Šokujúce čísla o zdravotnej starostlivosti v Európe. V týchto krajinách ľudia márne čakajú na liečbu. Ako je na tom Slovensko?
Tisíce Európanov sa každý rok nedostanú k vyšetreniu či liečbe, ktorú potrebujú. Najnovšie údaje ukazujú výrazné rozdiely medzi krajinami.
Snímka z cvičenia udalosti s hromadným postihutím osôb v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach 29. októbra 2024 na preverovanie traumatologických plánov.
V celej Európe sa stále stretávame s problémom, ktorý zásadne ovplyvňuje životy pacientov, a to neuspokojené zdravotné potreby.
Ide o situácie, keď ľudia potrebujú vyšetrenie, liečbu alebo inú zdravotnú službu, no z rôznych dôvodov sa k nej nedostanú. Tieto prípady sledujú európske štatistiky a výsledky sú pre mnohé krajiny varovné.
Video
Nechýba telu žila, ktoru spálime laserom? Cievna chirurgička odpovedá na všetky otázky týkajúce sa kŕčových žíl
O problematike kŕčových žíl a možnostiach terapie tohto problému sa v rámci relácie "Ide o zdravie" zhovárame s cievnou chirurgičkou zo zdravotníckeho zariadenia Expertmed v Bratislave MUDr. Lýdiou Schillerovou.
Zdroj:
TV Pravda
Robert Hüttner
Podľa najnovších údajov Eurostatu malo v roku 2024 nejakú neuspokojenú potrebu v súvislosti s lekárskou starostlivosťou približne 3,8 % ľudí vo veku 16 a viac rokov v Európskej únii.
Ide o situácie, keď bola starostlivosť príliš drahá, príliš vzdialená alebo si na ňu pacient musel čakať neprimerane dlho.
Medzi jednotlivými štátmi sú pritom výrazné rozdiely. V niektorých krajinách je problém minimálny, napríklad na Cypre uviedlo neuspokojené potreby iba 0,2 % ľudí, čo je najnižšia hodnota v EÚ.
Na opačnom konci rebríčka stoja štáty ako Grécko či Estónsko, kde viac ako 10 % obyvateľov priznalo, že sa v uplynulom roku nedostalo k potrebnej zdravotnej starostlivosti, píše Euronews.
Prečo je to tak? Odborníci rozlišujú dve hlavné skupiny príčin. Prvou sú systémové problémy zdravotníctva, najmä dlhé čakacie doby, vysoké náklady alebo nedostatok kapacít a infraštruktúry. Druhou sú osobné dôvody, napríklad strach z ošetrenia, nedostatok času či neistota, na koho sa obrátiť.
Vo väčšine krajín však dominujú práve systémové bariéry. Čakanie na vyšetrenie alebo zákrok je hlavným problémom napríklad v Estónsku či Fínsku, zatiaľ čo v Grécku a Albánsku zohráva kľúčovú úlohu vysoká cena zdravotnej starostlivosti.
Slovensko je pod priemerom EÚ
Ako je na tom Slovensko? Podľa aktuálneho zdravotného profilu OECD malo v roku 2024 približne 2,6 % dospelých Slovákov neuspokojené zdravotné potreby z dôvodu nákladov, vzdialenosti alebo čakania. Ide o hodnotu pod priemerom EÚ, ktorý predstavuje 3,5 %.
To znamená, že v porovnaní s viacerými krajinami si Slovensko nevedie najhoršie. Hlavným problémom však zostávajú čakacie doby.
OECD vo svojom Country Health Profile 2025 uvádza, že Slovensko má zaviesť maximálne čakacie lehoty na vybrané výkony, pričom účinnosť tohto opatrenia bude závisieť od jeho rozsahu a implementácie.
Pretrvávajú aj rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Ľudia s nižšími príjmami hlásia vyššie prekážky v prístupe k starostlivosti, najmä v oblasti zubného ošetrenia. Približne 8 % ľudí ohrozených chudobou uviedlo, že sa nedostalo k potrebnej dentálnej starostlivosti.
Hoci je slovenský zdravotný systém vo všeobecnosti považovaný za dostupný a väčšina ambulantnej starostlivosti je hradená z verejného poistenia, problémy s efektívnosťou a rýchlosťou poskytovania služieb zostávajú výzvou.
Kto je najviac ohrozený?
V celej Európe sú najzraniteľnejší ľudia s nízkymi príjmami a starší obyvatelia. Ich zdravotný stav býva horší a zároveň čelia väčším prekážkam v prístupe k liečbe.
V Grécku napríklad viac než tretina ľudí s nízkymi príjmami uviedla, že sa nedostala k potrebnej zdravotnej starostlivosti. Vysoké hodnoty zaznamenali aj Rumunsko a Estónsko.
Neuspokojené zdravotné potreby sú dôležitým ukazovateľom kvality zdravotného systému. Európa síce patrí medzi regióny s vysokou úrovňou zdravotníctva, no rozdiely medzi krajinami sú výrazné.
Slovensko je síce pod priemerom EÚ, no čakacie doby a sociálne nerovnosti ukazujú, že priestor na zlepšenie stále existuje.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
