Cestujete na dovolenku? Pozor na trombózu! Týka sa aj mladých, koľko hodín v lietadle je už rizikových?

Je trombóza ochorením starších ľudí?

Rozhodne nie. Môže sa týkať aj mladých, ak majú genetickú predispozíciu – dedičné trombofílie, ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu, v období gravidity a šestonedelia. Spomenúť treba aj rizikové faktory, ako je dlhé sedenie, málo pohybu, čo sa mladým ľuďom bežne stáva, ak pracujú za počítačom, intenzívne študujú alebo cestujú na veľké vzdialenosti. K trombóze môžu viesť aj vírusové infekcie, ako je napríklad COVID-19, dehydratácia, fajčenie, stres, ale aj pitie energetických nápojov.

Spomínali ste dlhé sedenie – o trombóze sa hovorí ako o „syndróme ekonomickej triedy“. Je pre nás lietanie rizikové?

Tento pojem sa zaužíval, lebo pasažieri v ekonomickej triede majú často menej miesta na pohyb a sedia dlhé hodiny bez prestávky v stiesnených podmienkach. Lietanie na dlhšie vzdialenosti vtedy skutočne môže zvýšiť riziko najmä hlbokej žilovej trombózy.

Aký dlhý let je už problematický?

Prietok krvi sa výrazne spomaľuje už po 4 až 6 hodinách sedenia. Tvorbu zrazeniny podporuje aj znížený tlak v kabíne a suchý vzduch, ktorý dehydratuje, spomínané tesné priestory pre nohy aj obmedzená možnosť len tak vstať a trochu sa poprechádzať. Ale „syndróm ekonomickej triedy“ sa nevzťahuje len na lietadlá, ale aj na autá, vlaky, autobusy – na akýkoľvek spôsob cestovania, kde musíte dlho sedieť bez pohybu.

Kto by si mal pri cestovaní dávať najviac pozor?

Najviac ohrození sú ľudia, ktorí už trombózu prekonali, s genetickou poruchou zrážania krvi, po operácii, úraze, ale aj tehotné ženy alebo ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu, obézni ľudia, fajčiari a všeobecne starší ľudia.

Aké preventívne opatrenia by sme mali dodržiavať počas letu?

Odporúča sa vstať a prejsť sa každú jednu až dve hodiny, počas sedenia robiť pohyby nohami, napríklad krúžiť členkami, napínať lýtka. Dôležité je dodržiavať pitný režim, vyhýbať sa na palube alkoholu a kofeínu a vhodne sa obliecť do niečoho pohodlného a voľného. Ak spĺňate rizikové faktory, zvážte kompresné pančuchy a po porade s lekárom aj prevenciu v podobe injekcie nízkomolekulárneho heparínu pred letom.

Ako minimalizovať škody, ktoré robí dlhé sedenie v práci?

Dlhodobé sedenie pri počítači, v kancelárii alebo pri šoférovaní spomaľuje prietok krvi v nohách a zvyšuje tlak na cievy. K tomu sa ešte pridáva kombinácia stresu, často zabúdame v práci piť dostatok tekutín a klimatizované prostredie. Ohrození ste, ak pracujete vyše osem hodín denne bez pravidelných prestávok. Riziko sa dá minimalizovať pravidelným pohybom – napríklad sa každých 30 až 60 minút postavte a aspoň 1–2 minúty sa poprechádzajte, telefonujte postojačky alebo využívajte schody namiesto výťahu. Ostatné je veľmi podobné – dostatok tekutín, ale nielen káva alebo sladené nápoje, vyhýbať sa tesným nohaviciam, ponožkám a opaskom a pri vyššom riziku zvážiť aj kompresívne pančuchy.

Ako fungujú kompresívne pančuchy alebo podkolienky?

Sú vyrobené zo špeciálne elastického materiálu, ktorý tlačí na nohy s presne stanoveným tlakom – najviac pri členkoch a postupne slabne smerom nahor. Pomáhajú zlepšiť prietok krvi v žilách, bránia opuchom a znižujú riziko tvorby krvných zrazenín.

Môže intenzívny šport zvyšovať riziko trombózy alebo, naopak, je ochranným faktorom?

