Prerušované hladovanie pod paľbou vedcov. Je to naozaj zázrak na chudnutie, alebo len dobre predaný mýtus?
Prerušované hladovanie sa v posledných rokoch stalo jedným z najväčších hitov medzi ľuďmi, ktorí chcú schudnúť bez neustáleho počítania kalórií. Režimy ako 16:8 či diéta 5:2 sľubujú jednoduchšie pravidlá a výrazné výsledky. Najnovší rozsiahly vedecký prehľad však ukazuje, že realita môže byť oveľa menej dramatická.
Ilustračné foto.
Prerušované hladovanie sa za posledné roky stalo jedným z najdiskutovanejších trendov v oblasti chudnutia.
Metódy ako časovo obmedzené stravovanie (napríklad režim 16:8), striedanie pôstnych dní či populárna diéta 5:2 sa často prezentujú ako rýchla cesta k úbytku hmotnosti.
Video
Bravčová masť, maslo, olej? Dokonalo jesť a žiť nikdy nebudeme, tvrdí nutričná špecialistka
Čo je racionálne stravovanie a ako vyzerá vyvážená strava? Ako ovplyvňuje náš organizmus klimatická zmena? Ako sa naučiť mať bezzvyškovú kuchyňu a jedlo nevyhadzovať? Aký dopad má vláknina na naše črevá? Je mäso strašiakom a je všetka rastlinná strava zdravá?
Zdroj:
TV Pravda
Nová rozsiahla vedecká analýza však ukazuje, že táto stratégia pravdepodobne nevedie k väčšiemu úbytku hmotnosti než tradičné diéty alebo bežné kalorické obmedzenia, píše Euronews.
Najnovší systematický prehľad publikovaný v databáze Cochrane Database of Systematic Reviews zhodnotil výsledky 22 klinických štúdií s celkovo 1 995 dospelými účastníkmi s nadváhou alebo obezitou. Tieto štúdie porovnávali rôzne formy prerušovaného hladovania s tradičným prístupom, teda bežnou redukciou kalórií v rámci diéty, alebo dokonca s ľuďmi, ktorí nedodržiavali žiadnu štruktúrovanú diétu.
Žiadna jasná výhoda
Hlavný záver prehľadu je jednoduchý a pre mnohých možno prekvapivý: prerušované hladovanie nevedie k významne väčšiemu úbytku hmotnosti ako tradičné diéty.
- V štúdiách, ktoré porovnávali prerušované hladovanie s bežnou diétou, bol rozdiel v percentuálnom úbytku hmotnosti veľmi malý – približne 0,33 percentuálneho bodu a štatisticky nevýznamný.
- Medzi skupinami sa zároveň nelíšila pravdepodobnosť dosiahnuť bežne považovanú klinicky významnú hranicu 5 % úbytku telesnej hmotnosti.
- V niektorých prípadoch bol výsledok prerušovaného hladovania o niečo lepší než pri absencii diéty, no išlo o malý účinok, ktorý je z pohľadu klinickej praxe otázny.
Vedci sa nepozerali iba na samotnú hmotnosť, ale aj na ďalšie ukazovatele, napríklad kvalitu života alebo výskyt nežiaducich účinkov.
Ani v týchto parametroch sa prerušované hladovanie výrazne neodlišovalo od tradičných diét. Autori zároveň upozorňujú, že dôkazy majú miernu až nízku istotu pre metodologické obmedzenia jednotlivých štúdií.
Prečo boli očakávania vyššie?
Zástancovia prerušovaného hladovania často tvrdia, že obmedzenie príjmu potravy na určité hodiny alebo dni spúšťa metabolické zmeny podporujúce spaľovanie tukov.
V praxi sa však ukazuje, že hlavným faktorom úbytku hmotnosti zostáva celkový kalorický deficit, teda množstvo energie, ktoré človek za deň skonzumuje v porovnaní s tým, koľko jej vydá, píše Healthline.
Odborníci preto zdôrazňujú, že neexistuje univerzálne „najlepšia“ diéta. Dôležitejšie než samotná metóda je to, či ju človek dokáže dlhodobo dodržiavať a prispôsobiť svojmu životnému štýlu.
Aktuálne vedecké dôkazy teda naznačujú, že prerušované hladovanie nie je univerzálny trik, ktorý by viedol k výrazne väčšiemu úbytku hmotnosti než klasické diéty. Pre niektorých ľudí môže byť vhodnou a praktickou stratégiou, najmä ak im pomáha udržať si kalorický deficit.
Z hľadiska samotného chudnutia však neponúka jasnú výhodu oproti tradičným, dobre nastaveným diétam.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
