Test: nový Renault Clio. Vyskúšali sme slovenské Auto roka, má skvelú spotrebu
Nový Renault Clio je charizmatický, prekvapil však spotrebou, ktorá v meste "podlezie" aj štyri litre. Vďačí za to fullhybridnej technológii, ktorá je pomerne sofistikovaná a tým pádom nie najlacnejšia.
Nové Clio už nechce pôsobiť ako milé mestské auto, ktoré sa tvári skromne, lebo patrí do segmentu B a v ňom je to hlavne o praktickosti a čo najnižšej cene. Šiesta generácia prišla s ambíciou ponúknuť atraktívny vzhľad, úsporný motor a moderné technológie v takom rozsahu, aby sa Clio smelo mohlo porovnávať s autami o triedu vyššie. A do veľkej miery sa mu to aj podarilo.
Malý rebel
Z hľadiska dizajnu išla automobilka do určitého rizika – namiesto uhladeného mainstreamového dizajnu, ktorý nikomu neprekáža, no nikto z neho ani nepôjde „do kolien“, sa rozhodla z Clia spraviť charizmatické auto s dôrazom na dynamiku, výraznou prednou maskou, nezameniteľným svetelným podpisom a „diamantovým“ motívom, opakujúcom sa na mnohých detailoch natoľko, že sa stal poznávacím znakom auta.
Auto zaujme čiernymi lemami blatníkov, dynamickou líniou strechy, zadnými svetlami rozdelenými do štyroch menších segmentov a kompletne prepracovanou prednou masou. Niekomu sa možno nové Clio môže zdať až priveľmi extravagantné. Z nášho pohľadu je však mimoriadne vydarené a v rámci segmentu B patrí k tým pár modelom, ktoré majú vlastnú výraznú charizmu. A to je dobre.
Zmeny v kabíne nie sú len estetické, ale výrazne prospeli aj ergonómii. Renault pochopil, že v malom aute netreba ohurovať len obrazovkami, ale aj tým, čo vodič používa každý deň. V lepších výbavách sú dva 10,1-palcové displeje (v základe je prístrojový štít 7-palcový). Centrálny displej je natočený k vodičovi a systém OpenR Link využíva služby Google. Už výbava Techno prináša 10,1-palcový multimediálny systém s integrovanými službami Google a navigáciou, digitálny 10-palcový prístrojový štít, zadnú kameru a automatickú klimatizáciu.
Video
"Objavovali" sme malý Renault Twingo E-Tech
Dôležitejšie než „porovnávanie uhlopriečok“ je však to, že Renault v Cliu ponechal fyzické ovládače klimatizácie a zmenil umiestnenie voliča prevodovky. Páku v stredovom tuneli nahradil ovládač v podobe malej páčky umiestnenej na pravej strane volantu, čím sa ich počet napravo rozšíril na tri, no z hľadiska ovládania to žiadny problém nie je.
V najvyššej výbave Esprit Alpine pôsobí interiér skutočne hodnotne s Alcantarou, lepšími sedadlami a ambientným osvetlením, ktoré môže meniť náladu v kabíne. V nižších výbavách sa objavuje viac tvrdších plastov, no stále považujeme interiér nielen za dobre navrhnutý, ale aj dobre spracovaný. Predné sedadlá sú pohodlné, volant má príjemný tvar a kabína pôsobí dospelejšie než v staršom Cliu. Vzadu je to už priestorovo skromnejšie, vyšší cestujúci pocítia najmä obmedzený priestor nad hlavou.
Úsporný fulll hybrid
My sme testovali full hybrid E-Tech 160. Ten je však kompletne prepracovaný, nejde o žiadnu evolúciu predošlej verzie s 1,6-litrovým motorom. Nový systém používa atmosférický štvorvalec 1,8 litra s priamym vstrekovaním, ktorý pracuje v Atkinsonovom cykle, dopĺňa ho trakčný elektromotor a štartér-generátor. Výsledkom je systémový výkon 116 kW, teda 160 koní. „Spaľovák“ môže podľa potreby poháňať priamo auto, môže vyrábať len energiu pre elektromotor alebo môže s elektromotorom fungovať súbežne. Spaľovací motor má 80 kW a 172 Nm, elektromotor 36 kW a 205 Nm, štartér-generátor 15 kW a 50 Nm. Prevodovka je multimódová automatická bez spojky, so štyrmi stupňami pre spaľovací motor a dvoma pre elektromotor. Batéria má kapacitu 1,4 kWh.
Výkonové parametre naozaj stoja za pozornosť – zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvláda full hybridné Clio za 8,3 sekundy a maximálna rýchlosť je 180 km/h. Vďaka podpore elektromotora je auto dynamické už od nízkych otáčok (nie zas nejako extrémne) a rozjazdy sú tiché a okamžité, čo oceníte najmä v meste. Navyše v meste Clio dokáže často jazdiť úplne bez spaľovacieho motora, čo sa podpisuje na mimoriadne nízkej spotrebe.
Oficiálne údaje uvádzajú kombinovanú spotrebu na úrovni 4 litrov a emisie CO₂ 90 až 92 g/km. Tu môžeme spomenúť len pre zaujímavosť, že pri takejto spotrebe získate aj pri nádrži s objemom len 39 litrov dojazd, ktorý sa blíži tisíckilometrovej hranici. My sme v praxi takto nízku spotrebu nedosiahli, po najazdení takmer tisíc kilometrov sme mali priemer 5,2 litra. Treba však povedať, že aj kvôli tomu, že približne polovica nájazdu pripadala na diaľnice, kde nie je Clio úplne vo svojej koži, aj keď podľa nás oproti predošlej verzii je diaľničná spotreba citeľne nižšia. Pri rýchlosti 120 km/h sme sa s priemernou spotrebou na diaľnici dostali tesne pod šesť litrov, no v meste sme dokázali jazdiť aj na hranici 4 litrov (s ľahšou nohou na plyne a na voľnejších cestách sme dosiahli aj 3,8 litra) a len mierne nad ňou sme boli na okreskách. Ak budete viac jazdiť v meste a po okreskách, nebude problém dlhodobý priemer udržiavať na štyroch litroch, respektíve len mierne nad nimi.
V meste je Clio skutočne výborné – a to najmä vďaka častému využívaniu elektrickému režimu, výraznej rekuperácii v režime B a takmer nepostrehnuteľným prechodom medzi pohonmi. Pri prudšom rozjazde sa benzínový motor občas ozve hrubšie a multimódová prevodovka vie v ostrejšej jazde trochu zaváhať, no pri bežnom používaní funguje dobre.
Podvozok je nastavený neutrálne, riadenie je presné a v zákrutách auto drží stopu slušne, len mierne sa nakláňa a správa sa predvídateľne. Smart režim, ktorý automaticky prepína medzi Eco, Comfort a Sport, patrí k tým novinkám, ktoré v praxi dávajú zmysel, pretože vodiča nenúti neustále riešiť nastavenia. Komfort však závisí od kolies. Na 18-palcových diskoch vyzerá Clio super, no väčšie nerovnosti a výtlky pri jazde pocítite relatívne dosť, možno by sme volili menšie kolesá, čo by výrazne prospelo komfortu na menej kvalitných cestách.
nasleduje časť: Nový Renault Clio - celkové zhodnotenie, technické údaje, rozmery a ceny
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.