Ste najaktívnejší ráno alebo až popoludní? Nová štúdia zistila, ktorú skupinu ľudí ohrozuje demencia výrazne viac
Ovplyvňujú naše biologické hodiny riziko demencie? Nová štúdia naznačuje, že to tak môže byť. Ak boli ľudia aktívnejší neskôr počas dňa, riziko demencie raketovo stúplo.
Vnútorné biologické hodiny tela, známe ako cirkadiánny rytmus, regulujú cykly spánku a bdenia.
Štúdia bola publikovaná koncom decembra minulého roka v časopise Neurology, oficiálnom lekárskom časopise Americkej neurologickej akadémie. Z jej zistení vyplýva, že slabšie a viac fragmentované cirkadiánne rytmy sú spojené so zvýšeným rizikom demencie.
Video
Sex a spánok, posteľ by nemala slúžiť na nič iné
Vysielané 16.10.2023
Štúdia tiež zistila, že cirkadiánne rytmy, ktorých vrchol nastával neskôr počas dňa, boli spojené s vyšším rizikom demencie. Štúdia však nepreukazuje príčinnú súvislosť, iba asociáciu.
„Zmeny v cirkadiánnych rytmoch prichádzajú s vekom a dôkazy naznačujú, že poruchy cirkadiánneho rytmu môžu byť rizikovým faktorom neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia,“ uviedla hlavná autorka štúdie Wendy Wang z Peter O’Donnell Jr. School of Public Health pri UT Southwestern Medical Center v Dallase v Texase. „Naša štúdia merala rytmy odpočinku a aktivity a zistila, že ľudia so slabšími a viac fragmentovanými rytmami, ako aj tí, ktorých aktivita vrcholila neskôr počas dňa, mali zvýšené riziko demencie.“
Cirkadiánny rytmus je vnútorný biologický časovač tela. Riadi 24-hodinový cyklus spánku a bdenia, ako aj ďalšie telesné procesy, napríklad hormonálnu reguláciu, trávenie a telesnú teplotu. Je riadený mozgom a ovplyvňovaný najmä vystavením svetlu.
Pri silnom cirkadiánnom rytme sú biologické hodiny dobre zosúladené s 24-hodinovým dňom a vysielajú jasné signály pre telesné funkcie. Ľudia so silným cirkadiánnym rytmom majú tendenciu dodržiavať pravidelné časy spánku a aktivity aj pri zmenách rozvrhu či ročných období. Naopak, pri slabom cirkadiánnom rytme sú biologické hodiny ľahšie narušené zmenami svetla alebo denného režimu. Títo ľudia častejšie posúvajú časy spánku a aktivity podľa sezóny alebo zmien v rozvrhu.
Štúdie sa zúčastnilo 2 183 ľudí s priemerným vekom 79 rokov, ktorí na začiatku nemali diagnostikovanú demenciu. Z účastníkov bolo 24 % černošského pôvodu a 76 % bieleho pôvodu.
Účastníci nosili malé srdcové monitory pripevnené na hrudi, ktoré v priemere 12 dní merali odpočinok a aktivitu. Výskumníci tieto údaje využili na sledovanie sily a vzorcov cirkadiánnych rytmov. Následne boli účastníci sledovaní v priemere tri roky, počas ktorých bolo u 176 ľudí diagnostikovaných ochorenie demencie.
Vedci analyzovali údaje z monitorov pomocou viacerých ukazovateľov sily cirkadiánneho rytmu. Patril medzi ne aj tzv. relatívny amplitúdový rozdiel, ktorý vyjadruje rozdiel medzi najaktívnejším a najmenej aktívnym obdobím dňa. Vyššia relatívna amplitúda znamenala silnejší cirkadiánny rytmus. Účastníci boli rozdelení do troch skupín a porovnávali sa skupiny s najsilnejšími a najslabšími rytmami. V skupine so silnými rytmami sa demencia rozvinula u 31 zo 728 ľudí, zatiaľ čo v skupine so slabými rytmami u 106 zo 727 ľudí.
Po zohľadnení faktorov, ako sú vek, krvný tlak či srdcové ochorenia, mali ľudia so slabými rytmami takmer 2,5-násobne vyššie riziko demencie. Riziko demencie sa zvýšilo o 54 % pri každom poklese relatívnej amplitúdy o jednu smerodajnú odchýlku.
Výskumníci tiež zistili, že ľudia, ktorých vrchol dennej aktivity nastával neskôr popoludní (o 14:15 alebo neskôr), mali v porovnaní s tými, ktorých aktivita vrcholila skôr (medzi 13:11 a 14:14), o 45 % vyššie riziko demencie. Demencia sa rozvinula u 7 % ľudí v skupine so skorším vrcholom aktivity a u 10 % ľudí v skupine s neskorším vrcholom.
Neskorší vrchol aktivity môže naznačovať nesúlad medzi biologickými hodinami a vonkajšími podnetmi, ako sú denné svetlo a tma.
„Narušenie cirkadiánnych rytmov môže ovplyvniť telesné procesy, ako je zápal, a narušiť spánok, čo môže zvyšovať tvorbu amyloidových plakov spojených s demenciou alebo znižovať ich odstraňovanie z mozgu,“ uviedla Wang. „Budúce štúdie by mali preskúmať úlohu intervencií zameraných na cirkadiánny rytmus, ako je svetelná terapia alebo zmeny životného štýlu, a zistiť, či môžu pomôcť znížiť riziko demencie.“
Obmedzením štúdie bolo, že výskumníci nemali údaje o poruchách spánku, napríklad o spánkovom apnoe, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
