Je tento známy obľúbený rituál podvod? To, čo vás má uspať, môže potichu ničiť vaše zdravie

Mnohí z nás sa snažia zlepšiť kvalitu svojho spánku rôznymi spôsobmi, a medzi tie obľúbené patrí aj počúvanie ružového šumu. Tento jemný, monochromatický zvuk, prirovnávaný k upokojujúcemu šumeniu dažďa alebo morských vĺn, sa stal pre mnohých akýmsi rituálom pred zaspaním. Predpokladalo sa, že pomáha navodiť hlbší a pokojnejší odpočinok.

Avšak nedávne vedecké bádanie prináša prekvapivé a možno aj znepokojujúce zistenia, upozorňuje portál AOL. Najnovšia štúdia naznačuje, že hoci ružový šum môže uľahčiť zaspávanie, jeho dlhodobé používanie môže mať paradoxne negatívny vplyv na kľúčové fázy nášho spánku. Možno je čas prehodnotiť, či sú naše „zvukové pomôcky“ skutočne také neškodné.

Čo sa ukrýva za upokojujúcim zvukom?

Ružový šum je typ statického zvuku, ktorý, podobne ako biely šum, obsahuje všetky frekvencie počuteľné ľudským uchom, ale s dôležitým rozdielom – výrazne zdôrazňuje tie nižšie. Práve táto charakteristika mu dodáva jemnejší, prirodzenejší tón, ktorý mnohí vnímajú ako ideálne prostredie pre relaxáciu. Jeho farba je priradená na základe porovnania jeho šumového spektra so spektrom farebného svetla, kde biely šum má všetky frekvencie s rovnakou intenzitou, podobne ako biele svetlo kombinuje všetky farby.

Vedci z Pensylvánskej univerzity sa rozhodli podrobne preskúmať vplyv tohto fenoménu na spánok. V rámci sedemnočnej laboratórnej štúdie monitorovali 25 zdravých dospelých, prevažne mladších žien, ktoré nemali predtým žiadne problémy so spánkom ani nepoužívali ambientné zvuky. Ich cieľom bolo pochopiť, ako rôzne zvukové podmienky ovplyvňujú kvalitu nočného odpočinku.

Účastníci boli počas spánku vystavení rôznym scenárom. Niektorí spali v úplnom tichu, iní pod vplyvom okolitého hluku (ako doprava či zvukové tresky), iní len s ružovým šumom, alebo ich kombináciou. Experiment zahŕňal aj použitie štupľov do uší, aby sa porovnala ich účinnosť. Toto dôkladné nastavenie umožnilo výskumníkom presne sledovať, ako zvuky zasahujú do spánkových cyklov.

Pred každou nocou a po nej výskumníci vykonávali fyziologické a kognitívne testy na účastníkoch, pričom sa sledovala aj ich nálada a únava. „Neočakával, že ružový šum bude do takej miery rušiť spánok,“ poznamenal Dr. Mathias Basner, hlavný autor štúdie a profesor psychiatrie, k prvotným predpokladom tímu.

REM spánok v ohrození

Detailná analýza spánkových fáz odhalila alarmujúce skutočnosti. Hluk z prostredia mal obzvlášť negatívny vplyv na tretiu fázu spánku, najhlbší a najregeneratívnejší stav, ktorý je esenciálny pre kognitívne funkcie a pamäť. V priemere ho skrátil o 23,4 minúty, čo je značná strata pre optimálne fungovanie mozgu.

Ešte prekvapivejší bol však dopad ružového šumu. Zistilo sa, že skrátil čas strávený v REM spánku o 18,6 minúty. Táto fáza je kritická pre reguláciu nálady, mentálne sústredenie a snívanie. Doktor Basner objasnil, že „už existujú štúdie, ktoré poukazujú na skrátenie REM spánku,“ a poukázal na to, že „výskum v tejto oblasti síce prebehol, ale bol zanedbávaný a my sme to akoby opäť odhalili.“

Hoci stratiť pár minút spánku sa nemusí zdať významné, Dr. Basner varuje pred kumulatívnym efektom. „Možno v tú noc strácate len 10 minút, ale potom počas celého týždňa je to 70 minút a počas roka je to 52 krát 70 minút,“ zdôraznil kumuláciu. „Neodhadoval by som to ako, viete, ‚je to zanedbateľné a netýka ma to,“ dodal, pričom apeloval na vážnosť situácie.

Dôvodom narušenia REM fázy môže byť „konštantný sluchový vstup“, ktorý by mohol inhibovať mozgové procesy zodpovedné za spánok, ako uviedol Basner. Zatiaľ čo ružový šum dokázal pomôcť účastníkom zaspať aj pri hlučnom prostredí, paradoxne efektívnejšie pri blokovaní rušivých zvukov boli štuple do uší.

Na koho si treba dať pozor a ako sa chrániť?

Štúdia, publikovaná v časopise Sleep, nehodnotila priamo vplyv ružového šumu na bábätká a deti, ale Dr. Basner zdôraznil, že strata REM spánku môže byť u nich ešte výraznejšia. REM spánok totiž tvorí až polovicu spánku novorodencov, v porovnaní s približne 25 % u dospelých. Z tohto dôvodu „varoval pred používaním hlukových zariadení u dojčiat a batoľat,“ kde by mohlo ísť o oveľa vážnejší problém.

Je dôležité mať na pamäti aj obmedzenia samotnej štúdie. Bola vykonaná na malej vzorke (25 dospelých) a v relatívne krátkom časovom horizonte (sedem nocí). Je možné, že ľudský organizmus by sa po dlhšom čase dokázal na ružový šum adaptovať. Okrem toho, štúdia prebiehala v laboratórnych podmienkach, ktoré sa môžu líšiť od domáceho prostredia.

Dr. Rafael Pelayo, klinický profesor na Lekárskej fakulte Stanfordskej univerzity, naznačil, že výsledky v laboratóriu nemusia platiť pre každého doma.

„Potreba spánku je biologická, ale spôsob, akým spíme, je naučený,“ vysvetlil, poukazujúc na našu schopnosť prispôsobiť sa rôznym spánkovým podmienkam. Variabilné zvuky a neznáme prostredie laboratória mohli tiež ovplyvniť výsledky.

Ak napriek týmto zisteniam stále využívate zvukové prístroje na podporu spánku, Dr. Basner ponúka rozumnú radu – používajte ich na nízkej hlasitosti a nastavte časovač, aby sa vypli ešte pred úplným ranným prebudením. „Nechcem vylúčiť, že za tým musí niečo byť, pretože to používa toľko ľudí,“ uzavrel, čím uznal, že pre niektorých môže mať táto pomôcka individuálne benefity.