Európa zavádza cenové stropy na palivá a vodiči platia miliardy za vojnu. Ako sa vysokým účtom plánuje vyhnúť Slovensko?

Na Slovensku zatiaľ ceny pohonných hmôt stúpli len o niekoľko centov. Na rozdiel napríklad od Rakúska, Nemecka či Francúzska, kde sa v priebehu niekoľkých dní zdražovalo aj o desiatky centov, držíme viac „pri zemi". Podľa informácií Pravdy je však reálne, že ak bude konflikt na Blízkom východe pokračovať, výraznejšie to pocítia aj naši vodiči. Ak zdražuje surovina, z ktorej sa produkty vyrábajú, časom sa to bude musieť ukázať.

K čoraz viac napätej situácii sa vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý vládu pochválil za aktuálny postup, ktorý výrazne nezasahuje do verejných financií. „Vláda má zatiaľ situáciu naplno pod kontrolou," povedal. Zároveň však dodal, že v prípade, ak sa situácia zhorší, kabinet na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer) musí mať aj svoj „plán B".

Výkonný riaditeľ rafinérie Slovnaft, ktorá pohonnými hmotami zásobuje asi 60 percent slovenského trhu, Gabriel Szabó v tejto súvislosti povedal, že spoločnosť bude k cenotvorbe aj naďalej pristupovať zdržanlivo a konzervatívne.

Hoci na tom Slovensko zatiaľ nie je až tak zle ako iné krajiny, Európa už teraz platí účet za izraelsko-americký útok na Irán. Predseda vlády Fico zároveň povedal, že po telefonáte s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou sa dozvedel, že celkové energetické škody, ktoré vznikli od konca februára, kedy sa vojna na Blízkom východe začala, sa už vyšplhali na tri miliardy eur.

Zo strany vlády však konkrétne riešenia, ktoré by mohli predísť zhoršeniu situácie, doposiaľ nezazneli. Pravda sa s otázkou na to, či Slovensko počíta v prípade zhoršenia sa situácie so zavedením konkrétnych opatrení, obrátila na ministerstvo financií. Rezort však nereagoval.

Opozícia volá po riešení

Opozičné strany začínajú čoraz hlasnejšie upozorňovať, že vláda by mala byť pripravená na prípadný prudší rast cien pohonných hmôt. Strana Sloboda a solidarita (SaS) preto navrhuje dočasné zníženie spotrebnej dane z motorových palív na najnižšiu úroveň, ktorú povoľujú pravidlá EÚ. Poslanci za SaS Marián Viskupič a Karol Galek vyzvali kabinet, aby si návrh osvojil a predložil ho do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.

Podľa predloženého návrhu by sa spotrebná daň z benzínu znížila zo súčasných 514 eur na 359 eur za tisíc litrov a pri nafte z 368 eur na 330 eur za tisíc litrov. Ide o minimálne sadzby stanovené európskou legislatívou. Podľa Viskupiča by takýto krok mohol zlacniť benzín približne o 18 centov a naftu asi o päť centov na liter.

SaS zároveň tvrdí, že výpadok príjmov štátu by nemusel byť taký výrazný, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Na Slovensku sa podľa poslancov mesačne predá približne 70 miliónov litrov benzínu, čo by pri navrhovanom znížení dane znamenalo približne desaťmiliónový mesačný výpadok v rozpočte. Nižšie ceny by však podľa nich mohli zvýšiť predaj palív – časť Slovákov by prestala tankovať v zahraničí a viac by tankovali aj vodiči, ktorí Slovenskom len prechádzajú. Na vyrovnanie výpadku by podľa SaS stačilo zvýšenie predaja približne o pätinu.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) však s takýmto prístupom nesúhlasí. Podľa poslanca Jozefa Hajka by znižovanie daní na pohonné látky počas rozpočtového roka mohlo narušiť stabilitu verejných financií a predstavovalo by skôr nesystémové riešenie. KDH zároveň odmieta aj administratívne zastropovanie cien palív na čerpacích staniciach, ktoré by podľa nich mohlo deformovať trh a v extrémnom prípade viesť aj k nedostatku pohonných hmôt.

Hajko preto navrhuje iný postup. Vláda by mala podľa neho priebežne sledovať dodatočné príjmy štátu zo spotrebnej dane a DPH, ktoré vznikajú v dôsledku vyšších cien palív oproti pôvodným rozpočtovým odhadom. Tieto prostriedky by potom mohla využiť na cielenú pomoc domácnostiam alebo na podporu verejnej dopravy.

Pomôže nám EÚ?

Aj ďalšie opozičné strany hovoria o potrebe reagovať, no navrhujú rôzne prístupy – od práce s daňovými nástrojmi až po dočasné znižovanie daní či iné kompenzačné opatrenia. Diskusia o tom, ako reagovať na prípadné zdražovanie palív, sa tak postupne presúva aj do parlamentu.

Okrem opozičných politikov sa však k téme opatrne vyjadrujú aj predstavitelia vlády. Napríklad ešte na konci minulého týždňa minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) naznačil, ako vidí celú vec on. „Situácia z pohľadu zvyšovania cien pohonných látok v celej EÚ sa bude zhoršovať. Čiže aj vláda budem musieť prijať určité rozhodnutia, ktoré budú podobné ako v iných krajinách Únie," povedal Takáč v relácii STVR O 5 minút 12.

Šéf rezortu pôdohospodárstva vidí riešenie aktuálneho energetického napätia vo využití všetkých možných kapacít na prepravu ropy z iných miest. Na mysli mal východnú trasu, ropovod Družba, cez ktorý k nám ropa netečie približne mesiac a pol. „Pokiaľ to bude núnosné, EÚ bude podľa mňa musieť prísť s nejakými kompenzáciami pre jednotlivé krajiny," dodal Takáč s tým, že sa problémom plánuje zaoberať aj slovenská vláda.

Riešenia zo zahraničia

Niektoré krajiny EÚ už začali na rast cien pohonných hmôt reagovať konkrétnymi opatreniami. V strednej a juhovýchodnej Európe sa vlády rozhodli zasiahnuť priamo do cien na čerpacích staniciach alebo do dodávok palív na domáci trh.

Maďarská vláda premiéra Viktora Orbána napríklad zaviedla cenový stropu na benzín a naftu. Podľa rozhodnutia kabinetu sa cena benzínu zastropuje na úrovni 595 forintov za liter a nafta na 615 forintov za liter. Opatrenie sa má týkať najmä vozidiel registrovaných v Maďarsku a vláda zároveň avizovala, že v prípade potreby uvoľní aj časť štátnych ropných rezerv, aby zabezpečila dostatok palív na trhu.

K regulácii cien už dlhšie pristupuje aj Slovinsko. Tam vláda maximálne ceny pohonných hmôt stanovuje už od roku 2022, keď po prudkom raste cien energií zaviedla systém pravidelného určovania cenových stropov. Maximálne ceny štát aktualizuje približne každé dva týždne podľa vývoja na svetových trhoch s ropou.

Podobný model využíva aj Chorvátsko, kde štát takisto určuje najvyššie ceny palív na čerpacích staniciach. Vláda v Záhrebe zaviedla reguláciu cien v roku 2022 počas energetickej krízy a odvtedy ju pravidelne predlžuje. Cieľom opatrenia je ochrániť domácnosti a firmy pred náhlym zdražovaním, ktoré by sa mohlo premietnuť napríklad aj do cien dopravy či potravín.