Zdravý zázrak alebo drahá ilúzia? Vieme, ktoré „superpotraviny“ naozaj fungujú a za čo vyhadzujeme peniaze zbytočne
Superpotraviny sľubujú lepšie zdravie, viac energie aj dlhší život. No kým niektoré z nich majú oporu vo vedeckých štúdiách, iné sú skôr výsledkom šikovného marketingu než reálnych účinkov.
Ilustračné foto - superpotraviny
Slovo „superpotravina“ znie ako vedecká pečiatka, no v skutočnosti však nejde o odborný pojem.
Je to marketingová skratka pre potraviny bohaté na živiny alebo rastlinné látky, ktoré sa často predávajú spolu s veľkými sľubmi.
Video
Slovenská lekárka žne úspechy v Singapure. Podľa jej unikátnych postupov liečia rakovinu tamojší špecialisti
Na Slovensko prišla len na dva dni. Jej čas je vzácny. Na rozhovor do rubriky Naši a svetoví si ho však našla. MUDr. Andrea Rajňáková, PhD., je mimoriadne uznávaná slovenská špecialistka, členka Kráľovskej lekárskej spoločnosti vo Veľkej Británii.
Podstatné preto nie je, čo je označené ako „super“, ale ktoré potraviny majú pre konkrétne účinky reálne dôkazy a ktoré sú len draho zabaleným pocitom, že robíme niečo pre svoje zdravie.
Najistejšie potraviny sú často tie najmenej nápadné. Listová zelenina, strukoviny, orechy, ovos či bežné bobuľové ovocie sa opakovane objavujú vo výživových odporúčaniach z jednoduchého dôvodu: dodávajú vlákninu, minerály a bioaktívne látky, ktoré sú v rozsiahlych výskumoch spájané s lepším kardiometabolickým zdravím.
Aj Healthline, ktoré sa pojmu „superfood“ nevyhýba, napokon označuje práve tieto základné potraviny za tie najhodnotnejšie.
Silné postavenie majú bobuľové plody, najmä čučoriedky. Vedecké prehľady poukazujú na sľubné súvislosti s kardiovaskulárnymi a metabolickými ukazovateľmi, ako aj s kognitívnymi funkciami. Zároveň však upozorňujú, že výsledky sa líšia v závislosti od dávky, populácie a dizajnu štúdií.
V praxi to znamená, že pravidelná konzumácia ovocia má zmysel, no extrakty v kapsulách nie sú automaticky účinnejšou „skratkou“.
Reálny potenciál majú aj fermentované potraviny, ako sú jogurt, kefír, kimchi či miso. Systematický prehľad štúdií publikovaný do roku 2025 naznačuje súvislosti medzi niektorými fermentovanými potravinami a zdravotnými výsledkami.
Nejde však o univerzálne riešenie. Najmä pri produktoch s vysokým obsahom soli môžu prínosy vyvažovať aj riziká.
Na opačnom konci spektra stoja zelené prášky, detoxikačné shoty a značkové zmesi, ktoré sľubujú, že nahradia zeleninu na tanieri. Aj britské médiá opakovane upozorňujú, že prášok nie je náhradou pestrej stravy, najmä ak ide o drahé produkty s nejasne definovanými benefitmi.
Riziko pritom nespočíva len v prehnaných sľuboch, ale aj v kvalite. Začiatkom roka 2026 upozornili americké úrady a médiá na stiahnutie konkrétneho doplnku typu „super greens“ pre riziko kontaminácie salmonelou, ktorá viedla k desiatkam ochorení.
Prípad pripomenul, že pri doplnkoch výživy zohrávajú kľúčovú úlohu kontrola výroby, transparentnosť a dohľad, a to často viac než pri bežných potravinách.
Ak má byť pojem „superpotravina“ skutočne užitočný, mal by označovať potravinu, ktorú možno jesť pravidelne, je dostupná a jej prínos stojí na dôkazoch, nie na obale. Základ by mali tvoriť celé potraviny – ovocie, zelenina, strukoviny, orechy či fermentované výrobky – a doplnky by mali zostať výnimkou, nie základom stravovania.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
