Nie je to len o jedle. Tajomstvo zdravia sa ukrýva aj v tom, ako dlho sa stolica "zdrží" vo vašom tele

Podľa prehľadovej štúdie z roku 2023, ktorá kombinovala údaje z desiatok výskumov, možno pozorovať výrazné rozdiely medzi črevnými mikrobiomami „rýchlikov“ a „pomalých“. Informoval o tom portál Science Alert. Štúdiu publikoval časopis Gut.

Keďže ľudský črevný mikrobiom je úzko prepojený so zdravím, môže to mať dopady, ktoré doteraz zostávali nepovšimnuté.

Najmä pomalý črevný tranzit a zápcha sú spájané s metabolickými a zápalovými poruchami, ako aj s neurologickými ochoreniami, napríklad Parkinsonovou chorobou. Zistenie profilov mikrobiomu spojených s týmito časmi tranzitu by mohlo pomôcť pri vývoji nových spôsobov liečby a manažmentu týchto stavov.

„Zohľadnením medziindividuálnych a vnútroindividuálnych rozdielov v čase črevného tranzitu môžeme zlepšiť naše porozumenie interakciám medzi stravou a mikrobiotou a podpisom mikrobiomu spojeným s chorobami,“ píše tím vedený nutričnými vedcami Nicolou Procházkovou a Henrikom Roagerom z Kodanskej univerzity.

„Celkovo je potrebné lepšie pochopiť komplexné, obojsmerné interakcie medzi črevnou mikrobiotou a časom tranzitu, aby sme lepšie porozumeli variáciám črevného mikrobiomu pri zdraví a chorobe.“

Vieme, že črevný mikrobiom – jeho zloženie aj aktivita – zohráva dôležitú úlohu v zdraví. Tiež vieme, že ho môžu ovplyvniť rôzne faktory, od cvičenia cez stravu až po ochorenia.

Procházková a jej kolegovia chceli zistiť, či neprehliadame veľmi jednoduchý faktor, ktorý môže ovplyvniť črevné mikróby: ako dlho zostávajú v kontakte so stolicou predtým, než opustí telo. Tím využil už publikované výskumy o čase črevného tranzitu účastníkov, vrátane konzistencie stolice (ako ukazovateľa tranzitu), stravy, zloženia ich mikrobiomu a metabolitov produkovaných týmito mikróbmi.

Ich výsledky zahŕňali štúdie s tisíckami pacientov – zdravých aj tých s ochoreniami, ako je syndróm dráždivého čreva, zápcha či cirhóza pečene.

Pochopenie času črevného tranzitu nie je také jednoduché ako zaznamenávanie frekvencie vyprázdňovania. Môže zahŕňať špeciálne kapsuly so senzormi, ktoré sa prehĺtajú a zaznamenávajú svoju cestu tráviacim traktom.

Ďalším prístupom je Bristolská škála stolice – vizuálny diagnostický nástroj, ktorý klasifikuje stolicu podľa konzistencie, od tvrdých, kamienkovitých hrudiek (dlhý tranzit) po vodnatú kašu (krátky tranzit). Niektoré štúdie sledujú aj to, ako dlho trvá, kým účastníci vylúčia prehltnuté modré farbivo alebo sladkú kukuricu.

Všetky tieto metódy majú rovnaký cieľ: odhadnúť, ako dlho zostáva potrava v hrubom čreve. Čím dlhšie tam zostáva, tým viac času majú baktérie na fermentáciu obsahu, reguláciu kyslosti čreva a produkciu metabolitov, ktoré môžu rôznymi spôsobmi ovplyvniť zdravie tela.

Výsledky analýzy boli napokon fascinujúce. Ľudia s rýchlejším črevným tranzitom mali výrazne odlišné mikrobiomy než tí s pomalším tranzitom. Zahrnutie času tranzitu do údajov o pacientoch umožnilo lepšie predpovedať črevnú mikrobiotu než samotné skúmanie stravy.

Nie je prekvapením, že u ľudí s rýchlejším tranzitom dominovali mikrobiomy s druhmi, ktoré rýchlo rastú a prosperujú na strave bohatej na sacharidy a chudobnej na tuky. Pomalší tranzit bol niekedy spojený s druhmi, ktorým sa darí pri vyššom príjme bielkovín.

Oba extrémy mali zároveň nižšiu rozmanitosť mikrobiomu v porovnaní s ľuďmi s priemerným časom tranzitu, čo naznačuje, že rýchly aj pomalý pohyb vytvára prostredie, kde dominujú špecializované druhy.

Celkovo tieto výsledky naznačujú, že čas črevného tranzitu je prehliadaný nástroj na pochopenie fungovania čreva, jeho úlohy v celkovom zdraví a reakcie pacientov na liečbu, napríklad probiotikami. Môže to tiež vysvetľovať, prečo rovnaké rady pre zdravie čriev nefungujú u každého. Dvaja ľudia môžu zjesť úplne rovnaké jedlo a dosiahnuť úplne odlišné výsledky – v závislosti od toho, ako rýchlo sa ich stolica pohybuje.

Čas tranzitu môže dokonca ovplyvniť, ako telo reaguje na probiotiká a niektoré doplnky alebo lieky, ktoré interagujú s črevom. To naznačuje, že rozpoznanie individuálneho „rytmu“ čriev pacienta by mohlo pomôcť prispôsobiť liečbu a stravovacie odporúčania presne jeho telu.

„Zahrnutím meraní času črevného tranzitu do štúdií o črevnom mikrobiome môžeme zlepšiť naše porozumenie prepojeniam medzi mikrobiomom, stravou a chorobami,“ uvádzajú výskumníci.

„Takéto poznatky môžu byť kľúčové pre prevenciu, diagnostiku a liečbu viacerých ochorení v črevách aj mimo nich počas celého života.“