Aký ste šofér? Odpoveď je dôležitá, podľa vedcov to hovorí veľa o zdraví mozgu

Používanie údajov o jazde z palubných systémov môže byť novým spôsobom identifikácie ľudí, ktorí sú ohrození kognitívnym úpadkom, podľa štúdie publikovanej 26. novembra 2025 v Neurology®, medicínskom časopise Americkej akadémie neurológie.

„Včasná identifikácia starších vodičov, ktorí sú ohrození dopravnými nehodami, je priorita verejného zdravia, no zistiť, kto je nebezpečný, je náročné a časovo náročné,“ povedal autor štúdie Ganesh M. Babulal z Washington University School of Medicine v St. Louis, Missouri.

„Zistili sme, že pomocou zariadenia na sledovanie GPS môžeme presnejšie určiť, kto si vyvinul kognitívne problémy, než keď sa pozeráme iba na faktory ako vek, skóre kognitívnych testov či genetické riziko súvisiace s Alzheimerovou chorobou,“ doplnil.

Do štúdie bolo zapojených 56 ľudí s ľahkým kognitívnym poškodením, čo je predstupeň Alzheimerovej choroby, a 242 kognitívne zdravých ľudí s priemerným vekom 75 rokov. Všetci účastníci na začiatku štúdie šoférovali aspoň raz týždenne.

Účastníci súhlasili s absolvovaním testov myslenia a s inštaláciou sledovacieho zariadenia do svojich vozidiel. Následne boli sledovaní viac ako tri roky.

Kým na začiatku štúdie boli jazdné návyky oboch skupín podobné, postupne starší dospelí s ľahkým kognitívnym poškodením viac obmedzili počet jázd za mesiac, menej jazdili v noci a menej menili svoje zaužívané trasy.

Výskumníci použili faktory ako stredná a maximálna dĺžka jazdy, ako často ľudia prekračovali rýchlostný limit a ako veľmi menili svoje trasy, aby predpovedali, či si človek vyvinul ľahké kognitívne poškodenie – s presnosťou 82 %. Keď pridali faktory ako vek a demografické údaje, výsledky kognitívnych testov a to, či má osoba gén spájaný s Alzheimerovou chorobou, presnosť sa zvýšila na 87 %. V porovnaní s tým použitie všetkých týchto faktorov bez údajov o jazde viedlo k presnosti 76 %.

„Sledovanie každodenného správania pri jazde je pomerne nenáročný a nevtieravý spôsob monitorovania kognitívnych schopností ľudí a ich funkčnej zdatnosti,“ povedal Babulal. „To by mohlo pomôcť identifikovať ohrozených vodičov skôr, aby bolo možné zasiahnuť včas – ešte predtým, než dôjde k nehode alebo takmer nehode, čo je v súčasnosti bežné. Samozrejme, musíme zároveň rešpektovať autonómiu, súkromie a informované rozhodovanie ľudí a zabezpečiť etické štandardy,“ doplnil.

Obmedzením štúdie je, že väčšina účastníkov boli vysoko vzdelaní belosi, takže výsledky nemusia byť aplikovateľné na celú populáciu.