Vedci odhalili diétu, pri ktorej môžete jesť výrazne viac a aj tak chudnúť. Tento detail rozhoduje
Jesť viac a pritom chudnúť znie ako ďalší diétny mýtus. Nové vedecké analýzy však ukazujú, že pri správnom type potravín môžete mať plný tanier, menej kalórií a reálny úbytok hmotnosti.
Jesť viac a chudnúť? „Prelomová diéta“ je v skutočnosti jednoduchá zmena.
Prechod od ultra-spracovaných potravín k prevažne nespracovaným, objemným celistvým potravinám, takým, ktoré vám umožnia naložiť si na tanier viac jedla, no zároveň prijať menej kalórií.
Maroš Molnár z Extrémnych premien: Rýchle chudnutie do plaviek? Skratky v živote neexistujú. Kto nemá disciplínu, tomu ani tabletky na chudnutie nepomôžu
Maroš Molnár je renomovaný slovenský kondičný tréner a bývalý atlét, známy svojou účasťou v televíznej relácii Extrémne premeny Slovensko. Pomáha v nej ľuďom s nadváhou dosiahnuť výrazné zmeny v životnom štýle.
Nová analýza prísne kontrolovanej intervenčnej štúdie so stravovaním, zverejnená v The American Journal of Clinical Nutrition, pomáha vysvetliť, prečo to môže fungovať.
V experimente mali dospelí účastníci počas dvoch po sebe nasledujúcich dvojtýždňových období k dispozícii dva odlišné jedálne lístky.
Jeden bol založený na minimálne spracovaných potravinách (ovocie, zelenina, chudé bielkoviny, základné celistvé potraviny) a druhému dominovali ultra-spracované výrobky.
Keď účastníci jedli nespracované menu, podľa zistení skonzumovali výrazne väčšie množstvo jedla podľa hmotnosti (keďže porcie boli objemnejšie), no napriek tomu prijali menej kalórií denne, a počas krátkeho trvania štúdie aj schudli.
Nejde o žiadnu mágiu ani o „neobmedzený príjem kalórií“. Kľúčom je energetická hustota, teda koľko kalórií obsahuje potravina na gram. Potraviny bohaté na vodu (zelenina, ovocie, polievky, mnohé minimálne spracované jedlá) zaberajú v žalúdku veľa miesta pri relatívne nízkom kalorickom obsahu, zatiaľ čo množstvo ultra-spracovaných potravín koncentruje veľa kalórií do malého objemu.
Klinický výskum energetickej hustoty ukázal, že zníženie energetickej hustoty stravy môže znížiť kalorický príjem, pritom ľudia zostávajú sýti, a môže viesť k výraznejšiemu úbytku hmotnosti než prístupy zamerané len na obmedzovanie tukov alebo zmenšovanie porcií.
Ultra-spracované potraviny navyše zrejme podporujú pasívne prejedanie sa. V prelomovej randomizovanej štúdii NIH realizovanej v nemocničných podmienkach ľudia na ultra-spracovanej diéte prijímali viac kalórií a priberali v porovnaní s nespracovanou diétou, hoci jedlá boli navrhnuté tak, aby mali približne porovnateľné deklarované živiny.
To naznačuje, že samotná miera spracovania a „dizajn potravín“ môžu ovplyvňovať, koľko v skutočnosti zjeme.
Odborníci reagujúci na novú analýzu tvrdia, že mechanizmus presahuje samotnú „pevnosť vôle“. Keď sú jedlá pripravené z nespracovaných surovín, ľudia často musia pokryť svoje nutričné potreby väčším množstvom nízkoenergetických potravín (napríklad zeleniny), čo prirodzene obmedzuje kalorický príjem.
Naopak, ultra-spracované diéty môžu spájať kalórie a mikroživiny do jedného balíka (často prostredníctvom fortifikácie), čím sa môžu oslabovať prirodzené signály regulujúce chuť do jedla.
Zároveň však upozorňujú na obmedzenia týchto zistení. Ide najmä o malé vzorky, krátke trvanie štúdií a fakt, že išlo o vysoko kontrolované podmienky, nie o bežný každodenný život.
Aký je teda praktický záver? Ak chcete „jesť viac“ a pritom chudnúť, skladajte jedlá z objemných, nízkoenergetických potravín: zeleniny, ovocia, strukovín, minimálne spracovaných zdrojov bielkovín a základných celistvých potravín.
Ultra-spracované snacky, sladkosti a hotové výrobky odsuniete skôr na okraj jedálnička. Nie je to ani tak módna diéta, ako skratka založená na fyzike a biológii. Viac jedla na tanieri, menej kalórií v tele.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.