Európu zasiahol palivový šok. Vlna zdražovania sa prehnala starým kontinentom, ceny sú najvyššie za posledné roky

Najväčší nemecký motoristický klub ADAC informuje, že ceny pohonných hmôt sú na tamojších benzínkach v dôsledku eskalácie situácie na Blízkom východe najvyššie za posledné roky. Priemerné ceny benzínu v celej krajine sa podľa autoklubu vyšplhali na takmer dve eurá za liter a liter nafty sa už predáva za viac ako dve eurá. Nafta tak od konca februára, kedy vypukol konflikt v Iráne, zatiaľ zdražela o 26 centov za liter a benzín o vyše 15 centov za liter.

Ako dodáva ADAC, nemeckí motoristi musia navyše počítať aj s tým, že sa pri tankovaní zdržia. Prebiehajúci konflikt totiž u ľudí vyvolal obavy z možného nedostatku palív a tak sa mnohí vodiči pokúšajú vytvárať sa zásoby.

Podobne aj vo Francúzsku sumy, za ktoré sa predáva benzín či nafta vystrelili. Podľa denníka Le Parisien narástla len za jediný deň priemerná cena nafty z asi 1,72 eura na 1,80 eura. Noviny zároveň upozorňujú, že na mnohých „čerpačkách" už ceny prekonali hranicu dve eurá za liter tejto pohonnej hmoty.

Navyše, francúzski vládni predstavitelia si už vyhrnuli rukávy a začali situáciu riešiť. Minister priemyslu Roland Lescure sa stretol s dodávateľmi palív na ministerstve financií v Paríži, aby s nimi diskutoval o vývoji cien po tom, čo priznal, že benzín by sa na čerpacích staniciach vo Francúzsku mohol zdražiť o niekoľko centov. Stretnutie zvolali s cieľom zabezpečiť, aby predajcovia palív nezvyšovali ceny rýchlejšie, než to odôvodňuje vývoj na svetových trhoch s ropou, a aby dopad na spotrebiteľov zostal „primeraný“, uviedlo tamojšie ministerstvo.

Lacné palivá sú aspoň na teraz minulosťou aj pre susedné Rakúsko. Z dát Českej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu vyplýva, že u našich západných susedov stál ešte na začiatku minulého týždňa liter benzínu v priemere 1,51 eura a liter nafty 1,56 eura. Na konci týždňa ceny výrazne poskočili. Len niekoľko kilometrov za našimi hranicami už vodiči tankovali naftu za 1,93 eura a benzín za 1,71 eura za liter. Ceny tak len v priebehu niekoľkých dní vyskočili o desiatky centov.

Ako to vyzerá na Slovensku?

Rast cien palív už začínajú pociťovať aj slovenskí motoristi. Na viacerých čerpacích staniciach sa ceny benzínu a nafty v posledných dňoch zvýšili a v niektorých prípadoch sa už dostali na úroveň nad 1,50 eura za liter. Podobné sumy platili vodiči tankujúci na Slovensku naposledy na konci novembra 2025.

Aktuálne zvýšenie, ktoré sa už na niektorých benzínkach prejavilo, sa zatiaľ ešte neprejavilo na priemerných cenách pohonných hmôt za celú krajinu. Posledné čísla Štatistického úradu z konca februrára a začiatku marca tohto roka ukazujú, že liter najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu sa u nás predával za priemernú 1,47 eura a liter motorovej nafty za 1,46 eura.

Je však potrebné povedať, že oficálne dáta sú ešte z obdobia pred začatím vojenského konfliktu v Iráne (ide o obdobie od 23. februára do 1. marca, pričom izraelsko-americké útoky sa začali až 28. februára). Znamená to, že tieto štatistiky ešte nedokážu naplno reflektovať zmeny v cenách, ktoré sa začali diať až neskôr a na aktuálnejšie oficiálne čísla si ešte chvíľu budeme musieť počkať.

Pravda sa však ešte v piatok minulého týždňa bola pozrieť na ceny priamo na čerpacích staniciach, kde bola situácia výrazne iná ako v štatistikách. Na väčšine čerpacích staníc sa ceny pohybovali na úrovni okolo 1,509 eura za liter benzínu a 1,504 eura za liter nafty. Znamená to, že v porovnaní s priemernými oficiálnymi číslami ceny za pohonné hmoty stúpli približne o tri až päť centov za liter.

