Tichý zabijak cieli na mozog skôr, než sme si mysleli. Vedci odhalili šokujúce súvislosti o chorobe, ktorou trpí skoro štvrť milióna Slovákov
Hypertenzia ovplyvňuje mozog oveľa skôr, než sa predpokladalo. Choroba poškodzuje krvné cievy, neuróny a bielu hmotu v mozgu ešte predtým, ako tento stav spôsobí merateľné zvýšenie krvného tlaku, uvádza nová preklinická štúdia výskumníkov z Weill Cornell Medicine.
Ilustračné foto.
Tieto zmeny pomáhajú vysvetliť, prečo je hypertenzia významným rizikovým faktorom pre rozvoj kognitívnych porúch, ako je vaskulárne kognitívne zhoršenie a Alzheimerova choroba.
Video
Upokojte sa, máte infarkt. Toto povedal bývalému moderátorovi relácie Hemendex v rádiu Expres Jurajovi Sabovi záchranár. Koľko mal vtedy Juraj Sabo rokov?
Vysielané 26.5.2022
Preklinické zistenia, publikované 14. novembra v časopise Neuron, odhaľujú, že hypertenzia môže vyvolať skoré zmeny expresie génov v jednotlivých mozgových bunkách, ktoré môžu narúšať myslenie a pamäť. Výsledky môžu viesť k vývoju liekov, ktoré nielen znižujú krvný tlak, ale tiež zabraňujú kognitívnemu úpadku.
Pacienti s hypertenziou majú 1,2– až 1,5-násobne vyššie riziko rozvoja kognitívnych porúch než ľudia bez tohto ochorenia, no presná príčina nie je známa. Hoci mnohé súčasné lieky na hypertenziu úspešne znižujú vysoký krvný tlak, často majú malý alebo žiadny účinok na funkcie mozgu. To naznačuje, že zmeny v krvných cievach môžu spôsobovať poškodenie nezávisle od zvýšeného tlaku spojeného s hypertenziou.
„Zistili sme, že hlavné bunky zodpovedné za kognitívne zhoršenie boli ovplyvnené už tri dni po indukcii hypertenzie u myší – ešte pred zvýšením krvného tlaku,“ povedal hlavný autor Costantino Iadecola, riaditeľ Inštitútu pre výskum mozgu a mysle rodiny Feilovcov a profesor neurovedy. „Pointa je, že v hre je niečo viac než len dysregulácia krvného tlaku.“
V predchádzajúcej práci tím Iadecolu zistil, že hypertenzia globálne ovplyvňuje funkciu neurónov, no nedávne inovácie v technológiách jednobunkovej analýzy im umožnili presne identifikovať, čo sa deje v rôznych typoch mozgových buniek na molekulárnej úrovni.
Aby u myší vyvolali hypertenziu, výskumníci podávali hormón angiotenzín, ktorý zvyšuje krvný tlak a napodobňuje to, čo sa deje u ľudí. Následne sledovali, ako boli rôzne typy mozgových buniek ovplyvnené o tri dni neskôr (pred zvýšením tlaku) a po 42 dňoch (keď bol tlak vysoký a kognícia bola narušená).
Na tretí deň sa dramaticky zmenila génová expresia v troch typoch buniek: endotelových bunkách, interneurónoch a oligodendrocytoch. Endotelové bunky, ktoré vystielajú vnútorný povrch krvných ciev, predčasne starnuli, s nižším energetickým metabolizmom a vyššími markermi senescencie.
Výskumníci tiež zaznamenali skoré známky oslabenia hematoencefalickej bariéry, ktorá reguluje prísun živín do mozgu a bráni vstupu škodlivých molekúl. Interneuróny, mozgové bunky regulujúce rovnováhu medzi vzruchovými a tlmivými signálmi, boli poškodené, čo viedlo k nerovnováhe podobnej tej, ktorá sa pozoruje pri Alzheimerovej chorobe.
Okrem toho oligodendrocyty, ktoré obaľujú nervové vlákna myelínom, nedostatočne exprimovali gény zodpovedné za ich údržbu a obnovu. Bez dostatočného počtu oligodendrocytov na udržiavanie zdravia myelínovej pošvy neuróny nakoniec strácajú schopnosť komunikovať medzi sebou, čo je kritické pre kognitívne funkcie. Ešte viac zmien génovej expresie sa pozorovalo na 42. deň, čo sa prekrývalo s kognitívnym úpadkom.
„Rozsah skorých zmien vyvolaných hypertenziou bol dosť prekvapivý,“ povedal Anthony Pacholko, postdoktorandský pracovník v odbore neurovied, ktorý štúdiu spoluviedol. „Pochopenie toho, ako hypertenzia ovplyvňuje mozog na bunkovej a molekulárnej úrovni v najskorších štádiách ochorenia, môže poskytnúť vodítka k nájdeniu spôsobov, ktoré by potenciálne mohli zablokovať neurodegeneráciu,“ dodal.
Antihypertenzívum, ktoré sa už používa v klinickej praxi, nazývané losartan, inhibuje angiotenzínový receptor. „Niektoré ľudské štúdie naznačujú, že inhibítory angiotenzínových receptorov môžu byť pre kognitívne zdravie prospešnejšie než iné lieky na zníženie tlaku,“ povedal Iadecola.
V ďalších experimentoch losartan zvrátil skoré účinky hypertenzie na endotelové bunky a interneuróny v myšom modeli.
„Hypertenzia je hlavnou príčinou poškodenia srdca a obličiek, ktorému možno predísť antihypertenzívami. Takže nezávisle od kognitívnych funkcií je liečba vysokého krvného tlaku prioritou,“ skonštatoval Iadecola.
Iadecola a jeho tím teraz skúmajú, ako môže predčasné starnutie malých krvných ciev vyvolané hypertenziou spôsobiť poruchy interneurónov a oligodendrocytov. A časom dúfajú, že objavia najlepší spôsob, ako zabrániť alebo zvrátiť devastačné účinky hypertenzie na kognitívne funkcie.
Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) za rok 2021 je na Slovensku sledovaných s vysokým tlakom viac ako 240-tisíc ľudí. Celosvetovo je hypertenzia hlavnou príčinou predčasných úmrtí. Ochorenie, ktorému sa hovorí aj „tichý zabijak“, postihuje na celom svete zhruba 1,28 miliardy ľudí vo veku 30 až 79 rokov. Ochorenie je často bez príznakov až do chvíle, kým pacient nedostane infarkt alebo mozgovú mŕtvicu.
Medzi ovplyvniteľné faktory zvyšujúce riziko hypertenzie patrí nadmerná konzumácia soli, nasýtených tukov a nízky príjem ovocia a zeleniny, fyzická nečinnosť, konzumácia tabaku a alkoholu, či kilá navyše. Ale aj neovplyvniteľná rodinná anamnéza hypertenzie, vek nad 65 rokov a súbežná cukrovka alebo ochorenie obličiek.
Znížiť vysoký krvný tlak môžu pomôcť zmeny životného štýlu, ako zdravé stravovanie s nízkym obsahom soli, normálna hmotnosť, fyzická aktivita, či odvykanie od tabaku. Pri liečbe vysokého krvného tlaku môže tiež lekár odporučiť jeden alebo viac liekov, ktoré sú však neúčinné bez zmeny životného štýlu. Ak sa hypertenzia nelieči, môže spôsobiť ďalšie zdravotné problémy, ako je ochorenie obličiek, srdcové ochorenie či mŕtvica, ktoré prichádzajú bez varovania.
Zdroj: NCZI
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