Odpoveď nie je úplne jednoznačná, pretože šport môže byť aj ochranný a zároveň aj rizikový faktor trombózy, záleží na type, intenzite a okolnostiach. Väčšina bežnej fyzickej aktivity – chôdza, plávanie, bicyklovanie, rekreačný beh – je veľmi prospešná, pretože zlepšuje krvný obeh, hlavne v dolných končatinách, znižuje riziko obezity, cukrovky a srdcových ochorení, ktoré sú rizikovými faktormi, a podporuje svalovú pumpu, ktorá pomáha vracať krv späť k srdcu. No intenzívny silový alebo vytrvalostný tréning – napríklad maratóny alebo triatlony, najmä bez primeranej regenerácie, môže spôsobiť drobné poranenia ciev, dehydratáciu, zvýšené zrážanie krvi a preťaženie organizmu.

Kedy hrozí športovcom najväčšie riziko?

Športovci často nedostanú trombózu na pretekoch, ale po ich skončení, keď sedia dlhé hodiny v aute alebo lietadle. Riziko trombózy je zvýšené aj po športovom úraze, keď sa nemôžu hýbať so sadrou na nohe alebo po operácii kolena. Niektorí, ako vzpierači či hokejisti, môžu trpieť trombózou v ramennej žile, spôsobenou opakovaným preťažením ramena. Tento typ trombózy sa často objavuje u mladých, silných ľudí. Zhrnula by som to teda takto: bežný, pravidelný pohyb je veľmi účinnou prevenciou trombózy, ale extrémna fyzická záťaž, dehydratácia a zranenia môžu riziko zvýšiť.

Na čo by mal myslieť bežný rekreačný športovec?

Najmä na pitný režim – dostatok vody pred výkonom, počas neho aj po ňom, primeraný oddych a vyhýbať sa dlhému sedeniu aj po tom, čo si „svoje“ odcvičí alebo odbehne.

Prečo je fajčenie významným rizikovým faktorom trombózy?

Často sa hovorí o vplyve fajčenia na srdce a pľúca, ale rovnako vážny je aj vplyv na cievy a zrážanlivosť krvi. Chemikálie v cigaretovom dyme – napríklad nikotín, oxid uhoľnatý, decht – dráždia a poškodzujú výstelku ciev a poškodené cievy sú náchylnejšie na tvorbu zrazenín. Fajčenie zvyšuje hladiny proteínu, ktorý podporuje zrážanie, a krvných doštičiek. Tie sa v krvi fajčiarov ľahšie zhlukujú, preto je ich krv hustejšia a má väčšiu tendenciu k tvorbe trombov. A potom je tu nikotín, ktorý spôsobuje sťahovanie ciev, čo znižuje prietok krvi a zvyšuje tlak na steny ciev.

Sú rovnako škodlivé aj e-cigarety alebo vapovanie?

Elektronické cigarety neobsahujú decht a niektoré ďalšie škodliviny, ale stále je v nich nikotín, ktorý zvyšuje zrážanlivosť krvi, poškodzuje cievy a vyvoláva zápal a stres v cievnej výstelke. Niektoré štúdie naznačujú, že vapovanie môže mať podobný alebo len o niečo menší vplyv na riziko trombózy ako klasické fajčenie. Ani „beznikotínové“ e-cigarety nie sú bezpečné, obsahujú iné chemikálie, ktoré pôsobia na cievy toxicky. Najefektívnejším spôsobom, ako chrániť svoje cievy a predchádzať zrazeninám, je úplne prestať fajčiť.

Aké sú moderné možnosti liečby trombózy?

Liečba trombózy prešla v posledných rokoch výrazným vývojom. Kedysi sme sa spoliehali najmä na „klasické“ riedidlá krvi, dnes máme modernejšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie možnosti. Stále je základom liečby „riedenie krvi“, ale už máme niekoľko spôsobov. Cieľom je zastaviť rast krvnej zrazeniny, zabrániť, aby sa uvoľnila a spôsobila pľúcnu embóliu, a znížiť riziko ďalšej trombózy v budúcnosti.

Už si nemusíme pichať injekcie do brucha?

V súčasnosti používame na liečbu trombózy nové riedidlá krvi vo forme tabletky. Ich výhodou je, že už nemusíme pravidelne sledovať krvné hodnoty, majú rýchly nástup účinku, jednoduchšie dávkovanie a nižšie riziko krvácania. Na začiatku liečby však väčšinou používame nízkomolekulárny heparín, ktorý sa podáva injekčne pod kožu. Ďalší liek s dlhoročnou tradíciou predpisujeme už menej, najmä u pacientov s umelou chlopňou, pri niektorých genetických poruchách alebo ak nové riedidlá nie sú vhodné. V život ohrozujúcich prípadoch, napríklad pri masívnej pľúcnej embólii alebo zrazenine, ktorá ohrozuje končatinu, sa podáva trombolýza vnútrožilovo alebo priamo do miesta zrazeniny katétrom.