Zdraženie sa tak pri tankovaní citeľne prejaví. Ak ceny pohonných hmôt stúpli približne o spomínaných tri až päť centov za liter, vodiči si pri natankovaní bežnej 50-litrovej nádrže priplatia zhruba o 1,50 až 2,50 eura viac ako ešte pred niekoľkými dňami. Pri pravidelnom tankovaní tak môže zdražovanie v priebehu mesiaca znamenať pre motoristov dodatočné výdavky v desiatkach eur.

Nezdražia iba palivá

Dôsledky vojny na Blízkom východe sa však nemusia zastaviť len pri cenách benzínu a nafty. Odborníci upozorňujú, že napätie v regióne môže postupne zdražiť aj elektrinu, potraviny či niektoré spotrebné tovary. V prvom rade sa očakáva rast cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach.

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda zároveň upozorňuje, že zdražovanie sa môže preniesť aj do cien energií. „Zdraženie plynu v Európe môže zvýšiť ceny elektriny, ktorej podstatná časť sa prostredníctvom plynu v Európe vyrába. Tým by došlo k ďalšiemu ochromeniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu,“ uviedol.

Rast cien energií by sa tak následne mohol premietnuť aj do cien potravín či služieb. Nemecký spravodajský portál Focus upozorňuje, že potravinársky priemysel patrí medzi odvetvia, ktoré sú veľmi citlivé na ceny energií. Mnohé výrobné procesy – napríklad pečenie, sušenie alebo plnenie nápojov do fliaš – totiž spotrebúvajú veľké množstvo plynu a elektriny.

Vyššie náklady by sa podľa analytikov mohli postupne objaviť aj na cenovkách v supermarketoch. Najviac by mohli zdražieť výrobky každodennej spotreby, ako sú chlieb, pečivo, nápoje, hotové jedlá či cukrovinky. Analytici odhadujú, že ich ceny by mohli stúpnuť približne o desať percent. O päť až desať percent by sa podľa nich mohli zvýšiť aj ceny jedál v reštauráciách.

Problémy by sa však mohli dotknúť aj technologického sektora. Cez Hormuzský prieliv totiž neprechádza len ropa a plyn, ale aj veľká časť svetových dodávok hélia – plynu, ktorý je nevyhnutný pri výrobe polovodičov. „Bez katarského hélia nebudú ani kórejské čipy,“ upozorňuje ekonóm Lukáš Kovanda. Ak by výrobcovia čipov kvôli obmedzeným dodávkam museli obmedziť produkciu, mohlo by to podľa neho viesť k ďalšiemu zdražovaniu elektroniky či automobilov. Uzavretie alebo obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv preto môže mať omnoho širšie ekonomické dôsledky, než sa na prvý pohľad zdá.

Slovensko je v zložitej situácii

Pre Slovensko je aktuálna situácia citlivá najmä z pohľadu energetickej bezpečnosti. Konflikt na Blízkom východe totiž výrazne zasahuje globálne trhy s ropou a plynom, čo sa už začína premietať do cien. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) ropa v reakcii na napätie minulý týždeň zdražela približne o desať percent a ceny plynu dokonca o 60 až 70 percent.

Situáciu Slovenska komplikuje aj to, že do krajiny stále netečie ropa cez ropovod Družba. Dodávky sa zastavili ešte koncom januára a podľa ministerstva hospodárstva Ukrajina už viacero ráz odložila obnovenie prepravy. Prerušenie toku tejto suroviny je pre Slovensko citlivé, keďže ide o jednu z hlavných trás, ktorou do regiónu prúdi ropa. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok upozornil, že kombinácia prerušenia dodávok cez Družbu a možných problémov s dodávkami z Perzského zálivu by mohla priamo ohroziť energetickú bezpečnosť Slovenska.

Slovensko má síce možnosť dovážať ropu aj alternatívnou trasou cez ropovod Adria, ktorý vedie z chorvátskeho prístavu Omišalj do strednej Európy, no tento systém má obmedzenú kapacitu a predstavuje skôr náhradné riešenie. Ak by sa výpadok dodávok cez Družbu predĺžil a zároveň by pokračovalo napätie na globálnych trhoch s ropou, mohlo by to v konečnom dôsledku tlačiť nahor ceny palív aj ďalších tovarov v ekonomike.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského by však poškodený ropovod Družba mohol byť technicky pripravený na obnovenie prevádzky približne o mesiac a pol. Dodávky do Slovenska a Maďarska sa zastavili po tom, čo potrubie na Ukrajine poškodili následky ruského útoku. Obe krajiny však Kyjev obviňujú, že obnovenie prevádzky odkladá aj z politických dôvodov, čo spor ešte viac komplikuje.