, ale aj zmysluplnosť celej podpornej schémy nedáva zmysel, aby štát pokračoval v mimoriadne štedrom a takmer plošnom dotovaní energií. Prvý krôčik k adresnosti už vláda urobila, ale pointa zostáva nezmenená a v rámci energopomoci stále pálime v kotloch stámilióny eur," zhrnul Potočár.

Pravda sa preto s otázkami na to, či je v hre nejaká zmena v oblasti energopomoci, obrátila priamo na ministerstvo hospodárstva. Rezort však na otázky neodpovedal. Nejaké zmeny sa však napriek tomu už diať začali. Naznačuje to aj návrh novely zákona z dielne ministerstva hospodárstva, ktorý už schválila vláda. Ten má nielen sprísniť kontrolu nad tým, kto môže čerpať domácu sadzbu na elektrinu a plyn, ale zároveň dáva vláde väčší priestor na úpravu regulačných nástrojov v čase, keď vývoj cien energií začne výraznejšie dopadať na rôzne skupiny odberateľov.

Po novom už napríklad nemá byť okruh zraniteľných odberateľov napevno vypísaný len v zákone, ale určovať ho má aj nariadenie vlády. Štát si tak vytvára väčší manévrovací priestor, aby vedel pružnejšie meniť pravidlá pomoci a zasiahnuť rýchlejšie, ak by sa energetická situácia ďalej zhoršovala.