Ako dlho trvá liečba a čo to znamená pre každodenný život pacienta?

Dĺžka liečby trombózy je veľmi individuálna. Môže trvať niekoľko mesiacov, ale aj celý život, v závislosti od závažnosti, príčiny a individuálneho rizika pacienta. Pre každodenný život to znamená zmeny v rutine, zvýšenú opatrnosť a spoluprácu s lekárom, ale väčšina ľudí sa dokáže vrátiť k bežným aktivitám. V prípade vyprovokovanej trombózy po operácii alebo úraze je dĺžka liečby 3 mesiace, v prípade idiopatickej, keď dôvod nie je známy, je to 6 až 12 mesiacov. Pri opakovanej trombóze alebo vysokom riziku recidívy môže byť liečba aj celoživotná.

Takže sa trombóza môže opakovať?

Riziko opakovania trombózy závisí od viacerých faktorov, ako sú príčina prvej trombózy, celkový zdravotný stav pacienta, genetické predispozície, životný štýl a dodržiavanie liečby. Vyššie riziko je, keď vznikla trombóza bez jasnej príčiny, v dôsledku genetickej poruchy zrážanlivosti krvi alebo pri onkologických diagnózach.

Aké sú možnosti prevencie?

K základným možnostiam prevencie patrí zmena životného štýlu so zameraním na pravidelnú fyzickú aktivitu, úpravu hmotnosti, vyhýbanie sa dlhému sedeniu, skoncovanie s fajčením. Dôležitá je aj snaha o zlepšenie kontroly pridružených ochorení, ako sú cukrovka a srdcovo-cievne ochorenia. Po prekonanej trombóze pomáhajú predchádzať recidíve kompresívne pančuchy.

Máme trombózu v génoch?

Trombóza môže mať aj genetický základ, niektorí ľudia sú na jej vznik vrodene náchylnejší, pretože zdedia poruchy zrážanlivosti krvi. V ich tele sa môže vytvoriť krvná zrazenina, aj keď na to nie je zjavný dôvod a nie je prítomný ani žiadny z rizikových faktorov. K najčastejším dedičným trombofiliám v Európe patrí Leidenská mutácia. Ak ju zdedíte, môžete mať za určitých predpokladov až 50-krát vyššie riziko vzniku trombózy.

Kedy sa odporúča genetické testovanie na dedičné trombofílie?

Vykonáva sa v prípade, ak je v rodine viac prípadov trombózy v mladom veku, po prekonaní trombózy bez zjavného rizikového faktora v mladšom veku alebo pri komplikáciách v tehotenstve. Genetická predispozícia však ešte neznamená, že trombózu určite dostanete, rastie však riziko, a to najmä v kombinácii s ďalšími rizikovými faktormi.

Existujú nejaké mýty o trombóze, ktoré by ste chceli vyvrátiť?

Okolo trombózy koluje množstvo dezinformácií, ktoré môžu byť zavádzajúce alebo dokonca nebezpečné. Jedným z nich je, že postihuje len starších ľudí. Bohužiaľ, vyskytnúť sa môže v akomkoľvek veku. Ľudia si často myslia, že trombóza bolí, ale nie je to tak. Môže k nej dochádzať bez príznakov alebo sa prejaví len miernym nepríjemným pocitom. Dokonca aj pľúcna embólia sa môže objaviť náhle bez varovania. Aj medzi lekármi koluje mýtus, že každý pacient po prekonanej trombóze musí podstúpiť genetické testovanie. Na to však existujú prísne kritériá. Pri pozitívnom výsledku bez poznania ďalšieho kontextu môže lekár zbytočne nasadiť dlhodobú antikoagulačnú liečbu s rizikom krvácania, obmedziť hormonálnu antikoncepciu, tehotenskú starostlivosť alebo odporučiť nepotrebné obmedzenia. A naopak – negatívny výsledok nevylučuje riziko trombózy, ak existujú iné rizikové faktory. Je to falošný pocit bezpečia.