Revolúcia v diagnostike srdca. Umelá inteligencia dokáže z bežných CT vyšetrení odhaliť riziko ochorenia roky dopredu
Umelá inteligencia prináša zásadný posun v medicíne. Vedci ukazujú, že z bežných CT vyšetrení dokáže odhaliť riziko srdcového zlyhania ešte roky pred prvými príznakmi, čím otvára priestor na skoršiu liečbu a prevenciu.
Umelá inteligencia dokáže dnes odhaliť vážne ochorenia skôr, než sa vôbec prejavia. Najnovší výskum vedcov z Oxfordskej univerzity naznačuje, že v prípade srdcových chorôb môže ísť až o päťročný náskok, čo môže doslova zachraňovať životy.
Nový nástroj založený na umelej inteligencii dokáže analyzovať bežné CT snímky srdca a odhaliť riziko zlyhania srdca ešte dávno pred prvými príznakmi, uvádza The Independent.
Miroslav Dvorský: Doktorka mi počas vyšetrenia povedala, že nespoznáva moje srdce
Miroslav Dvorský: Doktorka mi počas vyšetrenia povedala, že nespoznáva moje srdce.
Podľa štúdie publikovanej v prestížnom časopise Journal of the American College of Cardiology dosahuje presnosť približne 86 %.
Kľúčom k úspechu je detail, ktorý lekári doteraz nedokázali vidieť. Umelá inteligencia analyzuje tukové tkanivo okolo srdca. Práve tam sa totiž objavujú jemné zmeny signalizujúce zápal a poškodenie srdcového svalu, a to roky predtým, než sa choroba prejaví.
„Tieto zmeny sú pre ľudské oko neviditeľné,“ vysvetľujú vedci. Práve tu má umelá inteligencia obrovskú výhodu. Dokáže spracovať obrovské množstvo dát a nájsť vzory, ktoré by inak zostali skryté.
Výskum zahŕňal viac ako 70-tisíc pacientov sledovaných počas desiatich rokov. Ukázalo sa, že ľudia s najvyšším rizikom mali až 20-násobne vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie srdcové zlyhanie. V tejto skupine malo približne každé štvrté percento pacientov ochorenie do piatich rokov.
Prečo je to také dôležité? Srdcové zlyhanie patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí a často sa diagnostikuje neskoro, až vtedy, keď je srdce už vážne poškodené. Včasné odhalenie rizika však umožňuje lekárom zasiahnuť skôr, napríklad úpravou liečby, životného štýlu alebo dôslednejším sledovaním pacienta.
Podľa odborníkov ide o zásadný posun v medicíne – od liečenia k prevencii. Namiesto toho, aby sa choroby riešili až po ich prepuknutí, môžu byť zachytené v úplne ranom štádiu.
Nie je to pritom jediný príklad využitia umelej inteligencie v kardiológii. Už skôr vedci ukázali, že podobné algoritmy dokážu predpovedať riziko infarktu až desať rokov dopredu alebo pomôcť lekárom upraviť liečbu u takmer polovice pacientov na základe presnejšieho odhadu rizika.
Dôležité je aj to, že technológia využíva vyšetrenia, ktoré sa už dnes bežne robia. CT snímky srdca absolvujú stovky tisíc pacientov ročne, často kvôli bolestiam na hrudi alebo podozreniu na iné problémy. Umelá inteligencia tak dokáže „vyťažiť“ z existujúcich dát oveľa viac informácií bez potreby nových vyšetrení.
Vedci zároveň pracujú na tom, aby sa tento systém dal použiť ešte širšie, napríklad pri akýchkoľvek CT vyšetreniach hrudníka. To by znamenalo, že riziko srdcových ochorení by sa dalo odhaliť aj úplne náhodne, napríklad pri vyšetrení pľúc.
Hoci ide o prelomový objav, odborníci upozorňujú, že umelá inteligencia nenahradí lekárov. Má byť nástrojom, ktorý im pomôže robiť presnejšie rozhodnutia. Konečné slovo bude mať vždy odborník, ktorý zohľadní aj ďalšie faktory, napríklad životný štýl, genetiku či iné ochorenia.
Budúcnosť medicíny sa tak čoraz viac posúva k personalizovanej prevencii. Každý pacient môže dostať individuálne rizikové skóre a liečbu šitú na mieru.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.