Prečo zúrime pri prázdnom žalúdku?
Podobnosť filmovej postave Mr. Jekyll a Mr. Hyde, ktorá predstavuje dve tváre jedného človeka nie je čisto náhodná. Keď sa ozve hlad začíname zúriť. Čo sa deje s našim telom, keď nám dlhší čas chýba jedlo?
Prudkým návalom hladu predchádzajme pravidelným stravovaním počas dňa.
Keď sme hladní, zúrime
Pochutnávanie si na jedle rozžiari mozog, ktorý spracováva informácie o potešení a odmene. Cukry a tuky sú živnou pôdou pre tvorbu látok podobných opiátom, ktoré sa viažu na receptory v mozgu. Tieto chemikálie navodzujú pocit blaha a vedú k uvoľňovaniu ďalších kľúčových hormónov do tela vrátane dopamínu. Spomínaný hormón sa podieľa na regulácii emócií, bdelosti, správania sa a celkovej pohody. Pri nízkej hladine spomínanej chemikálie strácame kontrolu nad pocitmi, podliehame hnevu. Dopamín totiž patrí do skupiny prenášačov nervových vzruchov, ktoré pomáhajú zlepšovať viaceré mentálne funkcie. Menej jedla tak v konečnom dôsledku vedie k strate koncentrácie i pocitom pohody, čo môže negatívne ovplyvniť nielen pracovné výsledky, ale aj komunikáciu medzi ľuďmi. Nízke hladiny dopamínu majú zväčša ľudia závislí na alkohole a psychotropných látkach, u ktorých sa tak prejavuje podráždenosť, úzkostlivosť, napätie a agresivita.
Neposlušný hormón hladu
V prípade, že žalúdok zostane na dlhší čas prázdny, začne sa uvoľňovať do tela hormón hladu – ghrelín. Produkuje sa v črevách a mozgu doslova podáva informácie o tom, že potrebujeme prijať o čosi viac jedla ako zvyčajne. Utíšiť ho môžeme pomerne jednoducho, a to pravidelnou konzumáciou jedla, ktorá je bohatá na komplexné sacharidy, zdravé tuky a vlákninu. Napríklad, posledná spomínaná látka viaže na seba v tráviacom trakte vodu a zväčšuje obsah žalúdka, ktorý na tento stav zareaguje stlmením hladu. Vláknina je bohato zastúpená v ovocí, zelenine a strukovinách. S ghrelínom sa spája aj uvoľňovanie hormónu zvaného neuropeptid Y, ktorý podporuje chuť do jedla, ale zodpovedá tiež za reguláciu hnevu a agresivity.
Glukóza a pokles sily
Hlad súvisí aj s nízkou hladinou glukózy v krvi. Pri trávení potravín sa cukry menia na jednoduchšie zložky vrátane spomínanej glukózy, ktorá sa postupne uvoľňuje do krvi. Energiu z cukru využíva mozog a ďalšie telesné orgány. Po šiestich hodinách od posledného jedla sú hodnoty glukózy v krvi tak nízke, že už nestačia zásobiť organizmus dostatočným množstvom energie. Citlivo na túto zmenu zareaguje predovšetkým mozog, ktorý podľa viacerých výskumov spotrebováva až štvrtinu všetkej energie z jedla. Pri nedostatku glukózy dochádza k únave, nervozite, strate sebakontroly a hnevu.
Jedlo si vyberajme
Vedci z univerzity na Floride spájajú nedostatok glukózy najmä so stratou sebakontroly. Domnievajú sa totiž, že hladiny tejto látky súvisia s výskytom depresií, ktoré sú spojené s podráždenosťou, úzkosťou a agresivitou. Pri obnovení energetických zásob, hoci už aj drobným jedlom, dochádza k vyrovnávaniu množstva glukózy v krvi a tým aj k zlepšeniu nálady. Odborníci odporúčajú, aby sme prudkým návalom hladu predchádzali, čím sa vyhneme nepríjemným psychickým ťažkostiam. Pozor si treba dávať pri sladkých a mastných jedlách, ktoré zvyknú rýchlo zvýšiť hladinu cukru v krvi. Na druhej strane sa však zvýši aj produkcia hormónu inzulínu, ktorá pri poklese do normálnej úrovne zapríčiní prudké výkyvy nálad.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.