Cez Európu sa prehnal palivový šok. Rakúšania aj Česi schytali tvrdý zásah, kto sú víťazi a porazení masívneho zdražovania? (graf)
Ceny benzínu a nafty po vypuknutí vojny v Iráne rástli v krajinách Európskej únie veľmi nerovnomerne. Kým v niektorých štátoch vyskočili prudko, Slovensko patrilo medzi krajiny, kde sa zdražovanie prejavilo najmenej. Vyplýva to z nových údajov Európskej komisie za obdobie od 2. do 9. marca.
Riaditeľ Slovnaftu: Ak sa kríza v Iráne predĺži, môžeme čeliť kritickej situácii
Najväčší rast cien palív zaznamenalo Rakúsko, kde benzín a nafta zdraželi v medzi týždňovom porovnaní v priemere o 17,1 percenta. Nasledovalo Poľsko s rastom o 15,2 percenta a Nemecko so zvýšením o 14,7 percenta. Česká republika sa s priemerným rastom o 11,6 percenta zaradila medzi krajiny, kde palivá zdraželi nadpriemerne.
Čo sa týka samotných cien nafty, tie suverénne najviac vyleteli v Rakúsku – v spomínanom týždni stúpli až o 21, 36 percenta. Podobný nárast zasiahol aj Poľsko (21,34 percenta) či Luxembursko (20,96 percenta). Diesel rástol najmenej v Slovinsku (0,11) percenta, ktoré však ceny na benzínkach stropuje už od roku 2022.
V rámci cien motorovej nafty je v regióne V4 jednoznačným víťazom Slovensko – rástli iba o 1,16 percenta. V Maďarsku stúpli ceny o 4,08 percenta a Česku narástli o 16,25 percenta.
Pri benzíne bola situácia podobná. Najviac, až o 12,74 percenta, sa zdražovalo v susednom Rakúsku, v Česku zaplatili v porovnaní s týždňom predtým, vodiči viac o takmer sedem percent. Slovenskí vodiči si pri tankovaní benzínu priplatili iba o menej ako jedno percento.
Na Slovensku bol vývoj oveľa pokojnejší. Priemerné zdraženie dosiahlo len 1,1 percenta, čo je podľa českého ekonóma Lukáša Kovandu z Trinity bank približne 11-krát menej než v Česku.
„V Česku pohonné hmoty zdražily v reakci na válku v Íránu 11krát výrazněji než na Slovensku,“ uviedol Kovanda. Dodal, že vychádza z dnes zverejnených údajov Európskej komisie.
Priemer za celú Európsku úniu bol 10,5 percenta, takže Slovensko zostalo výrazne pod ním. Graf zároveň ukazuje, že reakcia jednotlivých krajín na rast cien ropy bola veľmi rozdielna.
Podľa Kovandu za tým stoja najmä rozdielne dane, odlišný spôsob tvorby cien aj zásahy štátov či veľkých firiem. Kým napríklad v Maďarsku ceny palív zastropovali a vo Francúzsku pristúpil k obmedzeniu cien veľký predajca TotalEnergies, inde sa rast cien premietol do cenníkov rýchlejšie.
Pre slovenských vodičov je to aspoň zatiaľ priaznivá správa: vojna na Blízkom východe síce otriasla trhom s ropou, no na domácich pumpách sa to prejavilo oveľa miernejšie než v mnohých iných krajinách EÚ.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.