Najnovšie

Dievča s ružovými barlami. Dcéra piešťanského šéfkuchára sa odznova učí chodiť

Začalo sa to opuchnutým prstom na ľavej ruke. Všetci si mysleli, že je to z preťaženia, lebo v tom čase Sandra pomáhala ako čašníčka v hoteli Esplanade na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch, kde jej otec Ivan pracuje ako šéfkuchár. Vtedy mala sladkých dvadsaťšesť a netušila, že do desiatich rokov jej agresívna forma séronegatívnej artritídy "zožerie" všetky kĺby.

odoberať
Google News
zdieľať
Sandra Kesslová, reuma, artritída, Ivan Kessl
Foto: Dávid Popovič
Sandra bola do svojich dvadsiatich šiestich rokov zdravá. Na snímke s otcom, šéfkuchárom Ivanom Kesslom.

Sandra bola do svojich dvadsiatich šiestich rokov zdravá. „Z jedného opuchnutého prsta sa vykľula choroba, čo sa nedá vyliečiť a pre ktorú jej odišli kĺby – bedrové, kolená, ramená, prsty má vykrivené. Už nevládala ani chodiť, tlačili sme ju na invalidnom vozíku. Zdravie je najväčší dar, aký máme. Celý život som robil v zahraničí, ako vyučený kuchár som pôsobil v Nemecku, zarábal som vtedy slušné peniaze, keby som ich ešte mal, všetky by som šmahom ruky vymenil za to, aby tú reumu nemala.“ Ivanovi Kesslovi sa zlomí hlas. Sandrin otec je oblečený v bielom, priam ako lekár, na hlave má vysokú čapicu šéfkuchára. V priezvisku na uniforme má jedno písmenko „E“ vyšité navyše. Aj Sandra má čosi navyše, čosi, čo nechcú, čo do ich rodiny nepatrí. Séronegatívna artritída. Nikto z nich o ňu nežiadal. E-e.

Jej diagnóza sa volá séronegatívna artritída. Foto: Dávid Popovič Jej diagnóza sa volá séronegatívna artritída.

Nezdvihla ani pohár s vodou

Séronegatívna artritída znamená, že krvné testy sú negatívne. V krvi sa nenachádzajú protilátky nazývané reumatoidný faktor. Napriek tomu sú kĺby zapálené, bolia, opúchajú. „Na začiatku mi povedali, že reumatické to nie je. Dlho som bola bez diagnózy, trvalo to asi rok. Čoskoro som už nevedela chytiť do ruky ani pohár s vodou, prejsť zo spálne do obývačky. Bol to strašné.“ Ochorenie sa jej zahryzlo do všetkých kĺbov od členkov až po čeľusť. Od kortikoidov sa časom dostala k biologickej liečbe. Prvá nasadená terapia nezabrala. „Pribrala som 18 kg a modlím sa, aby táto druhá biologická liečba, ktorú mám, fungovala čo najdlhšie. Dostávam ju v infúzii raz mesačne. Pretože lekárka mi povedala, že nevie, čo by mi ešte iné mohla nasadiť,“ hovorí Sandra.

Sandrina ruka v nemocnici, kde je vymieňali bedrový kĺb. Fotila sa sama na nemocničnej posteli. Foto: archív Sandry Kesslovej Sandrina ruka v nemocnici, kde je vymieňali bedrový kĺb. Fotila sa sama na nemocničnej posteli.

Medzitým jej však choroba stihla natoľko zničiť kĺby, že na to, aby mohla zas začať chodiť s pomocou francúzskych barlí, potrebuje ich postupnú výmenu. Má 35 rokov. Začiatkom júna absolvovala prvú operáciu, vymenili jej jeden bedrový kĺb a zároveň sa použil kostný štep. Ten slúži na doplnenie a spevnenie nadmerne poškodenej kosti okolo implantátu. „V bratislavskom Ružinove sa na to podujali a dopadlo to dobre,“ vysvetľuje mladá žena, ktorá už so sebazaprením robí prvé kroky opierajúc sa o barly. Pri zákroku jej dokonca praskla stehenná kosť a odľahčovať operovanú nohu počas chôdze je náročné, pretože má rozpadnutý aj kĺb na ľavom ramene a boľavé vykrivené ruky. Robí však, čo môže, snaží sa byť čo najviac samostatná. Zdraví tridsiatnici si nevedia predstaviť, že by si nenatiahli ponožky, nedokázali otvoriť fľašu minerálky…

Krížová cesta? Po schodoch

Navyše – Sandra býva na treťom poschodí bez výťahu. Zobrala si na byt úver tesne predtým, ako naplno prepukla jej choroba. V najhoršom období z neho takmer nevychádzala, pretože schody sa pre ňu stali utrpením. Krížovou cestou.