Prichádza oveľa skôr, ako čakáte. Najhorší vek pre naše telo vás prekvapí, vôbec to nie je obdobie staroby.
Mnohí si myslia, že najhoršie sa naše telo cíti až v starobe. Výskumy však ukazujú prekvapivý opak. Vedci z viacerých krajín zistili, že obdobie, keď sa ľudia cítia fyzicky aj psychicky najhoršie, prichádza výrazne skôr.
Ilustračné foto.
Mnohí ľudia si myslia, že najhoršie sa v našom tele cítime až v starobe. Vedecké výskumy však ukazujú prekvapujúci obraz.
Najnáročnejšie obdobie života často prichádza už oveľa skôr, približne v strednom veku. Práve vtedy sa podľa mnohých štúdií stretáva viacero faktorov, ktoré vplývajú na naše fyzické aj psychické zdravie.
Video
Užitočná pravda: Prečo vám koberec môže zachrániť zdravie? A biela farba spôsobuje migrénu?
Väčšinu svojho života trávime v interiéroch, ktoré sme si zvykli vnímať len ako estetickú kulisu. Martina Uhrinová, predsedníčka Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov, však v novom podcaste búra mýty o modernom bývaní.
Zdroj:
TV Pravda
Vedci tento jav často opisujú ako takzvanú „U-krivku spokojnosti“. Znamená to, že pocit pohody je relatívne vysoký v mladosti, v strednom veku výrazne klesá a v neskorších rokoch života opäť stúpa. Analýza desiatok rokov dát z viac ako 80 krajín ukázala, že pokles spokojnosti a nárast stresu sa najčastejšie objavujú práve v období stredného veku.
Podľa viacerých výskumov sa tento „bod zlomu“ často nachádza okolo konca štyridsiatky. Niektoré analýzy dokonca uvádzajú konkrétny priemer približne okolo 47 – 48 roku života, keď ľudia najčastejšie uvádzajú najnižšiu mieru životnej spokojnosti a vyšší výskyt depresívnych príznakov.
Prečo práve tento vek?
Odpoveď je komplexná. V strednom veku sa často kumulujú rôzne životné tlaky. Ľudia bývajú na vrchole pracovnej kariéry, čo prináša veľkú zodpovednosť a stres. Zároveň sa starajú o deti, riešia finančné záväzky a často začínajú pomáhať aj starnúcim rodičom.
Kombinácia pracovného tlaku, rodinných povinností a zdravotných obáv môže vytvoriť obdobie, ktoré psychológovia opisujú ako „midlife dip“, teda pokles pocitu pohody v strede života.
Štatistiky naznačujú, že práve v tomto období stúpa aj výskyt psychických problémov. Analýzy populačných dát napríklad ukazujú, že depresia sa častejšie vyskytuje u ľudí vo veku približne 40 až 59 rokov než u mladších alebo starších skupín.
K psychickému tlaku sa pridávajú aj prvé výraznejšie fyzické zmeny. V štyridsiatke si mnohí začnú viac uvedomovať vlastné zdravie, kondíciu či postupné starnutie tela.
Objavujú sa prvé chronické bolesti, zmeny metabolizmu alebo problémy so spánkom. Výskumy dokonca ukazujú, že rôzne formy fyzickej bolesti a zdravotných ťažkostí majú tendenciu vrcholiť práve v strednom veku.
Zaujímavé však je, že tento pokles nie je trvalý. Po päťdesiatke sa podľa mnohých štúdií situácia opäť zlepšuje. Starší ľudia často uvádzajú vyššiu spokojnosť so životom, menej negatívnych emócií a väčší pocit pokoja. Psychológovia to vysvetľujú tým, že s pribúdajúcimi rokmi sa menia priority. Ľudia menej riešia spoločenský tlak a viac sa sústreďujú na vzťahy a zmysluplné aktivity.
Inými slovami, hoci stred života môže byť náročný, nemusí byť najhorším obdobím navždy. Naopak, mnohé výskumy naznačujú, že po tomto období prichádza opäť rast spokojnosti a pocitu pohody.
To znamená, že predstava o tom, že staroba je automaticky najťažšou etapou života, je do veľkej miery mýtus. Paradoxne sa totiž môže stať, že práve po päťdesiatke či šesťdesiatke sa ľudia začnú cítiť psychicky stabilnejšie a spokojnejšie než v hektickom strede života.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
