Jedna nenápadná zmena na tanieri môže ochrániť srdce. Odborníci radia zamerať sa na päť kľúčových potravín
Kardiovaskulárne ochorenia sú stále najčastejšou príčinou úmrtí, no odborníci upozorňujú, že prevencia nemusí byť zložitá ani radikálna. Podľa kardiológov môže už jedna nenápadná zmena na tanieri výrazne ovplyvniť zdravie srdca a ciev.
Kľúčová je aj pestrosť zeleniny
Ak chcete predchádzať vážnym kardiovaskulárnym problémom, strava nie je len o obmedzovaní tukov či cukru. Rvnako dôležité je aj zvýšiť podiel zeleniny na tanieri.
Podľa poznatkov kardiológov a desaťročí výživového výskumu môže mať výber konkrétnych druhov zeleniny, najmä tých, ktoré ľudia často prehliadajú, merateľný vplyv na zdravie srdca a krvný obeh, píše CNBC.
Video
Púpavový čaj pre zdravie obličiek, pečene a na trávenie
Zdroj:
Lucia Sedláček Harničárová
Canva
Celosvetovo zostávajú kardiovaskulárne ochorenia (CVD) hlavnou príčinou úmrtí. Veľké množstvo vedeckých dôkazov ukazuje, že vyšší príjem zeleniny a ovocia súvisí s nižším rizikom ischemickej choroby srdca, mozgovej príhody a kardiovaskulárnej úmrtnosti.
Metaanalýzy zahŕňajúce desaťtisíce ľudí ukázali, že strava bohatá na rastlinné potraviny, najmä zeleninu, je spojená s výrazne nižším rizikom CVD a nižšou mierou úmrtnosti.
Napriek tomu mnohí ľudia stále siahajú najmä po „klasike“ ako mrkva či paprika a zanedbávajú nutrične bohatšie druhy zeleniny, ktoré môžu poskytovať silnejšiu ochranu. Nedávny článok pre CNBC, inšpirovaný kardiológom a výskumníkom zdravia čriev Stevenom Gundrym, upozornil na päť „podceňovaných“ druhov zeleniny, ktorých ľudia konzumujú málo, no mali by zvážiť ich pravidelné zaradenie do jedálnička.
Odborníci na výživu zdôrazňujú, že nejde o módne trendy, ale o účinky konkrétnych rastlinných látok na ľudský organizmus.
Čo zaradiť do jedálnička?
Zelené listové „elektrárne“
Špenát a kel – listová zelenina bohatá na dusičnany – patria medzi najochrannejšie potraviny pre srdce. Pravidelná konzumácia zeleniny bohatej na dusičnany sa spája s nižším krvným tlakom a zníženým rizikom srdcových ochorení.
Jedna dlhodobá štúdia zistila, že ľudia, ktorí prijímali najviac dusičnanov zo zeleniny, mali výrazne nižšie riziko infarktu, mozgovej príhody či ochorenia periférnych artérií.
Tieto druhy zeleniny sú zároveň výborným zdrojom vitamínu K, ktorý podľa novších výskumov môže pomáhať predchádzať kalcifikácii ciev, jednému z hlavných mechanizmov rozvoja aterosklerózy.
Krížokveté hviezdy
Zelenina ako brokolica, kapusta a ružičkový kel patrí do čeľade krížokvetých a obsahuje vysoké množstvo vlákniny, antioxidantov a protizápalových látok. Tieto živiny pomáhajú regulovať hladinu cholesterolu, podporujú zdravý krvný tlak a znižujú oxidačný stres, faktory priamo súvisiace s kardiovaskulárnym rizikom.
Najmä kapusta je v novších článkoch o potravinovej vede vyzdvihovaná ako mimoriadne všestranná a nutrične bohatá zelenina, ktorá poskytuje vlákninu, vitamín C a draslík, kľúčové látky pre zdravie srdca a metabolizmu.
Cvikla a zeler
Koreňová zelenina, ako cvikla, je bohatá na dusičnany, ktoré sa v tele premieňajú na oxid dusnatý. Ten uvoľňuje cievy a zlepšuje prietok krvi, čo prospieva krvnému tlaku aj celkovej funkcii srdca.
Zeler, často prehliadaný, je zas dobrým zdrojom draslíka, minerálu, ktorý pomáha vyrovnávať účinky sodíka a udržiavať zdravý krvný tlak.
Nejde len o to jesť viac. Kľúčová je aj pestrosť zeleniny. Výskumy naznačujú, že ľudia s rozmanitejším príjmom zeleniny majú nižšie riziko kardiovaskulárnej úmrtnosti, pravdepodobne preto, že rôzne druhy poskytujú doplnkové živiny a fytochemikálie.
Výživové autority na celom svete odporúčajú zaplniť aspoň polovicu taniera zeleninou a ovocím pri každom jedle. Toto jednoduché pravidlo je v súlade s dôkazmi, podľa ktorých každá ďalšia denná porcia zeleniny pomáha znižovať rizikové faktory CVD, ako sú vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol či zápal, teda faktory vedúce k infarktom a mozgovým príhodám.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
